Dnes je: pondelok, 20. 11. 2017, meniny má: Félix , zajtra: Elvíra

Štefan Kocán a Mária Porubčinová – koncert ušľachtilej krásy

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Štefan Kocán bol prostredníctvom agentúry Jána Koreckého prvý raz predstavený na piesňovom koncerte v Malej sále Slovenskej filharmónie pred tromi rokmi na piesňovom recitáli. Medzitým ho slovenské publikum počulo na viacerých vystúpeniach – aj v menších slovenských mestách, ktoré spevák štedro obdarováva svojím talentom pri návratoch domov.

Nedávno doslova zažiaril vo vynikajúco hodnotenej premiére Boitovho Mefistofela v Štátnej opere Praha. V Bratislave sme jeho hlas vychutnávali najmä na jubilejnom koncerte kolegu – basistu Petra Mikuláša a v exkluzívne obsadenom Donovi Giovannim na BHS´2014, nehovoriac o televíznych vstupoch v rámci adventných koncertov, alebo na nedávnom Krištáľovom krídle. Každé jeho vystúpenie na Slovensku je pre milovníkov nádherných hlasov sviatkom. Našťastie tento nesmierne talentovaný, pritom skromný a celou osobnosťou ušľachtilo pôsobiaci umelec nezabúda na rodné Slovensko, napriek atraktívnym ponukám vo významných operných domoch na celom svete. Aj o tom podrobne (rovnako ako o osobnosti sopranistky Márie Porubčinovej), informuje exkluzívny bulletin koncertu (s analyzujúcim textom dr. Pavla Ungera, životopismi účinkujúcich sólistov, orchestra, dirigenta, uverejnenými textami árií, kvalitnou obrazovou dokumentáciou a celým technickým predvedením).

Koncert Štefana Kocána (v rámci dlhodobého cyklu agentúry Kapos) VEĽKÉ SLOVENSKÉ HLASY bol teda po troch rokoch 11. februára – ale už vo veľkej Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie, zaplnenej až na zopár (protokolárnych?) miest do posledného miesta. Na detailnú prípravu a propagáciu každého z koncertov agentúry Kapos sme si už zvykli – a nezlyhala ani v tomto prípade.

Štefan Kocán, koncert agentúry Kapos, foto: Milan Krupčík

Štefan Kocán,
koncert agentúry Kapos,
foto: Milan Krupčík

Štefan Kocán si pozval na koncert sopranistku Máriu Porubčinovú – ďalšiu z veľkého počtu speváckych talentov, aké ponúka Slovensko hudobnému svetu. Žiaľ, ani táto umelkyňa už nie je – ani len hosťujúcou(!) – sólistkou Opery SND, hoci na ňu stále spomíname ako na Rusalku, Mařenku, Katrenu a Mimi, nehovoriac o jej dávnejšie naštudovaných rolách v banskobystrickej Štátnej opere. Zásluhou agentúry Kapos sa teda vrátila i ona na domácu pôdu pod taktovku hlavného dirigenta Opery SND – Rastislava Štúra. Ten dostal za úlohu, viesť na koncerte nielen dvoch mimoriadnych spevákov, ale aj Slovenskú filharmóniu, s ktorou často a úspešne spolupracuje.

Koncert mal výhradne opernú dramaturgiu, ktorá si v ničom nezľahčila v náročnosti, počte a vkuse 15 – tich čísel programu a v troch prídavkoch!

Štefan Kocán má v repertoári nepochybne aj narastajúci koncertný repertoár, ale jeho pravá aréna je v tomto období operná scéna. Tu rozvíja svoju skvelú kariéru – hoci by sme ho tak radi počuli aj ako sólistu oratoriálnych koncertov nášho prvoradého orchestra a zboru – napríklad na niektorých Bratislavských hudobných slávnostiach, alebo v rámci cyklov Slovenskej filharmónie. Je to ozaj iba sen…?

Koncert mal štýlovú postupnosť – začal Mozartom a končil Verdim, nehovoriac o prídavkoch z Rachmaninova, Pucciniho a Smetanu. Kocán – bez obvyklého úvodu podobného koncertu s niektorou orchestrálno-opernou predohrou, otvoril program náročnou, štýlovo vybrúsenou a náročnou áriou Osmina z 2. dejstva Mozartovej opery Únos zo serailu (Oh, wie will ich triumphieren), s ktorou sa nedávno prezentoval aj v televíznom prenose udeľovania Krištáľového krídla. Veľká ária odboru basso buffo má v sebe zakomponované nielen úvodné briskné recitatívne úseky, ale v druhej časti aj mozartovkú širokodychú melódiu, ktorá áriu pointuje. Tak, ako v celom programe, už tu Kocán potvrdil to, čo sa o ňom traduje: je to basista, ktorý, čím spieva nižšie, tým magickejšie pôsobí jeho bas. Niekedy azda prekračuje obvyklé veľké E a klesá až ku kontra B… Do budúcnosti by mal rozvíjať rovnako široké výšky a v nich kde – tu dychom upevniť vskutku iba malé intonačné detaily.

Štefan Kocán, koncert agentúry Kapos, foto: Milan Krupčík

Štefan Kocán,
koncert agentúry Kapos,
foto: Milan Krupčík

Už v prvom čísle koncertu naznačil maximálne sústredenie a formu nielen sólista, ale aj dirigent Rastislav Štúr, dobre rozumejúci ľudskému hlasu, jeho farbe a nosnosti, ako aj dynamickým jemnostiam partov. Pod vedením R. Štúra hrala Slovenská filharmónia priam čarovne a lahodne už v Mozartovi – najmä v dominujúcich sláčikových sekciách. Sústredenie orchestra a evidentná chuť muzicírovať, boli aj znakom následnej predohry k Mozartovej Čarovnej flaute, so všetkými štýlovými znakmi klasickej partitúry, s naznačením hudobného priebehu, deja a charakterov opery, ktoré Mozart načrtol už v predohre.

Po hravejších tónoch Osmina zaznela „vážna“ ária Sarastra z 2. dejstva Čarovnej flauty (In diesem heil´gen Hallen), s neopakovateľnou kovovou farbou veľkého, nosného, pritom v každej chvíli ušľachtilo znejúceho hlasu Štefana Kocána – tu v odbore basso serioso. Pokojný prúd árie tiekol ako voľný, ničím nehataný tok krásnej hudby. Pri Kocánovom speve si poslucháč, plne zasiahnutý bezprostrednosťou jeho umenia, uvedomuje i to, s akou intelektuálnou rozvahou nasadzuje spevák každý tón, ktorý kladie priam na podušku dychu, ako široko a ekonomicky buduje frázy, pracujúc s dychom aj tam, kde by sa očakávalo, že azda každá „rezerva“ končí. Tento aspekt bol zvlášť evidentný pri nádherne prednesenej árii Vodníka z 2. dejstva Dvořákovej Rusalky (Celý svět ti nedá…), kde bola v centre poslucháča nielen citovosť celku, ale aj ekonomika dychu v závere veľkého, romanticky a dojímavo rozospievanej árie.

Obrovský pátos a vznešenosť melódie zazneli z orchestra i basistovho prejavu (s výbornou ruskou výslovnosťou a slovanskou širokodychou melodikou) v árii Varjažského hosťa zo 4. obrazu opery Sadko od N. Rimského-Korsakova (v bulletine, nevedno prečo, premenovaného na Vikingského hosťa).

Štefan Kocán, Mária Porubčinová, Rastislav Štúr, koncert agentúry Kapos, foto: Milan Krupčík

Štefan Kocán, Mária Porubčinová, Rastislav Štúr,
koncert agentúry Kapos,
foto: Milan Krupčík

V prvej polovici koncertu sa predstavila aj Mária Porubčinová – avšak po predohre z Rusalky, kde od počiatku zaujali v orchestri tajomné (a jednotne zahrané) tóny violončiel a vzápätí široká, farebne zinštrumentovaná melodika Dvořákovej hudby, v ktorej sa predznamenáva celá budúca dráma opernej rozprávky. Slovenská filharmónia tak pripravila pôdu pre strhujúcu a dojímavú túžbu Rusalky (Měsíčku na nebi hlubokém) z 1. dejstva rovnomennej opery. Sopranistka v tomto čísle demonštrovala svoj jemný, lyrický soprán mäkkej, zamatovej farby, pričom áriu chápala ako dojemný rozhovor s nadpozemským svetom, celý v pianissimovej dynamike. Nepreferovala efektné, vypäté tóny, ale dojímala jemnosťou, vrúcnosťou a lyrikou celku. Jej ďalším číslom v prvej polovici koncertu bola –neočakávane – ária Libuše z 1. dejstva Smetanovej rovnomennej opery (modlitba Bohové věční tamo nad oblaky…). Neočakávane preto, lebo Rusalka naznačila momentálne iný odbor hlasu Márie Porubčinovej, ktorá má priskoro na českú kňažnú, ktorá býva ambíciou mladodramtických až dramatických sopránov. Ešteže si s vkusom vybrala modlitbu Libuše, kde netreba tak forsírovať hlas a prejav. Libuša je „prubírsky“ kameň sopránov pre ich neskoršie obdobie. Netreba sa ponáhľať. Nič neutečie.

Druhá časť koncertu bola v šiestich číslach venovaná Verdimu, jeho úžasnej vášnivosti melódií i bohatému orchestrálnemu sprievodu. Genialita skladateľa sa preukázala hneď vo veľkej scéne – recitatíve a árii Fiesca z prológu opery Simon Boccanegra (A te léstremo addio). Po recitatívne rozsiahlom úvode zaznela v Kocánovom podaní vypointovaná nádherná, veľká ária Il lacerato spirito… – s neobyčajne hlboko posadeným, koncentrovaným finále v prosbe Prega, Maria, per me. Meditatívnosť tohto spevu bola vzápätí vystriedaná prudkým, dynamickým spádom jediného vybočenia z verdiovského celku – áriou Mefistofela z 1. dejstva opery Mefistofele od Arriga Boita (Son lo spirito che nega sempre tutto). Práve touto postavou triumfoval Štefan Kocán nedávno v Prahe. Výsmech Faustovi i Bohu, negácia celému kolobehu sveta je tu vykreslená v diabolskom tempe a charaktere role, ktorá dvakrát podčiarkne hlasovú prípravu basistu aj silným „piskotom na prstoch“, čo je efektné, no nie každým zvládnuté v satyrskom efekte. Kocán si „odpískal“ áriu s veľkým potešením – za čo si vyslúžil burácajúci potlesk.

Štefan Kocán, koncert agentúry Kapos, foto: Milan Krupčík

Štefan Kocán,
koncert agentúry Kapos,
foto: Milan Krupčík

Oddychom pre basistu bola predohra k Verdiho Sile osudu –hudba, v ktorej je predznamenaná tragédia celého deja, hlavné témy a motívy, hudobná esencia celej opery, pričom predohra ústi do lyrickej časti. Zvlášť treba vyzdvihnúť z vynikajúco znejúcej celej Slovenskej filharmónie – pod jasným, čistým a strhujúcim gestom Rastislava Štúra – zvuk dychovej sekcie, ktorá znela v nástupoch ako jednotný celok. Po tejto hudobne silnej predohre zaznelo dueto Patra Guardiana a Leonory z 2. dejstva Sily osudu (Or siam soli)v podaní Štefana Kocána a Márie Porubčinovej. Je to veľká scéna, plná dramatických odtieňov, vystavaná z recitatívov a dialógov basu a sopránu, ktoré vzápätí v oboch partoch prechádzajú do veľkých arióznych vstupov. Soprán Márii Porubčinovej znel v tomto duete stále síce s príznačnou hladkosťou a okrúhlosťou tónov, ale už aj s mladodramatickou silou, vzrušenosťou a vypointovanosťou osobnej spovede hrdinky. Vyrastá v nej skvelá verdiovská interpretka! Štefan Kocán prezentoval v duete svoju noblesu, vznešenosť a čírosť prejavu, ktoré prislúchajú nielen jeho osobnosti, ale aj spievanej postave.

Preludio z Otella od G. Verdiho bolo dramatickým, vášnivo sa valiacim prúdom orchestrálnej hudby, ktorá predznamenáva blížiacu sa tragédiu shakespearovsko – verdiovskej témy. Kontrastom k účinne vystavanému orchestrálnemu celku, bola ária Desdemony zo 4. dejstva Verdiho Otella – modlitba Ave Maria. Mária Porubčinová vniesla do modlitby introvertnosť, ponornosť, absolútnu lyrickosť jemnej Verdiho hudby, s gradujúcimi výškami, ktoré na záver zneli vo vlasovom pianissime.

Oficiálny program koncertu uzavrela ária (scéna) de Silvu z finále 1. dejstva Verdiho opery Ernani (Infelice!…e tuo credevi), vystavaná na spôsob vstupného recitatívu a následnej árie. Najmä ária (Infelice!…) bola v podaní Štefana Kocána prúdom plnozvučného kovového basu, ktorý strhol prudkosťou výpovede.

Samozrejme, ovácie nemali konca, a tak sólisti i orchester vďačnému publiku pridávali. A tak sme v Kocánovom podaní vypočuli cavatinu AlekaRachmaninovovej rovnomennej jedinej (jednodejstvovej) opery na námet Puškinovej poémy. U nás je Aleko nie veľ známe dielo – podobne ako ária, ktorá svojou náročnosťou a dĺžkou nemala „prídavkový“, ale koncertný rozsah a charakter. Ale obecenstvo bolo za vystúpenie a „ruský“ darček basistu, ktorý má neobyčajné dispozície aj pre slovanský repertoár, nesmierne vďačné. Efektnú bodku si vybrala Mária Porubčinová s populárnou áriettou „O mio babbino caro“ z Pucciniho jednoaktovky Gianni Schicchi. V nej opäť zažiarila vrúcnosť a mäkkosť jej krásneho, jemného sopránu. Ustatosť orchestra v preteplenej sále oživil na záver Štefan Kocán Kecalovou áriou zo Smetanovej Predanej nevesty: „Každý jen tu svou má za jedinou“.

Štefan Kocán, Mária Porubčinová, Rastislav Štúr, koncert agentúry Kapos, foto: Milan Krupčík

Štefan Kocán, Mária Porubčinová, Rastislav Štúr,
koncert agentúry Kapos,
foto: Milan Krupčík

Až po tomto čísle sa obecenstvo azda nasýtilo krásnych hlasov a ojedinelého zážitku – ale trochu i preto, že nás zo sály vyháňalo aj vydýchané teplo (či nezapnutá klimatizácia?) a zjavná únava orchestra. Veď všetci podali výkon hodný dvoch koncertov.

Každopádne to bol večer ušľachtilej hudobnej a vokálnej krásy, s ktorým budeme žiť vo svojom vnútri ešte dlho. Slovenským spevákom treba zapriať krásnu umeleckú budúcnosť a povinnosť, vracať sa tam, kde majú korene.

Autor: Terézia Ursínyová

foto: Milan Krupčík

Koncert Štefana Kocána
Hosť: Mária Porubčinová
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
11. február 2015 o 19.30 h

Slovenská filharmónia
Dirigent: Rastislav Štúr

Program koncertu

W. A. Mozart, Únos zo Serailu, Osmin – Oh wie will ich triumphieren …
W. A. Mozart, Čarovná flauta, predohra
W. A. Mozart, Čarovná flauta, Sarastro – In diesen heil’gen Hallen
A. Dvořák, Rusalka, predohra
A. Dvořák, Rusalka, Měsíčku na nebi hlubokém
A. Dvořák, Rusalka, Vodník – Celý svět nedá ti, nedá
B. Smetana, Libuše, Bohové věční tamo nad oblaky
Rimskij-Korsakov: Varyazskij gost – O skaly groznye

G. Verdi, Simon Boccanegra: Fiesco – A te, l’estremo addio… Il lacerato spirito
A. Boito : Mefistofele – Son lo spirito
G. Verdi, Sila osudu, predohra
G. Verdi, Sila osudu, Or siam soli…, duet Patra Guardiana a Leonory
G. Verdi: Otello, predohra
G. Verdi, Otello, Desdemona Ave Maria
G. Verdi, Ernani, Silva – I Infelice!…e tuo credevi…Infin che un brando vindice

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply