Dnes je: nedeľa, 23. 7. 2017, meniny má: Oľga , zajtra: Vladimír

Štátne divadlo Košice uvádza v slovenskej premiére Wagnerovu prvú operu Víly

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Košice – Treťou premiérou operného súboru Štátneho divadla Košice v aktuálnej sezóne bude 26. mája 2017 uvedenie opery Víly od Richarda Wagnera. Prvá dokončená opera nemeckého skladateľa zaznie na Slovensku vôbec po prvý raz a toto málo uvádzané dielo v hudobnom naštudovaní českého dirigenta Roberta Jindru oživí český režisér Lubor Cukr. Romantický príbeh zobrazujúci túžbu kráľa Arindala po ideálnej láske a ideálnom svete zasadený do bavorských reálií konca 19. storočia uvedie košický operný súbor s domácimi aj zahraničnými umelcami, z ktorých viacerí v Štátnom divadle debutujú.

Víly (Die Feen) sú prvou dokončenou skladateľovou operou, ktorú Wagner na rozdiel od svojich neskorších diel komponoval ešte v štýle nemeckej romantickej opery a pri tvorbe bol silne ovplyvnený Carlom Maria von Weberom a Heinrichom Marschnerom. Opera Víly mala premiéru až päť rokov po autorovej smrti (29. júna 1888) na kráľovskom dvore v Národnom divadle v Mníchove v naštudovaní mladého Richarda Straussa a s premiérovým dirigentom Franzom Fischerom.

Richard Wagner, (1813-1883)

Hudobne Wagnerove Víly naštudoval český dirigent Robert Jindra, ktorý sa do Košíc vracia po dlhšom čase. Pred piatimi rokmi tu s operným súborom naštudoval úspešnú inscenáciu opery Jej pastorkyňa Leoša Janáčka. ,,Víly sú prvé dielo, ktoré Wagner dokončil, mal vtedy zhruba 20 rokov. Hľadal sám seba a tvoril aj pod vplyvom rôznych trendov, ktoré v tom čase v opere fungovali. Mal však pocit, že musí vytvoriť čosi, čo bude viac, než to, čo bolo v tom čase za operu považované. Nestačil mu takzvaný belcantovský typ opery, ktorý je postavený na jednoduchom príbehu a brilantnosti spevákov. Vychovával ho nevlastný otec, ktorý bol súčasťou činoherného divadla, preto to Wagnera vždy ťahalo k dráme. Samozrejme, vo Vílach je cítiť, že je to Wagnerova raná tvorba a ten Wagner, ako ho poznáme z jeho vrcholnej tvorby, je vo Vílach prítomný len v istých momentoch. Ale – ak niekto dobre pozná celú Wagnerovu tvorbu, tak mnohé hudobné nápady, ktoré sú známe z jeho najhranejších diel, dokáže vystopovať aj vo Vílach. Je tam napríklad motív, ktorý neskôr použil v Bludnom Holanďanovi. Čím viac som sa zaoberal partitúrou Víl, tým som viac nachádzal rôzne nápevky, ktoré evokujú motívy, aké používal vo svojich vrcholných dielach. Víly skomponoval pod vplyvom skladateľov ako Carl Maria von Weber či Heinrich Marschner, ale aj Beethoven či Mozart. Víly sú akýmsi laboratóriom mladého človeka, ktorý chce vytvoriť niečo výnimočné a hľadá rôzne cesty, ako to uskutočniť. Z môjho pohľadu má aj táto prvá dokončená Wagnerova opera znaky typické pre jeho neskoršiu tvorbu. A to nás aj inšpirovalo k tomu, aby sme spolu s režisérom Luborom Cukrom a dramaturgom Danielom Jägerom pristúpili k rôznym škrtom a dramaturgickým zmenám“, uviedol v rozhovore pre Opera Slovakia Robert Jindra a k úpravám dodáva: ,,S vedomím toho, kam až Wagner vo svojej tvorbe dospel, sme pristupovali aj k tomuto jeho prvému dielu. Snažili sme sa takpovediac typického Wagnera premietnuť aj do diela, ktoré nie je typickým Wagnerom… Urobili sme teda viacero dramaturgických zásahov, ktorých výsledkom je, že sa Víly uberajú najmä svojou základnou líniou. Nechcem povedať, že sme dielo zjednodušili, no škrtli sme všetky komické prvky, ktoré do Víl Wagner vložil a sústredili sme sa na líniu hlavného hrdinu a hlavnej hrdinky. Kacírsky by som mohol povedať, že sme Víly pretvorili k obrazu svojmu, ale zároveň si myslím, že by sa na nás Wagner nehneval (úsmev). Neskôr sa totiž v rôznych svojich korešpondenciách o Vílach zmieňoval a nie s veľkým nadšením, čoho znakom je aj to, že ich nezaradil medzi tie opery, ktoré by mali znieť v Bayreuthe v ´jeho´ divadle. Spoločne so svojimi operami Zákaz lásky a Rienzi odsunul Víly na druhú koľaj. Treba však povedať aj to, že túto operu predsa len považoval za akýsi medzník vo svojej tvorbe, pretože sa o nej pri rôznych príležitostiach pomerne často zmieňoval. Ďalšia vec je, že mnohé motívy z nej použil neskôr vo svojich ďalších operách.“ Celý rozhovor si môžete prečítať TU…

R. Wagner: Víly, Štátne divadlo Košice, 2017,
Gilles Van Der Linden (Arindal), Frédérique Friess (Ada),
foto :Daniel Jäger

Romantický príbeh zobrazujúci túžbu kráľa Arindala po ideálnej láske a ideálnom svete zasadený do bavorských reálií konca 19. storočia v Štátnom divadle Košice zinscenoval český režisér, a od polovice februára tohto roku aj šéf opery v Sliezskom divadle v Opave, Lubor Cukr, ktorý na košickej opernej scéne debutuje. ,,Prvé záznamy o tom, že by som raz chcel realizovať inscenáciu Víl, mám z roku 2001. Už pred tým som sa poznal s Robertom Jindrom a keď som zistil, že je rovnako ako ja wagnerián, tak sme sa začali o Vílach rozprávať spolu., hovorí k spolupráci s dirigentom Robertom Jindrom Lubor Cukr a dodáva: ,,Na začiatku svojich úvah som našiel scénické návrhy premiéry, ktorá sa uskutočnila po Wagnerovej smrti pod taktovkou Richarda Straussa. Bolo zaujímavé vidieť, čo platilo na vtedajšie publikum. Zaujalo ma, že spôsob, ktorým bol špecifikovaný svet víl, mal veľmi blízko k barokovému divadlu. To vo mne vzbudilo myšlienku inscenovať svet víl tak, aby bol rozprávkový, plný klasických zdobených kulís a oproti tomu urobiť svet ľudí civilne, doslova až šedivo. Ale – človek sa mení a zreje a aj vo mne myšlienka toho, ako Víly inscenovať, zrela. Začal som sa na príbeh tejto opery pozerať inak a hľadať skôr to, ako tieto dva svety prepojiť v rámci videnia sveta charakteristického pre romantizmus. Túžba po tom niečo dokázať, niečo po sebe zanechať, túžba po osudovej láske, po hodnotách – toto všetko symbolizuje romantizmus ako smer. A preto sme sa rozhodli prerozprávať príbeh z Víl ako život Ľudovíta II. Bavorského, ktorý pre mňa osobne vo svojom živote bol jedným z najčistejších predstaviteľov romantizmu. Zároveň je jeho život ako mecenáša výrazne spojený s Richardom Wagnerom. Zrazu nám tu vzniklo zvláštne spojenie medzi príbehom Víl a životom tohto panovníka. Ľudovít totiž bol človek, ktorý žil na pokraji dvoch svetov – toho politického a toho, po ktorom túžil“, uviedol o svojej režijnej koncepcii v rozhovore pre Opera Slovakia Lubor Cukr a k úpravám diela dodáva ,,Škrtli sme dve veľké scény, no inak sme nerobili veľa úprav, takže toho, čo všetko je treba v tejto opere povedať, je skutočne veľa. Snažíme sa vyrozprávať príbeh človeka, ktorý sa nedokáže zmieriť s tým, kým je a kde je.“ Celý rozhovor s Luborom Cukrom si môžete prečítať TU…

R. Wagner: Víly, Štátne divadlo Košice, 2017,
A. Hollá (Drolla), B. Řeřichová (Lora), P. Kubáň (Morald), M. Onufer (Gernot), zbor ŠD Košice,
foto: Daniel Jäger

Scénu pre košické Víly navrhol Jaromír Vlček, kostýmy Josef Jelínek, ktorý sa po dlhšej dobe opäť tvorí na slovenskej opernej scéne. Zbormajstrom je Lukáš Kozubík a dramaturgom Daniel Jäger.

Premiéra Wagnerových Víl prinesie aj viacero košických debutov

V speváckom obsadení sa v Košiciach premiérovo predstaví viacero domácich i zahraničných hostí – francúzska sopranistka pôsobiaca v Nemecku Frédérique Friess, z Maďarska do Košíc prišla wagnerovská interpretka Klára Vincze. Obe sopranistky sa budú alterovať v postave Ady. Arindala stvárni belgický tenorista Gilles Van der Linden, slovenský barytonista Pavol Kubáň sa predstaví ako Moraldo. Jednou z predstaviteliek Lory bude aj česká sopranistka Barbora Řeřichová. V postave čarodejníka Gromasa alternujú Peter Paleček, rodák z Bardejova, ktorý svoju kariéru rozbieha v Čechách a ukrajinský spevák Jevhen Shokalo.

R. Wagner: Víly, Štátne divadlo Košice, 2017,
F. Friess (Ada), Y. Shokalo (Hlas čarodejníka Groma), G. Van Der Linden (Arindal), zbor ŠD Košice,
foto: Daniel Jäger

R. Wagner: Víly, Štátne divadlo Košice, 2017,
Jiří Přibyl (Gernot), Viera Kállayová (Farzana), zbor Štátneho divadla Košice,
foto: Daniel Jäger

Z už Košičanom známych hosťujúcich spevákov sa predstavia Aneta Hollá, Jiří Přibyl a Zdenko Vislocký. Okrem hostí uvidia diváci v novom košickom opernom titule aj domácich sólistov Luciu Kašpárkovú, Tatianu Paľovčíkovú, Myroslavu Havryliuk, Vieru Kállayovú, Titusza Tóbisza, Michaelu Várady, Mariána Lukáča, Michala Onufera, Janette Zsigovú, Mareka Gurbaľa, Martina Kovácsa a Antona Baculíka.

Richard Wagner: Víly
Štátne divadlo Košice
premiéra 26. mája 2017

inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Robert Jindra
Réžia: Lubor Cukr
Scéna: Jaromír Vlček
Kostýmy: Josef Jelínek
Dirigenti: Robert Jindra, Jan Novobilský
Asistent dirigenta: Jan Novobilský
Zbormajster: Lukáš Kozubík
Dramaturgia: Daniel Jäger
Koncertný majster: Peter Michalík

osoby a obsadenie

Der Freenkönig: Peter Paleček, Yevhen Shokalo
Ada: Frédérique Friess, Klára Vincze
Zemina: Lucie Kašpárková, Tatiana Paľovčíková
Farzana: Myroslava Havryliuk, Viera Kállayová
Arindal: Titusz Tóbisz, Gilles Van Der Linden
Lora: Barbora Řeřichová, Michaela Várady
Morald: Pavol Kubáň, Marián Lukáč
Gernot: Michal Onufer, Jiří Přibyl
Drolla: Aneta Hollá, Janette Zsigová
Gunther: Jaroslav Dvorský, Maksym Kutsenko
Harald: Marek Gurbaľ, Martin Kovács
Ein Bote: Anton Baculík, Zdenko Vislocký
Stimme Gromas Peter Paleček, Yevhen Shokalo

Spoluúčinkuje balet, orchester a zbor Štátneho divadla Košice

www.sdke.sk

This slideshow requires JavaScript.

video

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply