Dnes je: pondelok, 11. 12. 2017, meniny má: Hilda , zajtra: Otília

Tosca 2015 – vydarený reštart festivalu v St. Margarethen

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
St. Margarethen – Obrovská socha anjela s krídlami presahujúcimi 25 metrov, operná scéna postavená  vo vnútri krídiel, trojrozmerné elektronické virtuálne kulisy, veľkoplošná stena s LED diódami o rozmere takmer 500 m2, spevácke obsadenie na špičkovej úrovni, dvaja finalisti Operalie Plácida Dominga, cena produkcie – takmer päť miliónov eur. Taká je tohtoročná Tosca v rakúskom St. Margarethen. Na produkcii sa podieľali aj Slováci.

V lete 2014, týždeň pred premiérou Aidy v rakúskom St. Margharethen zbankrotovala produkčná spoločnosť  Wolfganga Wernera ,,Opernfestspiele St. Margarethen“, ktorá produkciu Verdiho opery zabezpečovala.  V čase, keď  do začiatku predstavení zostával len týždeň a bolo treba vyplatiť hudobníkov,  sólistov, produkčný tím a dodávateľov, reálne hrozilo, že sa prvý krát po takmer 20 rokoch v kameňolome v St. Margarethen žiadna opera uvádzať nebude. Časť lístkov už bola predaná v predpredaji, takže v prípade zrušenia predstavení by vznikol divákom nárok na vrátenie vstupného, čo by finančný debakel ešte viac prehĺbilo.

V komplikovanej situácii na poslednú chvíľu zasiahla Nadácia rodiny Esterházyovcov, ktorá vyplatila za zbankrotovanú spoločnosť takmer 1.5 milióna eur, aby produkciu Aidy doslova na poslednú chvíľu zachránila. Udalosť sa však stala poučením a poslednou kvapkou vedúcou k presvedčeniu, že tak ako dovtedy ďalej open air festival v St. Margarethen pokračovať nemôže. Len v samotnom Burgenlande za posledných 20 rokov pribudlo veľké množstvo konkurenčných podujatí, a za hranicami tohoto regiónu  sú možnosti pre milovníkov opery ešte oveľa väčšie. Divák si má z čoho vyberať a pokiaľ by po bankrote neprišla radikálna zmena a St. Margarethen by neprišiel s niečim skutočne výnimočným, tak by priazeň divákov stratil definitívne.

,,V posledných rokoch mal open air projekt v St. Margarethen povesť tak trochu nekvalitnej zábavy so stále sa opakujúcou scénografiou a poskladaným orchestrom za čo najnižšie honoráre. Stále menej ľudí chodilo na festival” – povedal nám Roland Tóth, ktorý za posledné dva roky zodpovedá za vytvorenie nového konceptu pre tento festival. Na spoluprácu prizval do leading teamu celý rad medzinárodných umelcov, a oslovil renomovaných sólistov, ktorí pred letom končili v La Scale a po Toske v Sankt Margarethen zase otvárajú sezóny v operných domoch ako Covent Garden alebo Metropolitná opera.

Nová operná produkčná spoločnosť Arenaria GmbH, založená nadáciou Esterházy, festival prevzala po predchádzajúcom producentovi. ,,Vedeli sme, že musíme zaujať, že musíme prísť s niečim naozaj výnimočným, čo sa bude kvalitou blížiť k úrovni festivalu v Bregenzi, inak to nemá význam. Priemerných a podpriemerných produkcií ma divák na výber v okolí naozaj veľa, nikde nie je napísané že by si vybral práve nás, keby sme zostali na tej úrovni, aká bola predtým” – uviedol Tóth.

G. Puccini Tosca, open air festival v St. Margarethen 2015, premiéra, Martina Serafin (Tosca), Andrea Caré (Cavaradossi)

G. Puccini Tosca,
open air festival v St. Margarethen 2015, premiéra,
Martina Serafin (Tosca), Andrea Caré (Cavaradossi)

Kameňolom neďaleko Eisenstadtu patrí rodine Esterházyovcov, ktorá ho získala do vlastníctva už v 17. storočí. Od roku 1996 sa toto miesto využíva na operné predstavenia, nakoľko je jedným z najväčších open air javísk v Európe, priestor má 7000 m2 a bez problémov pojme až 5000 divákov.

Tohtoročná produkcia Tosky sa rozbehla vo veľkom štýle. Nový manažment presvedčil majiteľov kameňolomu, aby do projektu vložili vlastné finančné prostriedky. Bolo treba investovať aspoň v takom rozsahu, aby sa festival mohol začať doťahovať na najvyššiu ligu, aby mohol najať a zaplatiť tomu adekvátnych sólistov, a aby sa zároveň divákom mohol ponúknuť operný formát, ktorý osloví aj náročné operné publikum Viedenskej štátnej opery.

Finančné náklady sa nakoniec vyšplhali až na 5 miliónov eur, aj keď v sume sú zrejme započítané aj náklady spojené s vyplatením dlhov po zbankrotovanej produkčnej spoločnosti. Pre operný festival v St. Marghareten je to ,,nový štart” na ktorom si tvorcovia naozaj dali záležať. Predstavenia Tosky budú prebiehať celé leto a manažment očakáva 85 000 návštevníkov.

G. Puccini Tosca, open air festival v St. Margarethen 2015, Chlapci z Bratislavského chlapčenského zboru ako miništranti na premiére Tosky, foto: archív BCHZ

G. Puccini Tosca,
open air festival v St. Margarethen 2015,
Chlapci z Bratislavského chlapčenského zboru
ako miništranti na premiére Tosky,
foto: archív BCHZ

Produkcia prebieha pod taktovkou nemeckého dirigenta Michaela Güttlera (momentálne šéfdirigent Fínskej národnej opery v Helsinkách), ktorý diriguje často aj vo Viedenskej štátnej opere. Angažovaní boli speváci, ktorí majú vo svete meno, alebo aspoň potenciál stať sa budúcimi hviezdami. Dvaja z nich sú finalisti súťaže iniciovanej  Plácidom Domingom Operalia.

Marcelo Puente z Argentíny (spieva Cavaradossiho) vyhral Operaliu v roku  2003 a Oksana Kramareva (spieva Toscu) skončila v tejto súťaži druhá v roku 2008. Operalia od svojho vzniku dala opernému svetu toľko skutočných hviezd, že treba uznať, že zo strany St. Marghareten ide o veľmi dobrú taktiku. Spomeňme momentálne najlepšiu Wagnerovskú sopránistku Ninu Stemme (víťazka Operalie z roku 1993), alebo mená ako José Cura (víťaz  v roku 1994), Joyce Di Donato (1998), Erwin Schrott (druhé miesto 1998), Rolando Villazón (1999), alebo napríklad Julia Novikova, víťazka z roku 2009, ktorá nedávno poskytla rozhovor aj pre Opera Slovakia (rozhovor si prečítate v článku TU…). Dnes sú všetci z nich žiadanými speváckymi hviezdami svetového formátu, avšak každý bol v počiatkoch svojej kariéry ,,iba” finalistom Operalie. Víťazi Domingovej súťaže majú otvorené brány do sveta a zároveň majú predpoklad sa postupne presadiť ako najlepší medzi najlepšími. Taktika podchytiť  si pre St. Margarethen budúce možné hviezdy už teraz, sa môže vyplatiť. V tohtoročnej produkcii Tosky však okrem dvoch finalistov Operalie nájdeme aj ďalšie zaujímavé mená. Andrea Caré je napríklad úplne posledným študentom Luciana Pavarottiho. V produkcii bude spievať Cavaradossiho. V tejto postave ho alternuje Yusif Eyvazov (životný partner Anny Netrebko), ktorý  je vo svete opery už teraz pomerne známe meno. Yusif Eyvazov poskytol pre čitateľov Opera Slovakia interview o svojom pohľade na jednotlivé spevácke party tejto opery a na osobu G. Pucciniho, prinesieme ho v najbližších dňoch.

Jedným z najväčších lákadiel tohtoročnej produkcie Toscy v St. Marghareten bude zrejme Martina Serafin (Tosca),  ktorú v tejto úlohe mali možnosť diváci počuť v La Scale, v Covent Garden, v Metropolitnej opere, vo Viedenskej štátnej opere, alebo v Teatro La Fenice v Benátkach. Ďalšie veľké meno Amanda Echelaz musela svoje účinkovanie na poslednú chvíľu odvolať z dôvodu, že otehotnela.

,,Snažili sme sa osloviť top spevákov, ktorí napríklad  častokrát  ukončujú opernú sezónu  v La Scale, ako Marco Vratogna, alebo vystupujú na veľkých operných scénach. Ideou bolo ponúknuť tak vyrovnané a spevácky silné obsadenia, ktoré umožňujú aj mimo premiéry fantastický umelecký zážitok” – uviedol pre Opera Slovakia Roland Tóth. Spomínaný Marco Vratogna (Scarpia) však príde až 11. júla, nakoľko na premiére Tosky vo Verone spadol do orchestriska a momentálne sa musel podrobiť chirurgickému zákroku.

Po hudobnej stránke predstavenia zabezpečuje orchester Státní opery Národního divadla PrahaPhilharmonia Chor Wien a taktiež Bratislavský chlapčenský zbor so svojou zbormajsterkou Magdalénou Rovňákovou. ,,Je to vysoko kvalitná produkcia s výborným režisérom a dirigentom, sú tu výborní sólisti, orchester, zbor a naši chlapci. Rakúšania dokázali vytvoriť mimoriadnu umeleckú udalosť na ktorú sa schádzajú poslucháči z celého sveta. Opera podľa mňa ani na chvíľu neskĺzne do ,,lacnej show“, všetky technické zázraky sú plne v službách hudbe a opernému príbehu, veľmi to oceňujem. V každom predstavení účinkuje 20 našich chlapcov, z toho 12 pri mikrofónoch a osem na scéne. Máme 36 spevákov, ktorí sa vzájomne alternujú. Je pekné gesto od režiséra, že všetci sú v kostýmoch a v závere prvého dejstva v Te Deum sa na scéne predvedie vždy celá dvadsiatka naraz“, – uvádza Magdaléna Rovňáková. Ďalším pekným gestom – tentokrát pre publikum – boli podľa nej verejné generálky.  Prvá bola pre mestečko St. Margarethen a druhá pre rodinných príslušníkov a priateľov účinkujúcich.

G. Puccini Tosca, open air festival v St. Margarethen 2015, Chlapci z Bratislavského chlapčenského zboru na premiére Tosky, foto: archív BCHZ

G. Puccini Tosca,
open air festival v St. Margarethen 2015,
Chlapci z Bratislavského chlapčenského zboru na premiére Tosky,
foto: archív BCHZ

To, čo divákovi na prvý pohľad udrie do očí pri ,,novom štarte” open air festivalu v St. Margarethen, je však jednoznačne scéna. Na pódiu stojí socha anjela vysoká ako deväť poschodový dom s  pohybujúcimi sa  krídlami, ktoré majú uctyhodných 1600 kubických metrov a sú vytvorené zo 670 individuálnych pierok. Vyzerá impozantne. Krídla svojim pohybom vytvárajú náhradu za oponu. Keď anjel rozovrie krídla, odhalí scénu, ktorá je vytvorená virtuálnym spôsobom na základe elektronického premietania. ,,Máme takýmto spôsobom verne vyobrazený kostol Sant Andrea della Valle, v ktorom sa odohráva prvé dejstvo, a taktiež Palazzo Farnese, rezidenciu baróna Scarpiu” – hovorí autorka scény, rodáčka zo Sarajeva Amra Bergman. Tretie dejstvo odohrávajúce sa na hradbách Castel Sant’ Angelo je vytvorené kombináciou kulís reálnych a elektronických.

Amra Bergman je módna návrhárka, rakúska finalistka súťaže značky DIESEL v Terste, ktorá do tejto produkcie okrem scény a samotnej sochy Anjela navrhovala aj kostýmy. ,,Uprednostňujem robiť obe veci naraz. Mám príliš veľký strach, že mi niekto svojimi zlými kostýmami zničí moju scénu. Keď niekto robí obe veci naraz, tak môže zvažovať, ako sa to celé doplňuje” – uviedla.

Roland Tóth k tomu dodáva: ,,Hľadali sme dizajnéra, ktorý chápe veľký open air priestor, a súčasne má  skúsenosti z opery. Amra Bergman vytvorila v minulosti pre Mörbisch veľmi zaujímavú scénu v Straussovom Netopierovi  a v 2014 uzavrela jej famózna inscenácia Líšky Bystroušky sezónu Viedenskej štátnej opery. (Išlo o inscenáciu pod dirigentskou taktovkou Franza Welsera-Mösta v réžii Otta Schenka – poznámka red.) Za necelé dva mesiace od septembra do októbra 2014 sa jej podarilo vytvoriť scénu k Toske a už teraz sa hovorí o tom, že Tosca prekoná dokonca aj festival v Bregenzi, pokiaľ ide o výpravu. Amra je aj kostýmovou výtvarníčkou a mala na starosti aj videoprojekcie premietané na stene”.

G. Puccini Tosca, open air festival v St. Margarethen 2015, Socha anjela

G. Puccini Tosca,
open air festival v St. Margarethen 2015,
Socha anjela

Amra Bergman: ,,Divák teda pred sebou vidí scénu s anjelom s krídlami a celým kameňolomom. Anjel sa otáča okolo svojej osy. Keď otvorí krídla, tak sa nám ukážu priestory, – samozrejme virtuálne, ktoré som navrhla  a ktoré grafici potom vytvorili. Počas predstavenia v tých priestoroch vidíme veľa predtočených filmov, do ktorých režisér režíruje svoju inscenáciu. Bude to symbióza techniky, ľudí, scény, filmu, videa, to všetko splynie v jeden celok”.

Amra Bergman spolu s režisérom Robertom Dornhelmom navštívili spoločne v Ríme všetky reálne miesta, na ktorých sa dej opery odohráva, aby získali inšpiráciu k skutočne autentickému vytvoreniu kulís.

G. Puccini Tosca, open air festival v St. Margarethen 2015, Amra Bergman pri časti sochy anjela

G. Puccini Tosca,
open air festival v St. Margarethen 2015,
Amra Bergman pri časti sochy anjela

Tosca ako najtragickejšia opera

Tosca, opera napísaná na motívy francúzskej divadelnej hry Victoriena Sardoua La Tosca z roku 1887 je  melodráma odohrávajúca sa v Ríme v júni 1800. V divadelnej hre je uvedený presný deň, kedy príbeh prebieha – 17. jún 1800 (až do úsvitu nasledujúceho rána). V samotnej opere úplne presný dátum určený nie je. Je to však jedna z mála opier, ktorej dej od začiatku až do konca uplynie v priebehu 24 hodín.  Prvé dejstvo prebieha ráno, druhé na sklonku dňa a podvečer a tretie za brieždenia, ktoré na jednej strane symbolizuje (pre Tosku) nádej na nový začiatok, ale je to zároveň zvyčajný čas popráv.

Tosca ako postava je opernou speváčkou. Je to teda opera o opernej speváčke. Zaujímavosťou potom je, že opernú speváčku spievať nevidíme – v čase keď je na scéne nespieva, spieva v čase, keď ju na scéne nevidíme. Ak je čitateľ teraz zmätený, stačí keď si uvedomí, že reč je o hranej postave, nie o jej interpretke, tá samozrejme spieva na scéne celý čas.

Príbeh je postavený na vzťahu štyroch postáv – opernej speváčky Florie Tosky, maliara Mária Cavaradossiho, policajného šéfa baróna Scarpiu a revolucionára na úteku Angelottiho. Najväčšou zvláštnosťou opery potom je, že všetci štyria hlavní hrdinovia zahynú. Postavy, ktoré prežijú (dvaja pomocníci Scarpiu, kostolník, väzenský strážca, a pastier) sú postavy epizódne. Väzenský strážca, ktorého Caravadossi uprosí, aby mohol pred popravou napísať Toske list na rozlúčku a taktiež pastier spievajúci motív ľudovej piesne za ranného brieždenia, sú dokonca postavy, ktoré v opere spievajú len zopár taktov. Kostolník taktiež nemá príliš rozsiahlu rolu. Dá sa teda povedať, že operu prežijú až do konca len marginálne postavičky. Smrť úplne všetkých hlavných hrdinov činí Tosku jednou z najtragickejších opier vôbec, pretože ťažko nájdeme na svete inú operu, v ktorej úplne všetci hlavní protagonisti – či už dobrí alebo zlí – sú po záverečnom spustení opony mŕtvi.

G. Puccini Tosca, open air festival v St. Margarethen 2015, Martina Serafin (Tosca), Davide Damiani (Scarpia)

G. Puccini Tosca,
open air festival v St. Margarethen 2015,
Martina Serafin (Tosca), Davide Damiani (Scarpia)

V roku 2000 nájdené pôvodné libreto ukázalo, že Tosca mala mať iný koniec

Puccini musel o finálnu podobu opery tvrdo bojovať nielen so svojimi dvoma libretistami, Luigim Illicom a Giuseppem Giacosom,  ale aj s vydavateľom Ricordim. Predovšetkým Ricordi chcel z opery vyškrtnúť áriu E lucevan le stelle, pretože jej motív vo veľmi podobnej podobe už zaznel v predchádzajúcej Pucciniho opere Edgar a taktiež preto, že Ricordi sa domnieval, že milostný duet Tosca – Cavaradossi spievaný tesne pred popravou Cavaradossiho by mal byť logickým hudobným vrcholom opery. Puccini však urobil vrchol opery z árie E lucevan le stelle, ktorá je lamentom Caravadossiho nad tým, že musí zomrieť práve teraz, keď život najviac miluje. Ricordi ostro protestoval, ale podvolil sa keď zistil, že milostný duet z ktorého chcel mať vyvrcholenie opery, vôbec nie je podľa jeho predstáv, a považoval ho za nepodarený. Chcel ho dokonca dať prerobiť, alebo taktiež vyškrtnúť. O podobu árie E lucevan le stelle musel Puccini bojovať aj so svojimi dvoma libretistami, pretože jej pôvodný text bol úplne iný a Puccini si ho prerobil po svojom. (V pôvodnej verzii Cavaradossi naozaj napíše Tosce list, vo verzii súčasnej po prvých pár riadkoch písania prestane, lebo začne snívať a lamentovať nad tým, že musí zomrieť).

Nakoniec si Puccini presadil svoje aj u libretistov aj u Ricordiho a vrchol opery urobil na slovách ,,umriem zúfalý“, ktoré si do árie E lucevan le stelle sám napísal.

Stratené pôvodné libreto sa nečakane našlo v roku 2000. Keď porovnáme jeho text so súčasnou verziou opery, do očí udrie hlavne skutočnosť, že opera mala mať úplne iný záver. Tosca nemala skočiť dolu z hradieb, ale držiac na rukách mŕtveho Mária Cavaradossiho sa zblázni v záverečnej ,,šialenej scéne“, v ktorej si predstavuje, že pláva spolu s Cavaradossim na gondole a žiada gondoliera, aby tak nahlas nespieval, lebo ,,Mário iba spí a mohol by sa zobudiť”.

Ohľadom ukončenia opery sa zvádzali ťažké boje, pretože podľa posledných objavených materiálov sa ukazuje, že Puccini pôvodne zhudobnil záver opery v súlade s libretom a napísal prvý hudobný náčrt ,,šialenej scény”, avšak narazil na ostrý odpor Victoriena Sardoua, ktorý trval na tom, že Tosca musí skočiť z veže. Sardou dokonca prichádzal z čoraz absurdnejšími návrhmi ako by mal skok vyzerať, vôbec mu nevadilo, že rieka Tiber netečie bezprostredne pod hradbami pevnosti, takže je technicky nemožné do nej skočiť. Puccini sa nakoniec tiež opatrne priklonil k verzii skoku, pretože sa obával, že počas ,,šialenej scény” diváci vytušia, že koniec je blízko a začnú sa zdvíhať a odchádzať do šatne, aby nemuseli stáť v rade na kabáty. Chcel ich radšej udržať do poslednej sekundy na sedadlách, aby museli čakať ako všetko dopadne. Rozuzlenie príbehu – sebevražedný skok, ktorý príde v poslednej sekunde, bol bližšie k tejto jeho predstave.

Avšak podľa niektorých náznakov sa Puccini definitívne nerozhodol ani pre jednu z verzií a ,,šialenú scénu” ako záver opery stále zvažoval aj neskôr, pri revíziách opery. Podľa názoru historičky a bývalej opernej speváčky Susan Vandiver Nicassio Puccini ponechal hudobné náznaky iného konca aj v súčasnej partitúre, a finálna verzia libreta a hudby si odporujú, keď pri skoku Tosky znie hudba spojená s Cavaradossim (E lucevan le stelle), a nie s Toskou.

V súčasnosti je opera dokonca občas inscenovaná takým spôsobom, že je ponechané na interpretácii diváka, či Tosca skočí alebo nie, ako napríklad aktuálna produkcia Tosky prebiehajúca v týchto dňoch v La Scale. (O alternatívnom konci opery sme sa rozprávali aj s predstaviteľkou Tosky v St. Marghareten Alexiou Voulgaridou v rozhovore, ktorý poskytla pre čitateľov Opera Slovakia. Rozhovor prinesieme v najbližších dňoch).

Jedna z predstaviteliek Tosky, grécka sopranistka Alexia Voulgaridou

Jedna z predstaviteliek Tosky,
grécka sopranistka Alexia Voulgaridou

Na oslave storočnice premiéry opery sa stretol v jednom predstavení Domingo s Pavarottim

Premiéra opery prebehla v roku 1900 v Teatro Costanzi v Ríme za účasti kráľovnej Margherity (prišla neskoro, zmeškala celé prvé dejstvo) a vtedajšieho talianského premiéra Luigiho Pellouxa. Prítomní boli taktiež Pucciniho hudobní konkurenti a súputníci Pietro Mascagni Francesco Cilea. Celý koniec prvého dejstva – Te Deum a známa ária z druhého dejstva Vissi d’arte boli pre veľký úspech opakované ešte raz ako prídavok, ária E lucevan le stelle a po nej nasledujúci duet boli taktiež publikom znovu vyžiadané. Na konci opery bol Puccini trikrát vyvolaný na ďakovačke na javisko. Dá sa teda hovoriť o nadšenom prijatí diela hneď od jeho prvého uvedenia.

Na základe operného štatistického portálu Operabase bola Tosca v rokoch 2007 až 2012 piatou najčastejšie hrávanou operou na svete, a v sezóne 2014 – 2015 dokonca štvrtou najhranejšou. Medzi prominentné Tosky celej éry (viac ako storočnice) uvádzania tejto obľúbenej opery sa zaradila napr. Emma Destinová (ktorá pravidelne spievala túto rolu s Enricom Carusom ako Cavaradossim), alebo Maria Callas (pravidelne spievajúca s Titom Gobim ako Scarpiom). Dvojica Callas – Gobi zažiarila aj v produkcii režírovanej Francom Zeffirellim, ktorá sa hrávala v Covent Garden neskutočných viac ako 40 rokov (!)  až do roku 2006.

V roku 1992 vznikla televízna verzia príbehu s Catherine Malfitano a Plácidom Domingom filmovaná na autentických miestach, v ktorých sa dej opery odohráva. Pri oslave sto rokov od prvého uvedenia diela sa 14. januára 2000 v Ríme predstavil ako Cavaradossi Luciano Pavarotti, ktorý spieval túto  postavu od konca sedemdesiatych rokov. Predstavenie dirigoval Plácido Domingo, ktorý sám bol azda najvýraznejším Cavaradossim počas sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Domingo a Pavarotti sa tak stretli v jednom predstavení spolu, aj keď len vo vzťahu spevák a dirigent. Pri storočnici Tosky však nemohol chýbať ani jeden z nich.

Pucciniho Tosca takmer vôbec nevznikla

Divadelná hra La Tosca  (napísaná vo francúžštine) od autora Victoriena Sardoua bola veľmi populárna už predtým, než sa z nej stala opera, a iba v samotnom Francúzsku mala za sebou už 3000 (!) predstavení. Puccini ju videl v Miláne a znovu v Turíne. Bol ňou očarený, a považoval ju  za ideálny operný námet. Požiadal preto vydavateľa Ricordiho, aby práva na hru od Sardoua kúpil. Ten síce súhlasil, aby sa divadelná hra prepracovala na operu a svoje práva Ricordimu nakoniec aj predal, ale nepáčilo sa mu, že by operu mal písať takmer neznámy začínajúci autor Puccini, ktorého hudba sa mu vôbec nepáčila. Puccini už mal v tom čase za sebou opery Le Villi, Edgar a Manon Lescaut, z ktorých prvé dve boli prijaté len veľmi vlažne, a práve pracoval na Bohéme. Sardou naopak bol uznávaný autor, ktorého divadelné hry mali fenomenálny úspech. Chcel, aby hudbu k jeho najvydarenejšej hre skladal niekto ,,na úrovni“ a nie začínajúci skladateľ. Keďže Sardou viac a viac nahlas vyjadroval nespokojnosť nad tým, že hudbu má písať nejaký ,,mladý babrák“, Puccini sa hlboko urazil a prestal na opere pracovať. Vrátil kontrakt Ricordimu, ktorému nezostalo nič iné, iba podpísať úplne novú zmluvu s niekym iným. Zadal preto skomponovanie hudby k Toske Albertovi Franchettimu.

Nebyť drobnej náhodnej udalosti, nebola by Pucciniho Tosca vôbec nikdy vznikla. Avšak stalo sa niečo neočakávané. Počas jednej z pravidelných konzultácií medzi Sardouom a Illicom sa z ničoho nič zastavil ,,na kus reči” Giuseppe Verdi, ktorý chcel údajne na vlastné oči vidieť, ako sa darí prerábať známu divadelnú hru na libreto opery. Jeho návšteva bola pre všetkých šokom. Verdi si prečítal libreto a bol ním nadšený. On sám však už mal v tom čase 80 rokov a bol príliš starý na to, aby sa do komponovania opery pustil, ostatným však stačilo aj to, že opera ho nadchla.

Správa o tom, že v tom čase najprominentnejší operný velikán sa osobne zaujíma o Tosku a pochvalne sa vyjadril o librete, sa okamžite dostala k Puccinimu, ktorý v tom momente radikálne zmenil svoj postoj k odmietnutému libretu a zavolal Ricordimu, že chce za každú cenu na opere pracovať. Žiadal, aby Ricordi zrušil už uzatvorenú zmluvu s Franchettim. Za Franchettim sa vybrala celá delegácia vytvorená Puccinim aby ho ,,veľmi intenzívne presviedčali” prečo sa má kontraktu vzdať. Ako sa im to nakoniec podarilo nie je celkom jasné, známych je viacero verzií. Podľa verzie rozšírenej Franchettiho rodinou sa údajne Franchetti kontraktu vzdal z dôvodu, že hodlal  učiniť ,,veľkorysé gesto voči viac talentovanému mladšiemu kolegovi”. Iné verzie sú však výrazne menej vzletné a hovoria o tvrdom boji a použití rôznych trikov. Opera sa však definitívne vrátila naspäť k Puccinimu.

Giacomo Puccini, (1858-1924)

Giacomo Puccini,
(1858-1924)

,,Namiesto toho, aby Puccini vo svojej opere písal vokálne party doprevádzané orchestrom, on ich prepojil. Samozrejme sú tam aj pasáže, kedy orchester má len doprevádzajúcu rolu, avšak na mnohých iných miestach je dráma v skutočnosti poháňaná práve orchestrom. Samozrejme, dirigent sa musí držať globálnej vízie, dramatická a hudobná časť opery nemôžu byť oddelené. Puccini išiel vždy rovno k podstate veci, takže nie je tam veľa hudobnej omáčky, ktorá by mohla byť vypustená bez toho, aby sa zmenil charakter diela. Puccini nevytváral hudbu len kvôli pekným melódiám, ale predovšetkým kvôli vytvoreniu drámy, kvôli popisu toho, čo sa dej na scéne. Samozrejme sú aj výnimky, ale pre mňa je Puccini predovšetkým skutočne divadeľným skladateľom“ – povedal dirigent Carlo Rizzi, ktorý práve v týchto dňoch diriguje Toscu v La Scale.

Dirigent produkcie Tosky v St. Margarethen Michael Güttler vidí divadelnosť Pucciniho hudby veľmi podobným spôsobom: ,,Ak by sme mali napríklad zobrať do úvahy komplexnosť hudobného a dramatického vyjadrenia všetkých operných záporných postáv, ktoré boli napísané, postava Scarpiu by si zaslúžila prvé miesto medzi nimi. V Toske existuje niečo ako teatrálna pečať, je to cit pre scénu, pre divadlo, na nápady bohatá harmónia. A spevácke party sú napísané takým spôsobom, že rozsah v ktorom sa jednotlivé hlasy pohybujú najčastejšie (tesitúra) je zároveň ten, v ktorom ten – ktorý hlas znie najlepšie. To je pre mňa nesmierne zaujímavé pozorovať, ako to technicky Puccini dokázal urobiť“. Na inom mieste potom dirigent Michael Güttler   pokračuje: ,,Máme fantastické obsadenie, pre niektoré roly troch až štyroch interpretov, pretože máme veľa predstavení. Takí speváci, ako sú v St. Margarethen teraz, tu boli málokedy, alebo ešte nikdy“.

G. Puccini Tosca, open air festival v St. Margarethen 2015, Emília Vášáryová, Anna Netrebko a Siliva Hroncová na predstavení Tosky v St. Margarethen

G. Puccini Tosca,
open air festival v St. Margarethen 2015,
Emília Vášáryová, Anna Netrebko a Siliva Hroncová
na predstavení Tosky v St. Margarethen

Riaditeľka Opery národného divadla a Štátnej opery Praha Silvia Hroncová vyjadrila radosť, že orchester Štátnej opery Národného divadla Praha sa stal súčasťou inscenácie Tosky: ,,V septembri 2014 nás oslovil Roland Tóth. Dirigent Michael Güttler si potom vypočul našu úspešnú novú produkciu Salome a veľmi nás potešilo, keď nám následne bolo oznámené, že sme vyhrali medzi troma oslovenými orchestrami. Po upršanej premiére som včera navštívila druhé predstavenie a bola som príjemne prekvapená vysokou umeleckou úrovňou a kvalitným speváckym obsadením: Yusif Eyvazov bol nesmierne vášnivý a hlasovo veľmi dobre vybavený Cavaradossi, Alexia Voulgaridou Tosca, ktorá je delikátna, s krásnou farbou hlasu a v jej podaní sme videli Tosku nie len ako divu, ale aj ako zranenú ženu. Tieto dva hlasy sa fantasticky dopĺňali a na konci zožali dlhotrvajúci potlesk“.

,,Prvé kritiky naznačujú, že nové umelecké smerovanie Festivalu bolo dobrým rozhodnutím a Festival St. Margarethen sa teraz zaradil už do poradia popredných festivalov ako sú Bregenz a Aix en Provence“ – dodáva ešte Hroncová na záver.

G. Puccini Tosca, open air festival v St. Margarethen 2015, zľava Silvia Hroncová, Roland Tóth, Irina Gulyajeva, Anna Netrebko na predstavení v St. Margarethen

G. Puccini Tosca,
open air festival v St. Margarethen 2015,
zľava Silvia Hroncová, Roland Tóth, Irina Gulyajeva, Anna Netrebko
na predstavení v St. Margarethen

,,Nový štart“ open air festivalu v St. Margarethen má jednoznačne všetky predpoklady na to, aby sa vydaril a aby bol úspešný. Uvidíme, ako sa nádeje, ktoré tohtoročná produkcia Tosky vzbudila, podarí naplniť. Svoje želiezko v ohni v prebiehajúcej produkcii má aj Slovensko – okrem Bratislavského chlapčenského zboru a zbormajsterky Magdalény Rovňákovej sa na príprave Tosky podielali aj ďalšie subjekty zo Slovenska. Spomeňme aspoň, že obrovská socha anjela, ktorá je hlavnou dominantou predstavenia a ktorá samotná stála viac ako milión eur, sa vyrábala v Senci.

Premiéru v St. Margarethen v stredu tento týždeň poznamenal dážď, musela preto začať o hodinu neskôr. Diváci však vydržali čakať a neoľutovali. Predstavenia v St. Margarethen budú prebiehať až do 15. augusta 2015.

Viac info na www.arenaria.at

Video TU…

Pripravil: Peter Bleha

email

About Author

Leave A Reply