Dnes je: streda, 18. 7. 2018, meniny má: Kamila, zajtra: Dušana

Štátna opera uvádza premiéru Prokofievovho klasického baletu Romeo a Júlia

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Banská Bystrica – Na javisku banskobystrickej Štátnej opery ožilo Prokofievovo baletné spracovanie najznámejšieho príbehu lásky veronských milencov Romea a Júlie v klasickej choreografii a réžii Roberta Balogha a v hudobnom naštudovaní Jána Procházku. Premiéra sa uskutoční 23. februára 2018.

Námetom baletu ruského skladateľa, klaviristu a dirigenta Sergeja Sergejeviča Prokofieva (1891 – 1953) Romeo a Júlia bola rovnomenná dráma z pera renesančného dramatika Wiliama Shakespeara. Príbeh veronských milencov, ktorých láska je poznačená neprajnosťou ich vlastných znepriatelených rodov Montekovcov a Kapuletovcov, je obľúbeným námetom na spracovanie už od 18. storočia a na tento námet vzniklo viacero baletných spracovaní, z ktorých je najznámejšie Prokofievovo. Jeho svetová premiéra sa konala 30. decembra 1938 v Divadle Na hradbách Brno (dnešné Mahenovo divadlo). Neskôr boli v partitúre vykonané zmeny a konečnú podobu uviedli v roku 1940 v leningradskom Kirovovom divadle. Autorom pôvodného libreta bol spolu so skladateľom aj choreograf Leonid Michajlovič Lavrovskij. Ďalšími libretistami sú Adrian Ivanovič Piotrkovskij a Sergej Ernestovič Radlov. Baletné libreto pre banskobystrickú inscenáciu upravil choreograf a režisér Robert Balogh podľa Williama Shakespeara. Na javisku banskobystrickej Štátnej opery po prvýkrát uviedli Prokofievovho Romea a Júliu v máji 2003 (hud. naštudovanie Igor Bulla, choreografia Petr Šimek) a na premiére 23. februára 2018 uvedú jeho druhé naštudovanie.

S. Prokofiev: Romeo a Júlia, Štátna opera, 2018,
Ivica Danihelová (Kapuletová), Marián Hadraba (Kapulet), zbor baletu Štátnej opery,
foto: Jozef Lomnický

,,Prokofievov prvý celovečerný balet pripomína sen. Je v ňom toľko zhusteného deja a toľko vzrušenej lyriky, ako býva v pocitoch snívajúceho človeka. Akcie sa rýchlo striedajú, nečakane prichádzajú, ale v pozadí už smerujú k záverečnej tragédii. Myšlienka napísať veľký balet vznikla u skladateľa už počas jeho parížskeho pobytu. Od roku 1934, po svojom definitívnom návrate do Sovietskeho zväzu, začal spolupracovať s leningradským Kirovovým divadlom, kde ho vtedajší umelecký šéf upozornil na tému Romea a Júlie. Kirovovo divadlo nakoniec od zámeru ustúpilo a skladateľ začal dojednávať premiéru s moskovským Veľkým divadlom. Počas leta roku 1935 bola partitúra s opusovým číslom 64 hotová. Prokofiev z baletu vytvoril dve symfonické suity v siedmich častiach, ktoré zazneli v koncertných sálach. Ale vedenie divadla nadobudlo dojem, že hudba je netanečná. A tak sa svetová premiéra napokon uskutočnila 30. decembra 1938 v Brne v choreografii Iva Váňu Psotu. Nie je známe, ako sa Psota dostal k partitúre. Je ale isté, že skladateľ súhlasil po leningradských a moskovských obštrukciách s uvedení diela v brnianskom Divadle Na hradbách. Psota balet rozdelil do dvoch dejstiev a deviatich obrazov. Prológ a epilóg sa odohrával v nebi. Libreto sa, bohužiaľ, nezachovalo. O úpravách teda informuje len dobový programový leták. Dobové kritiky sú veľmi stručné a neposkytujú príliš veľkú predstavu o tvarosloví inscenácie: „Choreografia a réžia Iva Váňu-Psotu ukázala sa v najlepšom svetle a dokázala dramaticky podtrhnúť vrcholné miesta tragédie. Druhá polovica baletu bola po tejto stránke zvlášť šťastná. V prvej polovici by viac charakteristiky a menej baletenia predvedeniu ešte viac prospelo.“ Možno skonštatovať, že predstavenie malo u publika úspech. Čoskoro však bolo po ôsmich reprízach stiahnuté, derniéru malo 5. mája 1939. Istú úlohu tu pravdepodobne zohrali i politické zmeny súvisiace s hroziacou druhou svetovou vojnou. Prvou celosvetovo známou verziou baletu Romeo a Júlia sa stala choreografia Leonida Lavrovského, ktorá mala premiéru 11. januára 1940 v Kirovovom divadle v Leningrade“ uvádza dramaturg inscenácie Tomáš Lehotský.

S. Prokofiev: Romeo a Júlia, Štátna opera, 2018,
Ján Jamrich (Romeo),Veronika Szabová (Júlia),
foto: Jozef Lomnický

,,Romeo a Júlia v baletnej podobe patrí k tomu najlepšiemu vo svojom žánri. Hudba je lákavá aj pre orchester, neznie tak často na našom pódiu. Druhá lákavá vec je to, že my sme si zadali u pána choreografa balet na špičkách, teda klasický balet.“, uviedla na stretnutí s novinármi dramaturgička Štátnej opery Alžbeta Lukáčová a dodala, že ,,banskobystrický baletný súbor je služobné teleso, čiže nie je to samostatný súbor Štátnej opery, ktorý by mal mať medzi povinnosťami samostatné predstavenia, ale samozrejme sú tam umelci, ktorí majú svoje umelecké predstavy či ambície a z tohto dôvodu raz za čas doprajeme nášmu baletnému súboru aj samostatný titul, čo v neposlednom rade rozvíja toto teleso. Väčšinou sú to inscenácie, ktoré sú ako keby autorsky ušité na jednotlivých členov, ale takýto klasický balet na špičkách sme na našom javisku nemali dlhší čas. V tomto období máme v našom baletnom súbore aj ľudí, ktorí sa môžu popasovať aj s tým najťažším, čo v tanečnom umení máme.“

S. Prokofiev: Romeo a Júlia, Štátna opera, 2018,
Ján Jamrich (Romeo), zbor baletu Štátnej opery,
foto: Jozef Lomnický

Pod choreografiu a réžiu baletu sa podpísal choreograf, režisér a šéf baletného súboru Moravského divadla v Olomouci, rodák z Nových Zámkov a absolvent choreografie a réžie baletu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, Robert Balogh. „Predovšetkým milujem také balety, ktoré majú čo povedať, majú príbeh. V tomto prípade je to Shakespeare,“ a dodáva, že ,,Prokofievovo dielo je kongeniálne k Shakespearovi, lebo z neho cítiť ruskú dušu a obrovské emócie. Toto je zároveň aj méta pre tanečníkov, lebo títo musia byť nositeľom výrazu a nositeľom deja, teda nielen ovládať svoje telo a tanečnú techniku, ale musia hrať“. Balet Romeo a Júlia má v originálnom tvare tri dejstvá. Banskobystričania ho na základe autorskej licencie choreografa Roberta Balogha uvádzajú ako balet v dvoch dejstvách.

Dielo zaznie v hudobnom naštudovaní domáceho dirigenta Jána Procházku, ktorý na tlačovej konferencii uviedol, že „Prokofievov zápis nie je zložito napísaný a dirigentovi prináša jednoduchosť práce s orchestrom, ale na druhej strane v orchestri nástroje využíva od spodných zvukových polôh až po tie najvyššie, takže je to dosť technicky náročné. Je to úžasná emotívna hudba, pri ktorej stačí, aby divák zavrel oči a strhne ho.“

S. Prokofiev: Romeo a Júlia, Štátna opera, 2018,
Ján Jamrich (Romeo), Dušan Kubíny (Páter Lorenzo), Veronika Szabová (Júlia),
foto: Jozef Lomnický

Autorom scény je Eduard Přikryl, kostýmy navrhol Roman Šolc, asistentkami choreografie boli Ivica Danihelová a Dana Krajevskaja a dramaturgovia inscenácie sú Alžbeta Lukáčová a Tomáš Lehotský. V hlavných postavách veronských milencov sa predstavia Veronika Szabová ako Júlia a Romea stvárnia Ján Jamrich v alternácii s Antonínom Blahutom. Počas skúškového obdobia u oboch predstaviteľov Romea nastali zdravotné komplikácie. Sólista banskobystrického baletného súboru Ján Jamrich ochorel a alternujúci Antonín Blahuta, člen súboru z Olomouca, čelil zraneniu. Na premiére 23. 2. sa predstaví sólista baletu Moravského divadla Olomouc Lukáš Cenek.

Sergej Sergejevič Prokofiev: Romeo a Júlia
Štátna opera v Banskej Bystrici
Balet v dvoch dejstvách
Premiéra 23. februára 2018

inscenačný tím

Choreografia a réžia: Robert Balogh
Dirigent: Ján Procházka
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová, Tomáš Lehotský
Kostýmy: Roman Šolc
Scéna: Eduard Přikryl
Asistenti choreografií: Ivica Danihelová, Dana Krajevskaja

Osoby a obsadenie

Júlia: Veronika Szabová
Rómeo: Ján Jamrich / Antonín Blahuta / Lukáš Cenek
Merkucio: Tomáš Laci
Benvolio: Marián Ďurčo / Jan Kočík
Tybalt: Andrej Andrejkovič
Kapuletová: Ivica Danihelová
Kapulet: Marián Hadraba
Paris: Marek Štellár
Júliina: pestúnka Oľga Hromadová
Páter Lorenzo: Dušan Kubíny
Vojvoda: Slavomír Macák
Júliine priateľky: Zuzana Andelová, Nina Ilievová, Barbora Gaňová
Monteková: Michaela Almášiová
Montek: Ivan Belička

Spoluúčinkuje orchester, zbor baletu Štátnej opery a šermiarska skupina pod vedením Ivana Beličku.

www.stateopera.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej

zdroj: ŠO, agentúrne správy, internet

video

TV Hronka


Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 53
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár