Dnes je: sobota, 23. 6. 2018, meniny má: Sidónia, zajtra: Ján

Súmrak Wagnerovcov

2

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Riaditeľke festivalu opier Richarda Wagnera v Bayreuthe Eve Wagner zakázali počas festivalových skúšok vstup do budovy divadla a zbavili ju všetkých kompetencií. Dirigent Christian Thielemann sa od útoku na Evu Wagner verejne dištancoval a označil ho za ,,sprisahanie“. Festival čelí prudkej vlne kritiky nemeckej kultúrnej obce. Do funkcie hudobného riaditeľa prvý raz za 139. ročnú históriu festivalu nebude vymenovaný člen rodiny Wagnerovcov, ale profesionálny dirigent. Tieto a iné udalosti nezvratne poznamenali ďalší ročník prestížneho festivalu opier Richarda Wagnera, ktorý sa v Bayreuthe začína túto sobotu 25. 7. 2015.

Festival v Bayreuthe je jedným z hlavných vrcholov nemeckého operného a spoločenského života. Tradíciu festivalu založil skladateľ Richard Wagner v roku 1876 a odvtedy sa teší priazni operných nadšencov z celého sveta, ako aj najvyšších predstaviteľov nemeckej kultúry a politiky. Kancelárka Angela Merkelová je jeho pravidelným návštevníkom. V rámci Nemecka ide o najprestížnejšie hudobné podujatie ako také, festival si povesť výnimočnosti udržuje aj v celosvetovom meradle. Dopyt po lístkoch (asi 500 000 záujemcov ročne) ešte pred niekoľkými rokmi prevyšoval kapacity festivalu takmer desaťnásobne (kapacita festivalu je 58 000 miest), a preto každý záujemca o kúpu lístkov musel byť automaticky zaradený do poradovníka. Na rad sa zvyčajne dostal po piatich až desiatich rokoch čakania.

Časť lístkov bola každoročne venovaná do lotérie, aby aspoň niektorí záujemcovia mohli navštíviť festival aj v aktuálnom ročníku. Enormný záujem pretrvával počas niekoľkých desaťročí aj napriek tomu, že cena jednej vstupenky na kompletný cyklus Prsteňa Niebelungov nebola práve najlacnejšia. V posledných rokoch sa pohybovala v rozsahu tri – až päť tisíc eur.

Dôvodom bola nielen viac ako storočná tradícia, ale predovšetkým vysoká umelecká kvalita produkcií a špičkové výkony umelcov. Hoci v poslednom období je s výberom sólistov nespokojnosť, umelecké kvality orchestra, zboru a ďalších zložiek sú naďalej vysoko vyzdvihované a orchester býva dokonca stabilne hodnotený ako jeden z umeleckých pilierov festivalu. Jedným z dlhoročných koncertných majstrov v Bayreuthe je aj špičkový slovenský huslista Juraj Čižmarovič.

Divadlo v Bayreuthe, foto: Jörg Schulze

Divadlo v Bayreuthe,
foto: Jörg Schulze

V sobotu 25. júla festival otvorí svoj ďalší ročník – tentokrát Wagnerovým eposom Tristan a Izolda. V deň otvorenia bude do funkcie hudobného riaditeľa uvedený nemecký dirigent Christian Thielemann. Prvýkrát za 139 ročnú históriu festivalu sa tak hudobným riaditeľom nestane člen rodiny Wagnerovcov, ale profesionálny dirigent. Túto funkciu (hoci doposiaľ nebola kreovaná ako úplne samostatný post, ale ako súčasť kompetencií riaditeľa festivalu) zastávali postupne Cosima Wagner (vdova po Richardovi Wagnerovi), Siegfried Wagner (jeho syn), Wieland a Wolfgang Wagner (vnukovia) a Eva a Katharina Wagner (pravnučky). Christianovi Thielemannovi sa tak ako prvému podarilo narušiť monopol Wagnerovcov na umelecké rozhodovanie o festivale. Okolnosti, za akých to bolo umožnené sú zahalené tajomstvom, na povrch vyčnieva zatiaľ len špička ľadovca. Čo je pod povrchom nevidno. Je však evidentné že v pozadí Thielemannovho menovania je riešenie vzájomných sporov jednotlivých členov rodiny Wagnerovcov medzi sebou.

Útok na Evu Wagner

Festival v Bayreuthe je po dobu najmenej 50 rokov notoricky povestný a preslávený nielen kvalitou svojich produkcií, ale aj dlhotrvajúcimi spormi medzi rôznymi členmi Wagnerovskej rodiny, ktorí festival spravujú ako súčasť dedičstva a ktorí ho riadia od skladateľovho úmrtia.

Mier medzi súperiacimi skupinami bol sprostredkovaný až v roku 2008, kedy festivalová rada rozhodla, že Katharina Wagner (37) a Eva Wagner (70), dve dcéry skladateľovho vnuka Wolfganga (z rôznych manželstiev) by mali riadiť festival spoločne.

Pred niekoľkými týždňami však pracovný vzťah medzi dvoma riaditeľkami prišiel k náhlemu a prudkému koncu. Právnikovi Evy Wagner Petrovi Raueovi bol doručený oficiálny list, v ktorom ho festivalová rada informuje, že jeho klientka Eva Wagner, ,,už viac nie je zodpovedná“ za rozhodnutia týkajúce sa tohoto prestížneho podujatia. List taktiež Eve Wagner zakazoval zúčastňovať sa na skúškach pred začatím festivalu. Členovia rady sú v liste zároveň žiadaní, aby o podrobnostiach „mlčali”.

zľava: Eva Wagner a Katharina Wagner

zľava: Eva Wagner a Katharina Wagner

Zverejnenie listu šokovalo kultúrny estabilishment Nemecka. Daniel Barenboim – medzinárodne preslávený Berlínsky dirigent, sa postavil na obranu Evy Wagner a považuje takéto zaobchádzanie s ňou za nehumánne a ponižujúce. Eva Wagner má 70 rokov a má vážne zdravotné problémy, preto v auguste tohoto roku plánovala svoju rezignáciu. Táto informácia bola aj vo verejnosti všeobecne známa. Jej násilné odstavenie len krátko predtým než by odišla sama je tak úplne zbytočné a nepochopiteľné.

Druhá riaditeľka festivalu Katharina Wagner s odstavením svojej nevlastnej sestry formálne nemá nič spoločné, nakoľko oficiálne išlo o rozhodnutie festivalovej rady iniciované dirigentom Christianom Thielemannom. Denník Süddeutsche Zeitung v tejto súvislosti uviedol, že Thielemann sa vyjadril, že ,,nezdvihne dirigentskú taktovku dovtedy, kým Eva Wagner bude môcť zasahovať do jeho umeleckých predstáv“. Právnik Evy Wagner tiež tvrdí, že Thielemann sa bál kritiky jeho klientky, pretože Eva Wagner si ako jediná vo svojich vyjadreniach vôbec nedávala servítky pred ústa. Navonok teda je teda udalosť prezentovaná ako spor medzi dirigentom a Evou Wagner.

Oficiálna verzia však pri bližšom skúmaní začína ukazovať trhliny. Nie že by Thielemann nemal s Evou Wagner vážne konflikty, táto časť rozprávky bude zjavne pravdivá, avšak zvyšok nesedí. Predovšetkým sám Thielemann dôrazne poprel, že by nezhody chcel riešiť odstavením Evy Wagner, nakoľko on sám nemá silu a vplyv na to, aby takto zásadnú vec dokázal presadiť. Je všeobecne známym ,,tajomstvom”, že festivalová rada už dlhší čas netlmočí vlastné názory a postoje, ale postoje Kathariny Wagner.

Takto rozsiahla intriga poukazuje na prebiehajúci ostrý mocenský zápas o ovládnutie festivalu a pravdepodobnosť, že by v jej pozadí mohla stáť osoba dirigenta, (nech by ním bol ktokoľvek) je veľmi nízka.

Christian Thielemann

Christian Thielemann

Keď znalec festivalu v Bayreuthe, jeho pravidelný účastník, heldentenor špecializujúci sa na opery Richarda Wagnera Peter Seiffert nedávno odpovedal na otázky Opera Slovakia o aktivitách pravnučky Richarda Wagnera – Kathariny Wagner na festivale v Bayreuthe, nemohol tušiť, ako sa situácia okolo festivalu vyvinie doslova len o niekoľko dní potom, ako nám svoje interview poskytol. Jeho slová vyslovené v rozhovore sa ukázali ako prorocké. Seiffert pre náš portál povedal, že Katharina Wagner ovládla celý festival a zavádza nové trendy, ktorých výsledkom je odlákanie publika. Nestrpí pritom údajne žiadnu kritiku alebo odpor. Na festival je v poslednom roku bez problémov dostať kúpiť lístky, pričom predtým sa na ne čakalo celé roky. Seiffert doslova uviedol:   “Narastajúca sebaistota a moc urobili z Kathariny Wagner malého diktátora. Ona teraz rozhoduje v Bayreuthe tvrdou rukou a nie je to dobré. Snaží sa štylizovať do rôznych pseudointelektuálskych póz. A tak je to aj s novými trendami čo zavádza. Nedá sa na to pozerať. Je to hrozné, čo sa tam deje… (rozhovor si prečítate TU…).

Eva Wagner bola evidentne jedna z mála osôb, ktoré sa nebáli otvorene vyjadrovať svoje názory a kritizovala aj Katharinu Wagner aj dirigenta Christiana Thielemanna.

Vojna Wagnerovcov

Udalosti okolo odstavenia jednej z dvoch riaditeliek festivalu by boli bezvýznamné z hľadiska širšieho kontextu, keby neznamenali hrozbu opätovného vypuknutia ostrého súboja medzi rôznymi vetvami Wagnerovcov o ovládnutie festivalu. Tento boj prebiehal na stránkach novín a na pôde právnych kancelárií viac ako 50 rokov, a bol zastavený práve pred siedmimi rokmi dohodou o tom, že festival budú riadiť dve nevlastné sestry Eva a Katharina spoločne. Ak sa chceme v pozadí tohoto vyčerpávajúceho zápasu o moc nad festivalom trochu zorientovať, musíme sa vrátiť k samotnému skladateľovi Richardovi Wagnerovi, ktorý rodinné spory klanu Wagnerovcov vlastne začal.

Pri písaní Tristana a Izoldy – opere o láske a cudzoložstve medzi hlavnými postavami – mal Richard Wagner nemanželské dieťa s Cosimou – dcérou svojho najlepšieho priateľa Franza Liszta a zároveň manželkou dvorného dirigenta svojich opier Hansa von Bülowa. To bol prvopočiatok problematických rodinných vzťahov. V tom čase bol Richard Wagner stále ženatý so svojou manželkou Minnou. Keď sa dirigent Bülow snažil vec diskrétne riešiť zmierom a prijať Wagnerove dieťa za svoje (rozvod s Cosimou odmietal), Wagner jemu natruc splodil s Cosimou ďalšie dve deti, aby takémuto urovnaniu zabránil.

Richard Wagner, (1813-1883)

Richard Wagner,
(1813-1883)

Po skladateľovej smrti Cosima poprela otcovstvo jednej z Wagnerových dcér (!) čím de facto odstavila celú jednu vetvu nasledovníkov hudobného skladateľa od dedičských práv na festival. Tí sa s tým nezmierili a popretie otcovstva dodnes považujú za účelový krok, na základe ktorého mal práva na festival získať skladateľov syn Siegfried a jeho nasledovníci. Keďže však Siegfried bol homosexuál, s nasledovníkmi bol problém. Cosima ho musela nútiť, aby sa vôbec oženil. Siegfried nemal záujem o žiaden vzťah so ženami a tak Cosima sama zaranžovala výber jeho partnerky, a prvé stretnutie Siegfrieda s ňou, pričom určila ešte aj miesto kde stretnutie prebehne. Vybrala mu za ženu anglickú sirotu Winifred.

Festival v Bayreuthe bol vedený ako rodinný podnik a ako už bolo uvedené vyššie, nároky na festival boli predmetom dedičstva. Práve preto Cosima potrebovala vnuka – dediča, ktorý by festival po Siegfriedovi prevzal. Tento cieľ sa Cosime splnil a z manželstva Winifred a Siegfrieda sa narodili chlapci Wieland a Wolfgang – vnuci skladateľa Richarda Wagnera. Siegfried sa však aj po svadbe naďalej stretával skôr s mužmi. Naviac, jeho žena Winifred prepadla v roku 1923 (teda už po narodení Wielanda a Wolfganga) romantickému očareniu zo strany mladého pútnika, ktorý v tom čase navštívil festival v Bayreuthe – Adolfa Hitlera. Vzťah bol natoľko silný, že o niečo neskôr začali kolovať chýry o ich chystanej svadbe. Pre korektnosť treba dodať, že v roku 1923 o nacizme ešte nikto nechyroval a Adolf Hitler bol len mladík so záujmom o festival. Keď Hitlera neskôr zavreli, Winifred mu posielala do väzenia papiere, obálky a perá, aby mohol napísať svoj autobiografický román Mein Kampf. V tridsiatych rokoch, keď už bolo jasné, kto je naozaj Adolf Hitler, Winifred mu robila osobnú tlmočníčku počas vyjednávania o mieri s Veľkou Britániou. V rozhovoroch, ktoré poskytovala médiám až do svojej smrti v 1980 nedala nikdy na neho dopustiť ani krivé slovo, obhajovala ho ešte aj koncom sedemdesiatych rokov. Dodnes sa zachovala aj pomerne bohatá písomná korešpondencia medzi Winifred Wagner a Adolfom Hitlerom, písali si viac ako 20 rokov. Listy sú v trezore u jednej z jej vnučiek a verejnosť k nim nemá prístup.

Adolf Hitler potom, ako sa stal kancelárom na oplátku odpustil opernému festivalu v Bayreuthe platenie daní a Bayreuth sa postupne stal citadelou nacistickej moci. Vnuci Richarda Wagnera Wieland a Wolfgang medzičasom vyrástli a dospeli obklopení nacistickými relikviami. Publicista Norman Lebrecht pre BBC uviedol, že Wieland a Wolfgang prevádzkovali v areáli malý koncentračný tábor. Ako zdroj tejto informácie Lebrecht uvádza knihu ,,Winifred Wagner: A Life at the Heart of Hitler’s Bayreuth” od autorky Brigitte Hamann. Avšak po podrobnejšom skúmaní okolností môžme prísť k záveru, že pravdepodobne nešlo o koncentračný tábor v klasickom zmysle slova, ale skôr o tábor nútených prác, v ktorom nacisti držali Nemcov, považovaných za nepriateľov režimu.

Winifred Wagner a Adolf Hitler

Winifred Wagner a Adolf Hitler

Po páde nacistického režimu bola Winifred Wagner vrámci zákonov o denacifikácii odstavená od riadenia festivalu a jeho vedenie prešlo práve do rúk skladateľových vnukov Wolfganga a Wielanda.

Záujem o vedenie festivalu mali aj ďalší členovia rozvetveného wagnerovského klanu, a keďže ako už bolo uvedené, Cosima poprela Wagnerovo otcovstvo u jednej zo svojich dcér, celá časť vetvy nasledovníkov hudobného skladateľa sa cítila zapudená vlastnou rodinou a odstavená od svojich legitímnych dedičských nárokov na festival. Považovali Wielanda a Wolfganga za zodpovedných z pokračovania politiky účelového odvrhnutia časti wagnerovskej rodiny.

Keď Wieland zomrel, Wolfgang odstavil aj jeho deti od rodinného podniku a v vyhnal ich z festivalu preč, čo v podstate už nikoho ani príliš neprekvapilo. Wolfgang úplne ovládol festival a riadil ho sám.

Z prvého manželstva sa mu narodila dcéra Eva. Keď sa Wolfgang po rokoch rozviedol, tak spolu s bývalou manželkou vystrnadil zo svojho života aj dcéru Evu. Aj to bolo presne v rámcoch dovtedajších tradícií wagnerovského klanu, kde odvrhovanie detí, popieranie otcovstva, či nanútené sobáše sa stali osvedčenou schémou v boji o festival, podľa ktorej rodina aj tak v tom čase fungovala už takmer sto rokov. Wolfgang Wagner tak v podstate len pokračoval v zdedených predstavách wagnerovského klanu o tom ako ,,funguje” rodina.

Z druhého manželstva sa mu narodila dcéra Katharina, ktorá bola jeho miláčikom a ktorá mala prevziať riadenie festivalu po ňom. Lenže to už vrcholili ostré právne bitvy a ani prvorodená Eva Wagner ani ďalší odvrhnutí členovia rodiny sa nevzdávali a bojovali o svoje práva na festival, niektorí už mnoho rokov. Festival v Bayreuthe tak bol v tom čase poznačený neutíchajúcimi nekonečnými škandálmi okolo boja jednotlivých príslušníkov wagnerovského rodu o moc nad týmto podujatím a rozbroje medzi nimi boli desiatky rokov obľúbenou potravou hlavne pre bulvárnu tlač. Až finančná bieda donútila jednotlivých členov rodiny uzavrieť mier. Prevádzkovanie festivalu bolo viac a viac stratové a Wagnerovcom došli peniaze, takže hrozilo, že festival úplne zanikne. Vtedy do projektu vstúpil nemecký štát, aby ho finančne zachránil. Bola vytvorená spoločná nadácia Nemeckého štátu a rodiny Wagnerovcov, pričom štát sa zaviazal každoročne prispievať na festival nemalou sumou (v posledných rokoch to bolo okolo $6.5 milióna amerických dolárov ročne) a rodina Wagnerovcov sa zaviazala ukončiť spory a škandály a riadiť festival spoločne. Eva a Katharina Wagner sa stali dvomi riaditeľkami a navonok medzi nimi bol kľud. Pod povrchom sa ale situácia vyvíjala inak, pretože sa ukazuje, že Katharina Wagner čoraz viac tvrdou rukou pretvárala festival na svoj obraz. Jej kritici tvrdia, že údajne postupnými krokmi pretvorila festivalovú výkonnú radu na orgán svojich pritakávačov.

Odstavenie Evy Wagner je absurdné hlavne svojou zbytočnosťou. Namiesto toho, aby Eva Wagner odišla v auguste zo zdravotných dôvodov s poctami a fanfárou, bola len pár týždňov predtým vypudená zo dňa na deň, presne ako sa to v tejto disfunkčnej rodine udialo už toľko krát predtým. V podstate je zázrak, že napriek tomu, že všetci Wagnerovci festival riadia na základe vzájomných bojov o dedičstvo a zaoberajú sa donekonečna hlavne vlastnými spormi, tak samotný festival si dokázal celé tie roky udržať gloriolu vysoko kvalitného a výnimočného podujatia. Celkové miesto, atmosféra, tradícia, výnimočná akustika a donedávna aj kvalita prevedenia dávali festivalu vždy punc jedinečnosti a výnimočnosti.

festivalová budova v Bayreuthe

festivalová budova v Bayreuthe

Festival v Bayreuthe

Opery Richarda Wagnera celkom nepochybne patria k vrcholu hudobnej umeleckej tvorby ako takej a sú v mnohých aspektoch dodnes neprekonané, alebo neprekonateľné. Divadlo v Bayreuthe bolo vytvorené za účelom modelových predstavení týchto operných eposov, tak ako mali vyzerať v ideálnom prípade čo najbližšie predstavám hudobného skladateľa. Problém je však v tom, že ,,modelové” predstavenia je už možné dnes vzhliadnuť aj na mnohých iných miestach a pre festival v Bayreuthe je čoraz ťažšie nájsť originálne prvky, ktorými by sa od ostatných modelových predstavení odlišoval, aby zdôvodnil svoj výnimočný status a právo na subvencie z nemeckého štátu. Podstatné elementy, ktoré Bayreuth odlišujú od iných modelových produkcií Wagnerových opier sú vysoká hudobná kvalita (aspoň donedávna – v posledných rokoch nad týmto bodom visí veľký otáznik), historický rámec, tradícia a špeciálne upravené divadlo s ideálnou akustikou. Taktiež unikátnym špecifickým aspektom, ktorý je netypický vo veľkých operných spoločnostiach je skutočnosť, že každý ,,revival” v minulosti uvádzanej produkcie je poctený takou istou mierou pozornosti a starostlivosti zo strany jeho tvorcov, ako úplne nová produkcia. To znamená, že pôvodný režisér sa vracia na celé obdobie skúšok a detaily inscenovania a vizuálnych prvkov sú ním nanovo revidované. Každý rok je tak predstavenie úplne iné aj v prípade ak ide o uvedenie už existujúcej produkcie, ktorá sa hrávala v rokoch predtým.

,,Model, na základe ktorého Bayreuth fungoval v povojnovom období sa dá popísať mottom: Divadlo ako laboratórium ideí. Žiadna klasická operná spoločnosť vo svete sa ani čiastočne nepriblížila k tomuto ideálu” – uvádza hudobný portál Slipped disc.

scéna z cyklu Prsteňa Niebelungov inscenovaného v Bayreuthe

scéna z cyklu Prsteňa Niebelungov inscenovaného v Bayreuthe

Azda aj preto sa nemecký štát pred rokmi rozhodol do projektu finančne vstúpiť, nakoľko jeho vysoká kvalita a prestíž sú aj prestížou Nemecka ako takého. To posledné, čo nemecký štát potreboval preto bolo, aby sa festival ďalej utápal v sporoch a rozbrojoch rodiny Wagnerovcov. Podmienka rodinnej dohody a zakopania vojnovej sekery bola pochopiteľná.

,,Nie je nič slobodné a demokratické v Bayreuthe. To je posledná absolutistická monarchia v Európe, dedičná autokracia. Wagnerovci riadia festival ako feudálne léno. Lenže Wagnerovci sú v rámci nudne efektívnej a perfektne fungujúcej Spolkovej republiky najbližšie k tomu, čo sa dá chápať ako feudálna kráľovská rodina s jej manierami a márnostratnosťou a nekonštruktívnymi malichernými spormi. Takú feudálnu rodinu majú skoro všetky štáty, respektíve monarchie v bližšom aj vzdialenejšom okolí Nemecka. Preto aj Nemci si chcú toto pozlátko (tak odlišné od zvyšku krajiny), tento kvázi symbol feudalizmu za každú cenu zachovať” – uvádza svoj názor jeden z diskutujúcich blogerov pod správou o zákaze vstupu na skúšky pre Evu Wagner.

Avšak vo verejnosti rezonujú aj presne opačné názory. Mnohí diskutujúci sa prikláňajú k myšlienke prerobiť festival v Bayreuthe na živé múzeum, v ktorom by sa Wagnerove opery inscenovali naďalej, v súlade s pôvodným zámerom skladateľa. Múzeum by fungovalo úplne nezávisle na rodine Wagnerovcov a bolo by riadené iba Spolkovou republikou. ,,Wagnerovci sú široko dotovaní štátom, nezodpovedajúci sa nikomu, iba správnej rade plnej prikyvovačov pani Kathariny. A produkujú len stále nové a nové rodinné spory trvajúce nekonečné desaťročia. Je to ako televízny seriál, ktorý trvá už moc dlho. Ale kto má vytiahnuť zástrčku?“ pýta sa operný publicista Norman Lebrecht.

Namiesto záveru

Eva Wagner dostala zákaz vstupu do budovy divadla počas skúšok na festival napriek tomu, že formálne naďalej zostala riaditeľkou tohoto festivalu – riaditeľkou s kompletne odobratými kompetenciami. Napriek tomu, že v auguste by aj tak odišla sama. Napriek tomu, že dirigent, ktorý tento krok údajne inicioval sa od neho dištancuje. Napriek tomu, že festivalová rada, ktorá o ňom rozhodla, má prikázané mlčať a nevysvetľovať ,,svoje“ rozhodnutie. Dosť absurdné aj na štandardy platné vo wagnerovskom klane. Pre vládu Spolkovej republiky bude podstatné, že dohoda o prímerí, na základe ktorej do projektu vstúpil nemecký štát a zaviazal sa ho financovať, zrejme skončila. Po odstavení Evy Wagner sa totiž ozvali aj ďalší Wagnerovci a obnovili svoj boj. Napríklad Nike Wagner, zavrhnutá dcéra Wielanda Wagnera sa pre média už vyjadrila, že zvažuje právne kroky (proti Katharine).

Najrozsiahlejší epos Richarda Wagnera Prsteň Niebelungov tvorí cyklus štyroch opier a končí sa časťou nazvanou ,,Súmrak bohov”. V nej sa ríša bohov budovaná v predchádzajúcich častiach cyklu bojom o moc (prostredníctvom ovládnutia prsteňa) a vzájomnými nekonečnými intrigami nakoniec aj tak zrúti ako domček z karát a bohovia zmiznú zo scény aj so svojou ríšou v plameňoch.

Voľné pokračovanie tohoto cyklu tentokrát nazvané ,,Súmrak Wagnerovcov” už zrejme píše život sám, bez vedomia skladateľa Richarda Wagnera.

scéna z Rýnskeho zlata z cyklu Prsteň Niebelungov inscenovaného v Bayreuthe

scéna z Rýnskeho zlata z cyklu Prsteň Niebelungov inscenovaného v Bayreuthe

www.bayreuther-festspiele.de

videá TU…

Pripravil: Peter Bleha

foto: internet

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 25
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

spravodajca a publicista

2 komentáre

  1. Dobrý deň, v článku pána Petra Blehu je niekoľko zásadných faktických chýb. Rád by som Vás a autora na ne upozornil:

    – Nevlastná, staršia sestra Kathariny Wagner sa správne volá Eva Wagner-Pasquier.
    – Eve Wagner-Pasquier do festivalového divadla vstup nezakázali. Celá kauza okolo „Hügelverbot“ sa ukázala ako umelo nafúknutá médiami. Mimochodom, v čase vzniku článku to bol vraj práve Thielemann, ktorý proti Wagner-Pasquier brojil. Neskôr sa od svojich domnelých výrokov proti Wagner-Pasquier dištancoval. Autor článku si zrejme vyhlásenia zahraničnej tlače nesprávne interpretoval, resp. preložil. Škoda, že necitoval pramene, z ktorých pri svojich tvrdeniach vychádzal.
    – „Do funkcie hudobného riaditeľa prvý raz za 139. ročnú históriu festivalu nebude vymenovaný člen rodiny Wagnerovcov, ale profesionálny dirigent.“ Táto veta je úplný blud. Festival nikdy nemal funkciu hudobného riaditeľa – šéfdirigenta. Tá bola vytvorená až tohto roku. Zastávať ju bude, ako správne tvrdí autor, Christian Thielemann.
    – „Der Ring des Nibelungen“ sa do slovenčiny korektne prekladá ako „Prsteň Nibelungov“, pričom sa u menného prívlastku jedná o genitív JEDNOTNĚHO čísla. Vo vete „… cena jednej vstupenky na kompletný cyklus Prsteňa Niebelungov nebola práve najlacnejšia“ by mal byť preto názov diela uvedený v tvare: „Prsteňa Nibelungovho“. Za tie roky by som si už konečne želal, keby som na tento lapsus nemusel sústavne upozorňovať aspoň odborné médiá.
    – Tvrdenie, že cena kompletného „Ringu“ sa pohybuje v rozmedzí od troch do päťtisíc EUR, sa opiera o ceny z čierneho trhu. (-: Podľa oficiálneho cenníka Bayreuthských hudobných slávností sa dá kompletný cyklus v Bayreuthe kúpiť už aj za 120,- EUR, ak nepočítame miesta s obmedzeným výhľadom (25,-) a poslucháčske miesta, z ktorých nie je vidieť na javisko vôbec (10,-). Samozrejme, že čím lacnejšie miesta, tým väčší dopyt, na tieto cenové kategórie musia záujemci a záujemnkyne skutočne nejaký ten rok čakať.
    – Juraj Čižmarovič pôsobí v Bayreuthe ako zástupca koncertného majstra.
    – Ku klebetám okolo Kathariny Wagner sa nevyjadrujem. Sú to len domnienky. Faktom však je, že Wagnerovci riadili Bayreuth odjakživa absolutisticky. Od Cosimy cez Winifred až po Wolfganga. Nie je však pravdou, že kvôli Katharine klesá predaj vstupeniek. Tohto roku bol festival opäť beznádejne vypredaný, voľné vstupenky pred začatím festivalu, ktoré sa objavili v online systéme boli výsledkom reštrukturalizácie predaja, ktorý musel Bayreuth zrealizovať na pokyn štátnej finančnej a daňovej rady.
    – V roku 1923 bol nacizmus v Nemecku už veru známy a Adolf Hitler už navštevoval Bayreuth ako jeden z najprominentnejších politikov. Do väzenia, do ktorého mu Winifred posielala papier a ceruzky – ako správne poznamenal autor – sa dostal po potlačení nacistického puču v Mníchove (9. 11. 1923).
    – Financovanie festivalu je omnoho zložitejšie. Okrem nemeckého spolku a rodiny Wagner sa na ňom značnou sumou podieľa aj Spolok priateľov Bayreuthu.
    – V Bayreuthe sa neuvádzajú len opery, ale aj hudobné drámy Richarda Wagnera.
    – Terminus technicus pre každoročnú prácu na stávajúcich inscenáciách je „Bayreuthská dielňa“.
    – Pôvodný zámer skladateľa, ak vôbec niečo také existuje, by sa dal vyjadriť zvolaním „Decká, tvorte nové!“ (Kinder schafft neues!). Tradicionalisti sa odvolávajú na testament Siegfrieda Wagnera. Až ten ohraničil diela, ktoré sa v Bayreuthe môžu uvádzať na „Holanďana“, „Lohengrina“, „Tannhäusera“, „Tristana“, „Prsteň“, „Majstrov spevákov“ a samozrejme „Parsifala“. Mnohí (napríklad aj ja) by vo festivalovom divadle však radi videli aj Rienziho, iní sa prihovárajú za sprístupnenie výnimočného divadla aj pre diela iných skladateľov.
    – Aktuálna produkcia „Ringu“ (Castorf – Petrenko) ukázala, že Bayreuth zostal aj napriek večným rozporom Wagnerovie klanu miestom pre špičkovú interpretáciu opusu Richarda Wagnera. Tohto roku dokonca s bezvýhradne vynikajúcim speváckym obsadením. Aj nový „Tristan“ potvrdil, že Katharina je napriek všetkým klebetám inteligentnou režisérkou a v prípade riadenia festivalu schopnou manažérkou. Týždeň, ktorý som tento rok strávil v Bayreuthe na zelenom vŕšku patril k vrcholom mojej osobnej divadelnej sezóny 2014/2015.

    Ospravedlňujem sa za lapidárnu reakciu, ale na dlhší článok mi, žiaľ, neostáva čas.

    Srdečne z Mníchova
    Robert Bayer

    • Vážený pán Bayer, 

      Zákaz vstupu na festival bol Eve Wagner oznámený písomne, preto sa dá len veľmi ťažko poprieť. Informáciu o doručení listu so zákazom priniesol právnik Evy Wagner Peter Raue a ja som jeho slová citoval presne podľa znenia uverejneného v britskom denníku The Independent. Vylučujem, že by mohlo ísť o nesprávny preklad, alebo nesprávne pochopenie jeho slov. Presvedčte sa sám, článok nájdete tu: 

      http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/classical/news/bayreuth-music-festival-2015-musical-differences-see-wagners-great-granddaughter-removed-from-board-10308484.htm
      Okrem toho informáciu potvrdil aj bývalý manažer Metropolitnej opery v New Yorku Fred Plotkin, ktorý ju uverejnil 10. júna na svojej stránke. Písali o nej dňa 7. 6. 2015 Suddeutche Zeitung, alebo napríklad dňa 8. 6. 2015 Der Spiegel. Vyjadroval sa k nej aj Daniel Barenboim. Za najdôveryhodnejší zdroj však naďalej považujem priamo právnika Evy Wager, pretože ten má u seba inkriminovaný list.

      A teraz k  ďalším Vašim pripomienkam. Píšete, že festival nikdy nemal funkciu hudobného riaditeľa, nakoľko bola vytvorená až v tomto roku. Ale môj článok hovorí presne to isté čo tvrdíte Vy – konkrétne v 28. riadku sa uvádza, že  funkcia hudobného riaditeľa nebola doposiaľ nikdy kreovaná ako samostatný post. Pointa toho odstavca bola v niečom inom – festival mal umelecké vedenie predsa  po celý čas od svojho vzniku,  ibaže túto funkciu vykonával  doposiaľ vždy riaditeľ  – teda člen rodiny Wagnerovcov. Po prvý krát v histórii festivalu teraz bude o umeleckých otázkach rozhodovať človek, ktorý do tejto rodiny nepatrí. Toto je podstata.

      Ďalej píšete, že ceny lístkov na predstavenie za niekoľko tisíc Eur sú cenami na čiernom trhu, oficiálne sú tie isté lístky predávané za 120 Eur. Súhlasím s Vami v tom, že takto sú ceny oficiálne uvádzané. Lenže ak by sa naozaj dali voľne kúpiť lístky za 120 Eur, prečo by si niekto kupoval ten istý lístok za niekoľko tisíc Eur? Čierny trh na ktorom sú niekoľkonásobne vyššie ceny než oficiálne predsa existuje len tam, kde sa za  oficiálne ceny v skutočnosti kupovať nedá. V opačnom prípade  by čierny trh zanikol prirodzenou cestou. Aj na Tuzexových poukážkach (bonoch) za socializmu bolo napísané, že stoja 1 Kčs a za menej ako za 5 Kčs ich nikto nechcel predať…

      Píšete: „Terminus technicus pre každoročnú prácu na stávajúcich inscenáciách je Bayreuthská dielňa“. Ano, viem. Tento výraz som však nepoužil, pretože mnohí čitatelia nevedia, čo výraz Bayreuthská dielňa znamená. Opera Slovakia by podľa môjho názoru mala písať jazykom, ktorý je zrozumiteľný aj ľuďom, ktorí sa v danej problematike neorientujú. Nie je cieľom písať články pre skupinu ľudí, ktorá už festival dobre pozná, ale naopak, pre čo najširšiu čitateľskú obec.

      Ďalej píšete, že nie je pravdou, že kvôli Katharine Wagner klesá počet vstupeniek a uvádzate, že festival bol aj v tomto roku vypredaný. Domnievam sa, že tu treba rozlíšovať interpretáciu faktov od faktov samotných.  Pokles predaja vstupeniek je podľa môjho názoru faktom, pretože je neodškriepiteľnou skutočnosťou, že na lístky sa už nečaká desať rokov ako v minulosti. Hoci samozrejme ešte stále platí, že je vždy vypredané a lístky ťažko zohnať.  Preto pokles predaja lístkov je holý fakt. Či za tento pokles môže Katharina Wagner, to je už interpretácia tohoto faktu, respektíve názor, ktorý v článku vyslovil Peter Seiffert. Keďže ide o svetovo uznávaného heldentenora, ktorý viac ako 10 rokov na festivale spieval a situáciu veľmi dobre pozná aj takpovediac z „vnútra“, tak jeho názor považujeme za relevantný a dali sme mu v článku priestor. 

      K Vášmu tvrdeniu, že už v 1923 roku bol nacizmus v Nemecku známy musím zaujať odmietavé stanovisko. Nacizmus sa oficiálne začína zvolením Adolfa Hitlera za kancelára, ak máte o tom pochybnosti, tak napríklad aj Wikipédia ohraničuje obdobie začiatku a konca nacizmu rokmi 1933 – 1945 viď: https://sk.wikipedia.org/wiki/Nacizmus . V roku 1923 teda nebol Nacizmus v Nemecku známy, pretože Hitler sa stal kancelárom až o desať rokov neskôr. A dovoľujem si tvrdiť, že Nemci nevedeli ešte ani v 1933 roku, čo je to nacizmus, inak by ho nevolili. 

      Najzaujímavejšou Vašou pripomienkou, ku ktorej by som sa chcel pristaviť trochu dlhšie je pre mňa pasáž, v ktorej sa venujete prekladu názvu cyklu Der Ring des Nibelungen do Slovenčiny. Je to totiž téma, ku ktorej som už v minulosti chcel napísať kratučkú úvahu, ale nakoniec nikdy nebol priestor. Podľa môjho názoru je v slovenčine zaužívaný oficiálny preklad „Prsteň Nibelungov“ nesprávny a to práve z dôvodu, ktorý uvádzate aj Vy – že ide o jednotné číslo. Nemecká predpona „des“ jednoznačne v tomto prípade vylučuje plurál. Správne by sa preto názov mal preložiť ako Nibelungov prsteň. Na vysvetlenie si dovolím nahradiť slovo Nibelung slovom škriatok, pretože Nibelungovia sú v tejto opere predsa škriatkovia. Je podľa mňa rozdiel, či napíšeme „Škriatkov prsteň“, alebo  „Prsteň škriatkov“. V prvom prípade je jasné, že sme v jednotnom čísle a zároveň že prsteň škriatkovi patrí (Škriatkov prsteň). Akonáhle ale namiesto toho napíšeme „Prsteň škriatkov“ zvádza to k mylnému názoru, akoby prsteň patril viacerým z nich. Niektorí spisovatelia ako napríklad Michal Hvorecký začali preto názov cyklu prekladať ako  „Nibelungov prsteň“ a nie “Prsteň Nibelungov” a vedome ho používajú iba v tomto tvare, hoci tak idú proti zaužívanému názvu cyklu. Konkrétne Hvorecký dokonca aj namiesto „Rýnske zlato“ používa preklad  „Zlato Rýna“, ktorý sa mi tiež zdá lepší. Ja si preto myslím, že treba vedome začať písať názvy týchto diel takto po novom a ísť tak proti zaužívanému prekladu, ktorý je mätúci. Inak samozrejme máte jednoznačne pravdu, že ak by sme používali naďalej preklad v tvare „Prsteň Nibelungov“, tak potom   je potrebné ho aj vyskloňovať v tvare Prsteňa Nibelunghovho.

      Pan Bayer, som veľmi rád, že ste sa ozvali a poslali Váš názor, naskytla sa mi tak príležitosť otvoriť tému prekladu názvov Wagnerových opier do Slovenčiny, nad čím som už dávnejšie uvažoval. 

      Taktiež ma teší, že ste mali veľmi dobré dojmy z tohtoročného festivalu. Myslím, že niet pochýb o tom, že festival v Bayreuthe patrí k umeleckým vrcholom operného života nielen v Nemecku, ale aj v celej Európe, čo myslím bolo zrejmé aj z článku, ktorý sme priniesli na Opera Slovakia.

      So srdečným pozdravom
      Peter Bleha

Zanechajte komentár