Dnes je: utorok, 17. 10. 2017, meniny má: Hedviga , zajtra: Lukáš

Svetová tenorová hviezda Javier Camarena v Bratislave

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Milovníci krásneho spevu zažili 11. apríla 2017 v bratislavskej Redute jeden z najväčších umeleckých večerov, keď v cykle „Svetové operné hviezdy“ agentúry Kapos vystúpil na koncerte slávny mexický tenorista Javier Camarena. Prišiel do Bratislavy z Barcelony, kde debutoval ako Vojvoda vo Verdiho Rigolettovi. Je to unikátny umelec. Hoci sme na pódiu Slovenskej filharmónie počuli v spomínanom cykle aj umenie rovnako svetového tenoristu Juana Diega Flóreza a ďalších tenorových hviezd, Javier Camarena je celkom iný: určite s najväčším hlasovým potenciálom a neopakovateľnou farbou hlasu. Pravda, dá sa umenie, vkus i zážitok z umenia odmerať? Sotva. A tak píšem iba za seba.

Javier Camarena prišiel do Bratislavy – podľa slov poriadateľa dr. J. Koreckého – po troch rokoch čakania na jeho voľný termín. Ten sa konečne našiel, a tak plná sála Reduty zažila dve a pol hodiny hudby, v ktorej prvorado exceloval mexický a súčasne svetový tenorista Javier Camarena. Spolu s ním podčiarkla slávnostnosť večera naša Slovenská filharmónia pod rukami dirigenta Jaroslava Kyzlinka (v r. 2004 – 2006 šéfdirigenta Opery Slovenského národného divadla; ale aj dirigenta medzinárodne uznávaného operného projektu v SND – Gluckovej opery Orfeus a Eurydika z r. 2008 a hudobného naštudovania novej inscenácie Janáčkovej Jej pastorkyne r. 2012). Slovenská filharmónia pod vedením popredného českého dirigenta citlivo sprevádzala svetovú tenorovú hviezdu i hosťujúcu sopranistku Adrianu Kučerovú. S temperamentným vkladom J. Kyzlinka a brilanciou však zahrala i predohry k Donizettiho opere Don Pasquale a k Dcére pluku, orientalizmami vyšperkované Bacchanale z 3. dejstva opery Samson a Dalila od Camille Saint-Saēnsa i lyricko-vášnivú predohru k Verdiho Sile osudu. Slávny sólista večera mal pripravené aj prídavky, o ktorých ešte bude reč.

Koncert agentúry Kapos, 2017,
Jaroslav Kyzlink, Slovenská filharmónia,
foto: © PANER

V čom je jedinečnosť Javiera Camarenu? Jeho tenor má úžasnú silu, nosnosť, hlasivky priam železnú výdrž a prejav nekonečnú variabilitu výrazu. Jeho hlas oceľovej farby určite dokáže zaplniť niekoľkonásobne väčší priestor, než je Koncertná sieň Slovenskej filharmónie. Podobnú farbu tenora možno pripodobniť azda iba hlasu slávneho Enrica Carusa – pravda, na základe záznamov dobových, zvukovo nedokonalých snímok, ktoré však predsa len mnohé napovedajú o umení veľkého tenoristu minulosti. Hoci Caruso i Camarena majú v repertoári primárne lyrický repertoár, podstata strieborno-oceľovej farby ich hlasov je akoby totožná. Každopádne má hodnotu mnohokarátového zlata… Ťažko vyjadriť slovami, aké asociácie a dojmy zanechal v nás tento úžasný umelec. Každopádne vie vokálne bezproblémovo prechádzať z plného, objemného tónu do dynamicky vlasových pianissim.

Koncert agentúry Kapos, 2017,
Javier Camarena, Slovenská filharmónia,
foto: © PANER

Nerobí mu ťažkosti ani rôzny výrazový odtieň, či ľahký ozdobný spev, čo pri potenciáli jeho hlasového materiálu udivuje. Dokázal to v množstve koloratúrnych ozdôb pri árii z Belliniho opery I Capuletti e i Montecchi, kde prvý (a nie posledný) raz zasvietil vysokým „c“ (ba možno až „cis“) na záver árie Tebalda z 1. dejstva. Už v tomto svojom úvodnom čísle priam šokoval obdivuhodne zvládnutým, perfektne opretým frázovaním, v ktorom tón ešte mnohonásobne dynamicky kreuje. To je ďalšia vlastnosť jeho umeleckej osobnosti. V árii Ramira z 2. dejstva Rossiniho Popolušky, začínajúcej v pianissime, prešiel postupne do fortissima, pričom mu z hlasiviek priam „tiekli“ vokálne ozdoby. V Donizettiho árii Edgarda z 3. dejstva Lucie z Lamermoore tryskal z jeho spevu smútok i odhodlanie – oboje vo výrazovej sile a menlivosti dynamiky, vzbudzujúcej u poslucháča obsahové napätie. Umenie bel canta slávilo absolutórium v Camarenovom prednese árie Artura z 1. dejstva Belliniho Puritánov. Hladkosť a krása tejto hudby boli modelované vskutku mnohostrunne: začiatok zaznel v najjemnejších pianissimách, pokračoval v stupňovaní citových výlevov a vrcholil v neopakovateľne dlhých legátových oblúkoch. Na počet sólových tenorových čísel bola bohatá najmä prvá časť koncertu. Priniesla ešte jedno poznanie o výkone zázračného tenoristu: jeho hlas je ideálne rozozvučaný vďaka vyrovnanej hrudnej a hlavovej rezonancii, ktorá vyvoláva akoby spätné reprodukčné chvenie aj u poslucháčov. Nezabudnem na vyjadrenie jedného z našich popredných spevákov, keď povedal, že pri zlej vokálnej technike a absencii dychovej opory zabolí poslucháča bránica – a bez akustickej odozvy zostanú mĺkve hlavové i hrudné dutiny, pripravené prijímať iba zvuk a nie bohato kreovaný tón.

Koncert agentúry Kapos, 2017,
Javier Camarena, Jaroslav Kyzlink, Slovenská filharmónia,
foto: © PANER

Camarena má priam železné hlasivky, s ktorými bez akýchkoľvek zábran dokáže spievať nielen lyrický repertoár priam s mladodramatickým výrazom. Iste to nie je len vec árií, ale aj farby, sily a vkladu samotného sólistu do výrazu. Hovoriť o legendárnych Camarenových deviatich vysokých „c“, ktoré v priebehu poldruhej minúty doslova „vysypal“ v legendárnej árii Tonia z 1. dejstva opery Dcéra pluku, by bolo quasi nadbytočnou ódou na jeho technicko-vokálne možnosti. To je iba zlatá koruna nad celkovým majstrovstvom tenoristu, ktorý po Pavarottim a Florézovi jediný zaspieval prídavok v slávnej Metropolitnej opere, najprestížnejšej opernej scéne sveta. Bola to ária Ramira z Cenerentoli: „Si, Ritrovarla, io giuro“. Vtedy „iba“ zaskakoval za chorého Juana Diega Flóreza – ale od tých čias sa jeho hviezda rozhorela jasným svetlom na opernom nebi. Neskôr bravúrne spieval prídavok aj v madridskom Teatro Real z Donizettiho Dcéry pluku s áriou „Ah! Mes amis, quel jour de fėte!““ so spomínanými deviatimi „céčkami“. Obe operné ukážky sme počuli brilantne zaspievať aj na koncerte v Redute. Ba v Donizettim sme mali dojem, že Camarena by dokázal bez námahy pridávať ešte ďalšie vysoké tóny.

Jediné zaváhanie v interpretácii som osobne pocítila v lyricky vyznievajúcej, polohou hlasu pomerne nevýhodne vystavanej árii Nadira z 1.dejstva Bizetových Lovcov perál („Je crois entendre encore“). Camarena áriu síce zaspieval bezchybne – no v tomto melodicky nesmierne lahodnom čísle si viem predstaviť aj ľahší, „pavarattiovsky“ prejav. Zato veľká scéna Vojvodu z 2. dejstva Verdiho Rigoletta („Ella mi fu rapita…“) bola úžasná – od širokého nástupu s recitatívne poňatým začiatkom, až do rozvinutia árie do radostného opojenia Vojvodu. Tu Camarena opäť čaroval mnohotvárnym výrazom a úžasne klenutými, nekonečne dlhým frázami. Jeho hlas znel chvíľami ako zvon pod vysokou klenbou.

Koncert agentúry Kapos, 2017,
Jaroslav Kyzlink, Adriana Kučerová, Javier Camarena, Slovenská filharmónia,
foto: © PANER

Okrem Javiera Camarenu spievala ako hosť koncertu aj slovenská sopranistka zvučného renomé – Adriana Kučerová, ktorej prípadnú indispozíciu, kvôli predchádzajúcej nemoci, ohlásil pred koncertom dr. Ján Korecký v zastúpení agentúry Kapos. Ťažko teda odhaliť súčasnú kvalitu speváčky pod vplyvom ohlásenej indispozície, kvôli ktorej nechcela narušiť program večera. A tak svoje hodnotenie formulujem na základe počutého. Predniesla áriu Aminy z 3. dejstva Belliniho Námesačnej, s Camarenom zaspievala dueto Artura a Elvíry z 3. dejstva Puritánov, z jej dlhoročného repertoáru dobre známu áriu Júlie z 1. dejstva Gounodovej opery Romeo a Júlia – „Je veux vivre“, s Camarenom „zvádzajúce“ i zvodné dueto Gildy a Vojvodu z 1. dejstva Rigoletta („Signor ne principe…“) a napokon zaľúbenú áriu Gildy z 1. dejstva Rigoletta – „Gualtier Maldé!…Caro nome“.

Zdá sa, aj pri rešpektovaní avízovanej indispozície, že slávny hlas a meno našej sopranistky stratilo za posledné roky na lesku, hoci zožala od časti obecenstva ohlas. Jej hlas má znalosti o vokálnej technike, čo jej určite pomáha prekonávať nástrahy náročných partov – najmä  pri konfrontácii v duetách so zvučným hlasom svetového partnera. Na druhej strane jej soprán stratil nosnosť, jas a farebnosť. Na vyššie tóny sa dostáva skôr portamentom až glissandom, pričom frázam chýba vyrovnanosť tónov. Slovenská filharmónia sa pod vedením dirigenta Jaroslava Kyzlinka ideálne prispôsobila nielen sile a dynamicko-výrazovej menlivosti Camarenovho prejavu, ale aj jemnosti Kučerovej vokálneho prejavu.

Koncert agentúry Kapos, 2017,
Jaroslav Kyzlink, Adriana Kučerová, Slovenská filharmónia,
foto: © PANER

Javier Camarena na záver koncertu, pred búrlivo aplaudujúcim publikom pridal (spolu s našou speváčkou) tri prídavky: prvý vyznel orchestrálnou inštrumentáciou ako filmová hudba s mexickou, či latinsko-americkou melodikou, ktorá inšpirovala speváka k autentickému prejavu. V druhom prídavku vystúpila Adriana Kučerová s Dusíkovu Piesňou o rodnej zemi, na záver ktorej Camarena sympaticky vstúpil finálnou melódiou a sympatickou snahou aj o interpretáciu slovenského textu. Jeho hlas v tej chvíli pripomenul slávnu interpretáciu známej piesne v podaní nášho Petra Dvorského. Ten rád a neopakovateľne pridával Pieseň o rodnej zemi na svojich slávnych sólistických koncertoch. Celkom na záver nechýbala známa Granada od mexického skladateľa Agustína Laru. Tu si umelec definitívne podmanil jasajúce, pískajúce a od nadšenia dupotajúce obecenstvo. V prídavkoch Camarena akoby stupňoval príliv svojej energie a hlasovej sily. Zvlášť s Granadou sa pohrával tak, akoby mal namiesto hlasiviek a pľúc v tele kondenzátor s nekonečnou energiou.

Koncert agentúry Kapos, 2017,
Javier Camarena, Adriana Kučerová, Slovenská filharmónia,
foto: © PANER

V rámci Svetových operných hviezd sme už počuli veľa krásnych hlasov. Tentokrát nám však poriadatelia pripravili ozaj veľkolepý zážitok. Spojili sa tu ľudské možnosti v ovládaní vokálneho aparátu s vrúcnosťou, oduševnelosťou a neobyčajnou variabilitou výrazu. Určite aj s primeraným vkusom v dramaturgii – síce efektnej, ale aj mimoriadne náročnej: počnúc Donizettim, Rossinim, Bellinim, Bizetom a ukážkami z Verdiho Rigoletta. Adriana Kučerová bola slávnemu tenoristovi v duetách citlivou partnerkou, ktorej hlasu sa prispôsoboval a zjavom inšpiroval. Sama predniesla viacero sólových, už spomenutých čísel.

Latinská Amerika má teda po peruánskom Juanovi Diegovi Flórezovi ďalšieho svetového speváka. Ktovie, prečo sa práve na tomto kontinente rodia také veľké vokálne osobnosti?

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 11. apríla 2017

Svetové operné hviezdy
Javier Camarena a Adriana Kučerová
koncert agentúry Kapos
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
11. apríla 2017 o 19:30 hod.

Javier Camarena, tenor
Adriana Kučerová, soprán
Jaroslav Kyzlink, dirigent
Slovenská filharmónia

program koncertu

G. Donizetti: predohra k opere Don Pasquale

V. Bellini: È serbato a questo acciaro … L’amo tanto z opery I Capuleti e i Montecchi
Javier Camarena

G. Rossini: Si, ritrovarla io giuro z opery Popoluška
Javier Camarena

G. Donizetti: predohra k opere Dcéra pluku

G. Donizetti: Tombe degli avi miei…fra poco a me ricovero z opery Lucia di Lammermoor
Javier Camarena

V. Bellini: Ah! non credea mirarti… Ah! non giunge uman pensiero z opery Námesačná
Adriana Kučerová

V. Bellini: A te o cara z opery Puritáni
Javier Camarena

V. Bellini: Vieni fra queste braccia z opery Puritáni
Adriana Kučerová, Javier Camarena

prestávka

C. Saint-Saëns: Bacchanale z opery Samson et Dalila

Ch. Gounod: Je veux vivre z opery Romeo a Júlia
Adriana Kučerová

G. Bizet: Je crois entendre encore z opery Lovci perál
Javier Camarena

G. Verdi: predohra k opere Sila osudu

G. Verdi: Signor ne principe… E il sol dell’anima z opery Rigoletto
Adriana Kučerová, Javier Camarena

G. Verdi: Ella mi fu rapita… parmi veder le lagrime z opery Rigoletto
Javier Camarena

G. Verdi: Gualtier Maldé!… Caro nome z opery Rigoletto
Adriana Kučerová

G. Donizetti: Ah! mes amis, quel jour de fête! z opery Dcéra pluku
Javier Camarena

prídavky

María Grever: Alma mia
Gejza Dusík: Pieseň o rodnej zemi z operety Hrnčiarský bál
Agustín Lara: Granada

viac info o koncertoch agentúry Kapos na www.kapos.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply