Dnes je: pondelok, 18. 12. 2017, meniny má: Sláva , zajtra: Judita

Stará, ale dobrá

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Chudovského inscenácia Mascagniho Cavallerie rusticany je už poriadne „stará“ (z roku 2006) no spolu s Leoncavallovými Komediantami, stále priťahuje záujem divákov. Presvedčil som sa o tom aj na jej repríze 24. októbra 2017 v novej budove SND. Inscenáciu od vyslovene tradičného poňatia odlišuje len niekoľko detailov, čo je dobre, lebo hudobný verizmus si žiada aj verizmus javiskový. Režisér silno exponuje motív mafie vrcholiaci v záverečnom súboji, ktorý nie je „gavaliersky“, ale takým nebol ani vo Vergovej poviedke, kde Alfio nasypal Turiddovi do očú piesok a potom ho bodol. Inscenácia sa hrá na pôsobivej s verizmom lahodiacej scéne Otta Šujana, významného scénografa, ktorý nás deň po recenzovanom predstavení navždy opustil (viac o tejto smutnej udalosti sme písali TU…).

Inscenáciu Cavalleria rusticana (Sedliacka česť) som však navštívil predovšetkým kvôli speváckemu obsadeniu. Umelecké počiatky mezzosopranistky Alenky Kropáčkovej som sledoval od jej konzervatoriálnych štúdií, kedy sa s pedagogičkou Dagmar Livorovou a ďalšími spolužiakmi zúčastňovala na koncertoch v Slovenskej národnej galérii. Počul som ju aj na koncertoch mladých na Zvolenských hrách zámockých, ako divák som v rámci Operného štúdia zažil jej Gluckovho Orfea (písali sme o tom TU...), v ušiach mám aj jej finálny koncert po štúdiách na VŠMU (písali sme o tom TU…). A na opernom javisku ma zaujal jej chlapčensko-dievčenský Beppo z Mascagniho Priateľa Fritza na javisku Štátnej opery v Banskej Bystrici. Sympatická dievčina má pred sebou sľubnú umeleckú dráhu. Pravda, jej debut v úlohe Mascagniho Loly mohol túto pravdu skôr len naznačiť ako definitívne potvrdiť. Okrem toskánskeho stornella (v sicilskom prostredí!), ktorý z väčšej časti spieva za scénou, úloha jej poskytuje len jedinú scénu „rozhovoru“ s milencom a sokyňou a krátky recitatív v scéne nasledujúcej po slávnom intermezze. Takže zatiaľ sme mohli obdivovať len peknú farbu jej hlasu a príťažlivý zovňajšok. Veľké úlohy ju však určite neskôr neminú.

Alena Kropáčková,
foto: Peter Konečný

Predstavenie ako celok malo kvalitnú úroveň. Počnúc dirigentom Rastislavom Štúrom po spevákov. Jolana Fogašová ako Santuzza od premiéry neuveriteľne interpretačne vyzrela, herecky má postavu detailne prepracovanú a spevácky nadchýna tak jemným nasadzovaním a pekným mezzavoce v scénach stíšenej bolesti ako v dramatických exponovaných pasážach. Michal Lehotský sa s výnimkou nesmierne náročnej siciliany, s ktorou sa za scénou trocha trápil, podal tiež kvalitný výkon, Sergej Tolstov okrem niekoľkých „neznelých“ výšok dobre korešpondoval vokálne i herecky s charakterom postavy a sólistickú zostavu dopĺňala v malej, no dobre stvárnenej podobe matky Lucie Jitka Sapara-Fischerová.

P. Mascagni: Sedliacka česť, Opera SND,
Jolana Fogašová (Santuzza),
foto: Archív SND

Zavše sa aj unudenému opernému fanúšikovi oplatí navštíviť predstavenie diela, ktoré už toľkokrát videl a počul.

Autor: Vladimír Blaho

písané z reprízy inscenácie Cavalleria rusticana 24. 10. 2017
(pozn.: inscenácia sa v jeden večer hrá spolu s Leoncavallovými Komediantmi)

www.snd.sk

email

About Author

Leave A Reply