Dnes je: pondelok, 20. 11. 2017, meniny má: Félix , zajtra: Elvíra

Stanislav Martiš – nezabudnuteľný Alfréd, Števa, Vítek…

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
7. novembra tohto roku sa v Košiciach dožíva vzácnych 85 rokov tenorista, dlhoročný člen a umelecký šéf (1978-84) opery v Košiciach Stanislav Martiš. Hoci so spevom sa rozlúčil už pred rokmi, v hľadisku divadla ho možno stretnúť na každej premiére či významnom predstavení. Divadlu žije ešte aj dnes, sleduje jeho vývoj a umelecké výsledky.

Málokto spomedzi prítomných by si spomenul na jeho „hviezdne“ obdobie, farbu hlasu – lyrického tenora, alebo na umelecké výkony, keď spolu s ďalšími sólistami tvorili operné a operetné predstavenia v 60. a 70. rokoch. Stanislav Martiš, rodák z Bratislavy popri štúdiu na tamojšom gymnáziu navštevoval hodiny spevu súkromne u prof. Moyzesa, Strelca a neskôr popri vzdelávaní na Vysokej škole technickej (stavebný odbor) mu učarovali hodiny spevu u Stanislava Mjartana.

Stanislav Martiš

Písal sa rok 1958, keď v opernom súbore Košíc hľadali náhradu za odchádzajúceho Imricha Jakúbka. Martišov zdravý, prenikavý, nosný a pekný tenor bol sľubným tipom pre stvárnenie tenorových postáv vo vtedy progresívnom dramaturgickom trende košickej opery, keď uvádzali nielen populárne tituly z repertoáru  veľkých divadiel ako Verdiho Traviatu, ale aj Janáčkovu operu Jej pastorkyňa, Wagnerovu operu Tannhäuser, či pomerne neznámu operu Alberta Lortzinga Pytliak.

G. Verdi: La traviata, Opera ŠD Košice, 1958,
Anna Poláková (Violetta), Stanislav Martiš (Alfréd),
foto: súkr. archív S.M.

K Martišovym vrcholným umeleckým výkonom patril nesporne Alfréd Germont z roku 1958, Violettu Valéry vtedy stvárnila Anna Poláková, Anninu Božena Hanáková, Flóru Oľga Golovková, ďalšie mužské postavy Anton Hucík, Július Regec, Anton Matejček, Karol Mareček, dirigoval Josef Vincourek. Tu sa začalo Martišovo obdobie mimoriadnych úspechov pod umeleckým vedením významných osobností opery, predovšetkým dirigenta Vincoureka a ďalších ako Radovan Fest-Spišiak (operety Veselá vdova, Gül Baba, Poľská krv), Jan Kende (Fidelio, Rigoletto), Ladislav Holoubek (Bačovské žarty) a Borisa Velata. Už na začiatku svojej kariéry mal šťastie pracovať s režisérmi Kornelom Hájkom, Braňom Kriškom alebo Oskarom Linhartom. Pamätné zostali Martišove kreácie Janáčkovej postavy Števu Buryju s temperamentom mladého chasníka, alebo postava komického Vaška v Smetanovej Predanej neveste, či v ďalšej českej opere Búrka Zdeňka Fibicha r. 1961. Neobišli ho ani také pomerne neznáme úlohy, ako Joaquino z Beethovenovho Fidelia (1962), Trin v Pucciniho Dievčati zo Západu (1968), Abdallo v Nabuccovi a Goro z Madame Butterfly, obe z r. 1964, Remendado z Carmen G. Bizeta (1961). V Rigolettovi spieval postavu Vojvodu z Mantovy v r. 1959, ale už v r. 1969 sa mu ušla rola Borsu.

L. Janáček, Jej pastorkyňa, Opera ŠD Košice, 1977,
Stanislav Martiš (Števa Buryja),
foto: Ondrej Béreš, Archív DÚ

G. A. Lortzing: Pytliak, Opera ŠD Košice, 1959,
Stanislav Martiš (Barón Kronthal), Anna Poláková (Barónka Freimannová),
foto: súkr. archív S.M.

Martiš zažil divadelnú éru rokov 1958-85, kedy sa striedali osobnosti pred i za oponou. Poznal riaditeľa Andreja Chmelku, spieval s Ruženou Kustrovou, Gitou Abrahámovou, Annou Polákovou, Máriou Adamcovou, Elenou Gmucovou, Luciou Ganzovou, Danou Suryovou, krátko aj s Ladislavom Kuckom, Ladislavom Pačajom, Ladislavom Neshybom, Gejzom Spišákom, Oswaldom Bugelom a ďalšími, dnes už historicky cennými menami v dejinách košickej opery. Pre úplnosť dodajme ďalšie postavy z  opier, kde tvoril a odovzdával svoj talent: boli to Belmont v Únose zo serailu, gróf Almaviva v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly, Tamino v Čarovnej flaute, Fernando v Così fan tutte, Šujskij v Borisovi Godunovi, Rodrigo v Otellovi, Vítek v Daliborovi, Bob v Mister Scroogovi Jána Cikkera.

G. Verdi, La traviata, Opera ŠD Košice, 1972,
Stanislav Martiš (Alfréd), Pavol Mauréry (Germont),
foto: súkr. archív S.M.

Spomienku na životné jubileum umelca, dlhoročného člena a umeleckého šéfa (1978-84) opery v Košiciach Stanislava Martiša využívame na pozdrav a prianie dobrého zdravia, šťastia od pamätníkov a milovníkov opery v Košiciach.

Autor: Lýdia Urbančíková

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

email

About Author

Leave A Reply