Dnes je: utorok, 22. 5. 2018, meniny má: Júlia, Juliána, zajtra: Želmíra

Svetoznáma ale rozporná

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Speváci „bulharskej opernej školy“ sa v minulom storočí dôstojne zapojili medzi významných svetobežníkov operných javísk. Aj slovenský operný divák mal dosť príležitostí vypočuť si viacerých z jej najlepších predstaviteľov.

Už v prvej divadelnej sezóne SND tu spievala v tom čase v Prahe žijúca Kristína Morfová, inak pedagogička nášho prvého tenoristu Janka Blaha. Neskôr k nám zavítalo trio skvelých tenoristov (Mazarov, Uzunov, Nikolov), kvality bulharských sopranistiek potvrdili Evstatieva, Savova, Dimitrova a Tomova-Syntow. Z jedinečných basistov v SND chýbal iba Boris Christov, barytonista Ivan Konzulov bol dokonca obsadený do premiéry Verdiho Simone Boccanegru (1985), mezzosopranistka Lilova ohúrila najmä svojou Amneris (1963) a  Milčeva tu predviedla svoju kultivovanú Carmen (1974). Bulharskí speváci bývali ozdobou aj ZHZ najmä v prvých dvoch desaťročiach existencie tohto festivalu.

Ako sa to už pravidelne stáva, aj tentoraz atraktívny koncert BHS (Hamburgská filharmónia so slovenským dirigentom Valčuhom), kolidoval s nemenej atraktívnym programom v historickej budove SND. Tu vystúpila bulharská mezzosopranista Vesselina Kasarova, známa vo svete a uznávaná ako výborná interpretka Mozarta a predverdiovského romantického belcanta. Už v prvej fáze svojej umeleckej činnosti nahrávala v štúdiách aj s našou superhviezdou Editou Gruberovou (Belliniho Beatrice di Tenda v roku 1992 a piesňový recitál v 1995). Úloha Carmen, s ktorou prišla teraz do SND, nie je teda pre ňu až tak typická, hoci každý spevák sa časom vyvíja a je schopný prekročiť aj predtým netušené obzory.

Georges Bizet, Carmen, Opera SND, foto: Alena Klenková

Georges Bizet, Carmen, Opera SND,
foto: Alena Klenková

Celkový dojem z vystúpenia umelkyne bol trocha rozpačitý. Je ťažko určiť, či výhrady, ktoré máme voči jej Carmen, sú spôsobené jej svojráznou koncepciou pochopenia Bizetovho partu, alebo sú viac či menej šikovným zakrývaním úbytku tvorivých síl speváčky. Pozrime sa na jej Carmen podrobnejšie. Herecky mala postavu dobre vystavanú, naplnenú účinným pohybom, gestikou i mimikou a možno už aj tu si vytvorila spojovací môstik k vokálnej koncepcii partu. Jej Carmen totiž nebola ani zaliečavá ani eroticky superdráždivá žena-vamp, ale skôr silná osobnosť, ktorá dokáže manipulovať so svojimi nápadníkmi, pričom si zachováva istú tvrdosť, dávku cynizmu a „nadhľad“ nad všetkým dianím. Aký je jej hlasový materiál v strednej polohe spievanej v rozpätí mezzoforte-forte sme sa vlastne dozvedeli až v treťom dejstve pri kartovej árii. Habaneru s výnimkou dvoch vysokých tónov odspievala nadľahčených hlasom kombinovaným s niekoľkými prsnými podrážanými tónmi, čo vyvolávalo dojem nesúrodosti a absencie vokálnej línie. Týmto spôsobom pokračovala speváčkina interpretácia aj v ďalších číslach prvého a druhého dejstva, kde ju na dvoch miestach doplnila superdramatickými až preforsírovanými vysokými tónmi (prvý z nich bol zaradený svojvoľne, azda aby dokázala, že jej hlasový rozsah nie je nijako limitovaný), pričom na iných miestach či už v stredoch alebo vo výškach niekedy len približne intonovala. Ak platí, že všetko to bol zámer, potom akoby sa viac obracala na činoherné než na operné publikum presunúc ťažisko speváckeho výkonu jednoznačne na zložku vokálno-výrazovú. V tomto smere vari šla s „duchom doby“, ktorému už krásne spievanie nestačí. V predstavení však mala niekoľko miest, kde ukázala, že je (bola?) speváčkou vysokého rangu.

Napriek búrlivému ohlasu u publika, výhrady možno mať aj k ostatným účinkujúcim. Miroslav Dvorský výborne zakončil kvetinovú áriu a formu si podržal aj v treťom dejstve. No úvodný lyrický duet s Micaelou mu nesedel a v poslednom obraze už zápasil aj s hlasovou únavou. Adriana Kohútková dnes už dominuje v mladodramatických partoch, kým Micaela (osobitne ako kontrast ku „tvrdej“ Carmen Bulharky) má byť lyrická, nežná, ľúbezná. Hoci speváčka part vyspievala bez problémov, vyššie uvedené ideálne parametre jej zostali cudzie. Mužný vokálny prejav Sergeja Tolstova ako Escamilla má isté limity vo zvládnutí vysokej polohy. Inak dobre spievajúci zbor v ženskej zložke nevedel dodať spevu o kráse fajčenia náležitú roztúženú náladu. Po dlhšom čase sme videli za dirigentským pultom Jaroslava Kyzlinka s rutinovaným výkonom niekedy príliš preferujúcim rýchle tempá. Predsa však bolo cítiť, že táto „stará“ inscenácia sa už tak často nehráva.

Autor: Vladimír Blaho

Georges Bizet: Carmen

recenzia z reprízy dňa 7. 10. 2015

Dirigent: Jaroslav Kyzlink
Réžia: Marián Chudovský
Scéna: Jozef Ciller
Kostýmy: Peter Čanecký
Zbormajster: Ladislav Kaprinay
Choreografia: Jozef Dolinský
Orchester a zbor SND Bratislava
Bratislavský chlapčenský zbor
Zbormajsterka: Magdaléna Rovňáková

Carmen – Vesselina Kasarova
Micaela – Adriana Kohútková
Don José – Miroslav Dvorský
Escamillo – Sergej Tolstov
Frasquita – Jana Bernáthová
Mercedes – Denisa Šlepkovská
Remendado – Ján Babjak
Dancairo – Ján Ďurčo
Morales – Filip Tůma
Zuniga – František Ďuriač

www.snd.sk

fotografie použité len ako ilustratívne

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 20
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár