Dnes je: sobota, 23. 6. 2018, meniny má: Sidónia, zajtra: Ján

Tirolské Letné noci Vesseliny Kasarovej

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po zániku opernej časti Zvolenských hier a „premiéro-derniére“ zamýšľaného verdiovského festivalu v minulom roku môže operymilovný Slovák cez prázdniny tak akurát tíško závidieť susedným krajinám, kde sa to hmýri rôznymi letnými festivalmi s opernou produkciou  najrôznejšej podoby. Pri písaní týchto riadkov som si vedomá faktu, že o niekoľko dní sa má rozbehnúť prvý ročník banskobystrickej Operalie, status quo je však také, že z 28 krajín Európskej únie sme jediní (!) bez letného operného festivalu (spolu s Luxemburskom, ktoré však takéto podujatie usporadúva na jeseň). Smutné prvenstvo pre štát v srdci kultúrneho starého kontinentu.

Druhou možnosťou je, že onen Slovák zmierni prázdninové abstinenčné príznaky návštevou niektorého z nepreberného množstva spomínaných podujatí v zahraničí. Okrem top-produkcií špičkových festivalov typu Salzburg, Bayreuth či Glyndebourne s primerane neprimeranými cenami lístkov a stiesnenosťou viazaniek a luxusných rób sa núkajú desiatky menších, regionálne ustálených, dlhodobo fungujúcich podujatí, ktoré síce neponúkajú hviezdy typu Flórez či Netrebko, ale stále zostávajú na kvalitatívne veľmi slušnej úrovni.

Festival v tirolskom Erle, na pomedzí Rakúska a Nemecka, bol založený v roku 1997 salzburským rodákom a dirigentom mnohých svetových operných scén, Gustavom Kuhnom. Samotná dedinka Erl, len s poldruhatisícom obyvateľov, si uprostred zelenej lúky už koncom päťdesiatych rokov minulého storočia postavila budovu pre prevádzkovanie pašijových hier, ktoré tu majú tradíciu uvádzania už od stredoveku. K bielemu Passionsspielhausu, v ktorom sa festival od začiatku konal, pribudla ani nie pred tromi rokmi čierna dvojička Festspielhausu a odvtedy sa festivalový program delí medzi obe budovy. Ťažiskom festivalu býva wagnerovská operná produkcia, dopĺňaná o vokálne či inštrumentálne koncerty.

Piesňový večer Vesseliny Kasarovej na tohtoročnom festivale bol tematicky rozdelený do dvoch častí. Tú prvú vyplnil cyklus Hectora Berlioza Letné noci (Les nuits d’été). Šesť piesní, komponovaných na vybrané texty z Komédie smrti básnika Théophila Gautiera, je previazaných spoločným motívom nenaplnenej, či skôr stratenej lásky. Berlioz začal Noci komponovať ako cyklus pre ženský hlas a klavír v roku 1840 (prvá pieseň je datovaná z 23. marca), teda v období, kedy prechádzal vážnou krízou v rodinnom živote. Rozpadajúce sa manželstvo s herečkou Harriet Smithson a klíčiaci vzťah so sopranistkou Marie Recio, ktorá sa stala Berliozovou druhou manželkou a bola jednou z prvých interpretiek Letných nocí, sú okolnosti, ktoré sa dozaista podpísali pod dramaturgiu a náladotvornosť cyklu.

Vesselina Kasarova, foto: Marco Borggreve, Sony Music

Vesselina Kasarova,
foto: Marco Borggreve,
Sony Music

Kasarova jeho interpretáciu uchopila silne vyprávačsky. Nie ale v zmysle interaktívneho predávania príbehu obecenstvu. Hoci bol jej spev sprevádzaný výraznou gestikuláciou a pohybom po pódiu, stále pôsobil dojmom, že si interpretka historky vypráva sama pre seba, ponorená do vlastného prežitku z práve spievaného slova. Akoby bol jej priestor na javisku opradený pavučinou, ktorá halí intimitu výpovede jednotlivých piesní do niečoho, na čom môže byť divák účastný, ale do čoho nemôže bezprostredne vstúpiť. Úvodná Villanelle sa zaobišla bez zvyčajnej „rozjuchanej“ interpretácie  príbehu bezstarostnej lásky uprostred sviežej jarnej prírody. V podaní Vesseliny Kasarovej bol cítiť skôr tón nostalgickej retrospektívy. Len spomienka na jar, kypiacu životom, spomienka milá, ale odviata dostratena. Takáto koncepcia úvodnej piesne cyklu vytvorila východiskový bod pre plynulé nadviazanie Le spectre de la rose s veľmi podobnou atmosférou. Emočný tón speváčka od nádychu zádumčivej nostalgie prehĺbila do smútku nad stratou niečoho veľmi cenného a od tohto spôsobu prednesu sa oprostila až v posledných dvoch veršoch, ktoré prekryla vyrovnaným, necitovým tónom, náležiacim mramorovému chladu náhrobného nápisu. Kým v prvých dvoch piesňach sa len decentne prejavovali poryvy citov, Sur les lagunes aj Absence priniesli skutočnú emočnú búrku. Príťažlivá tmavá farba hlasu a práca s dynamikou v nesmierne širokej škále, s extrémne rýchlymi prechodmi medzi jej krajnými polohami, vyvolali naozaj dojem rozbúrených vĺn mora. V tomto naladení, ale s maximálnou emočnou naliehavosťou zaznela aj piata pieseň, Au cimetière. Speváčka ju koncepčne vystavala na stále viac pribúdajúcej dramatickosti až do vyhroteného záveru s tlmočením bezmocnosti a odovzdanosti osudu. Impresívny dramatický tón, v ktorom zakončila posledné slová piesne, vyvolal v sále spontánnu vlnu obrovského potlesku. Tentokrát ho bolo možné prepáčiť, hoci nezaznel na konci cyklu, pretože publikum v Erle (nesmierne kultivované, ako som zažila aj behom troch ďalších predstavení) týmto spôsobom neprejavilo divácku nezrelosť, práve naopak – ocenilo výnimočný zážitok. A svojím spôsobom bol tento potlesk načasovaný aj správny, keďže uzavrel jednu ucelenú časť cyklu. Záverečná pieseň – L’île inconnue – totiž priniesla zlom v doterajšom podaní Letných nocí. Toto bolo miesto, z ktorého sa speváčka pomyselne dívala celý čas späť, do spomienok. V tomto momente uzavrela minulosť a Neznámy ostrov sa rozoznel veselou náladou a nádejou, v ktorej ono kľúčové ʹtoujoursʹ, na rozdiel od Villanelle, zaznelo naozaj prísľubom večného citu.

Festival v tirolskom Erle

Festival v tirolskom Erle

Druhá polovica koncertu priniesla výber z piesňovej tvorby P. I. Čajkovského a S. Rachmaninova. Jednoznačný dramaturgicky zámer tu chýbal, Vesselina Kasarova pri výbere z desiatok piesní oboch skladateľov vsadila predovšetkým na známe, často uvádzané čísla.  Na rozdiel od introvertnej, mierne odťažitej interpretácie Berlioza sa v ruskej časti večera objavilo omnoho viac spontaneity a živosti. Do detailov prepracované výrazové nuansy a neustála práca s dynamickými premenami, odrážajúcimi emócie a nálady každého interpretovaného slova, dodali nevšednú hĺbku číslam s milostnou tematikou (Ne poj, krasavica či Net, koľko tot, kto znal). Rachmaninovov Son bol dokladom schopnosti interpretky vzbudiť u poslucháča impresiu, vyčarovať vnem ľahkého dotyku nálady aj na tak malej ploche, akú táto doslova piesňová miniatúra poskytuje. Neustálu gestikuláciu, ktorá u väčšiny čísel podporovala vyznenie emocionálnej naliehavosti, Kasarova výrazne stlmila len v jednom čísle večera – Zdes chorošo – čím prehĺbila transcendentálne vyznenie tohto Rachmaninovho kusu. Ak by som chcela speváčke niečo vytknúť, tak by to bola interpretácia Uspávanky, ktorá by zniesla ešte viac prirodzeného výrazu a menej teatrálneho podfarbenia.

Výbornou partnerkou Vesseline Kasarovej bola za pianom Irina Krasnovska. Netuším, nakoľko je to speváčkina „dvorná“ pianistka, ale ich vzájomná prepojenosť, spôsob, akým Krasnovska Kasarovu „cíti“ aj bez zdvihnutia pohľadu od klaviatúry a dokáže sa jej aktuálnemu tempu či fráze prispôsobiť, bola pozoruhodná.

Napriek tomu, že sála Festspielhausu nebola v tento večer úplne vypredaná (dva dni pred koncertom bola k dispozícii ešte asi štvrtina lístkov), tí, ktorí prišli, zažili v každom ohľade výnimočný večer. Slovenské publikum bude zrejme s napätím očakávať ohlásené hosťovanie mezzosopranistky so svetovým renomé v bratislavskej Carmen. Ale to bude úplne iná poloha, než bol jej piesňový večer. Takže, nechajme sa prekvapiť.

Autor: Vladimíra Kmečová

www.tiroler-festspiele.at

Písané z predstavenia 16.júla

Program koncertu:

HECTOR BERLIOZ

LES NUITS D’ÉTÉ, op. 7 (Théophile Gautier)

«Villanelle»
«Le spectre de la rose»
«Sur les lagunes»
«Absence»
«Au cimetière» (Claire de lune)
«L’Île inconnue»

SERGEJ RACHMANINOV

«Ne poj, krasavica» (op. 4 Nr. 4)
«Son» (op. 8 Nr. 5)
«Zdes chorošo» (op. 21 Nr. 7)
«Poľubila ja na pečaľ svoju» (op. 8 Nr. 4)
«V molčanji noči tajnoj» (op. 4 Nr. 3)

PETER I. ČAJKOVSKÝ(1840 – 1893)

«To bylo ranneju vesnoj» (op. 38 Nr. 2)
«Net, toľko tot, kto znal»   (op. 6 Nr. 6)
«Koľybelnaja pesnja» (op. 16 Nr. 1)
«Deň li carit?»   (op. 47 Nr. 6)

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 14
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

operná kritička a publicistka

Zanechajte komentár