Dnes je: streda, 25. 4. 2018, meniny má: Marek, zajtra: Jaroslava

Traviata v SND s Júliou Novikovou a Medetom Chotabaevom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Chudovského skôr tradicionalistická inscenácia Verdiho Traviaty sa drží na repertoári Opery SND už od roku 1992. Ibaže v poslednom čase zmenila javisko historickej budovy na novú opernú budovu pri Dunaji. Publikum tento titul lákal vždy a zrejme to tak bude, pokiaľ ľudstvo nezanevrie na operu ako divadelný druh s krásnym spevom. Repríza predstavenia 15. marca 2018 získala na atraktivite účasťou dvoch zahraničných sólistov: už medzinárodne ostrieľanej sopranistky Júlie Novikovovej z Ruska a mladšieho kazašského tenoristu Medeta Chotabaeva. 

Hojne navštívené predstavenie dirigoval Dušan Štefánek a z domácich sólistov sa výborne prezentoval Daniel Čapkovič v úlohe otca Germonda. Predovšetkým krásne lyricky zaspieval známu áriu Di provenza…, ktorú poňal ako vzácne lyrickú spoveď milujúceho otca s pekným mezzavoce a vynikol aj v menších výstupoch v treťom a štvrtom obraze.

G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2018,
Daniel Čapkovič (Giorgio Germont), Julia Novikova (Violetta Valéry),
foto: Peter Chvostek

Bratislavská operná verejnosť bola predovšetkým zvedavá na výkon ruskej sopranistky Júlie Novikovej, ktorá okrem Viedenskej štátnej opery a niektorých menej významných európskych javísk (Bonn, Dortmund, Toulouse, Ženeva) spieva aj v pražskej Štátnej opere. Súpis jej doterajších úloh naznačuje, že ide o koloratúrny soprán (Kráľovná noci, Zerbinetta, Gilda, Oscar z Maškarného bálu, Lucia di Lammermoor atď.). Podľa jej výkonu v SND by som ju však dnes označil skôr ako lyrický soprán. Jej v objeme nie príliš veľký tón, má príjemnú svetlejšiu farbu, interpretačná rutina sa prejavuje predovšetkým v peknom frázovaní a v schopnosti vyhnúť sa úskaliam náročného partu relatívne so cťou. Je tiež dobrou herečkou, čo sa týka mimiky. Ak jej výkon nehodnotím mimoriadne vysoko, je to kvôli vokálnej koncepcii či kvôli momentálnemu stavu jej dispozícií. Ako lyrická sopranistka nám predostrela podobu Violetty z čias pred Máriou Callasovou, kedy úlohu spievali „biele“ soprány typu Liny Paliughi alebo koloratúrky typu Toti dal Monte.

G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2018,
Daniel Čapkovič (Giorgio Germont), Julia Novikova (Violetta Valéry), Denisa Hamarová (Flora), Ján Galla (Doktor Grenvil), Juraj Peter (Markíz d’Obigny), Medet Chotabaev (Alfredo Germont), Zbor Opery SND,
foto: Peter Chvostek

Treba priznať, že skladateľ koncipoval part hlavnej hrdinky tak protirečivo, že prvé dejstvo s áriou Sempre libera je napísané s takou vysokou tessitúrou, že najhravejšie ju zvládnu práve koloratúrne soprány. Inak je to však s partom Violetty v ostatných troch obrazoch, kde speváčka musí hlasom vyjadriť drámu postavy v širokom diapazóne citov (rezignácie, zúfalstva a utrpenia, vzdoru či nádeje). Tu mávajú koloratúrne (ale aj priveľmi lyrické soprány) problém, čo dokazuje napríklad aj fakt, že geniálna sopranistka Edita Gruberová sa nikdy nestala ideálnou Violettou. Novikova bola schopná predstaviť svojím hlasom len postavu trpiacu a dojemne pasívnu s niektorými peknými lyrickými plochami, no so značným mankom vo vyjadrení vnútornej drámy zavrhnutej ženy. Ale ani koloratúrna ária z prvého dejstva v jej podaní mimoriadne nenadchla. Speváčka ju skôr vyspievala s občasnými miernymi ťažkosťami pri výškach, ktoré ako-tak rutinne zakrývala, no skúsenejší poslucháč ich musel postrehnúť. Počas jej počúvania som tipoval, že na záverečné es3 sa ani neodhodlá, no tentoraz som sa mýlil. Speváčka ho zaspievala, aj keď tón bol priveľmi ostrý. Celkovo jej výkon možno hodnotiť ako pomerne dobrý, no nič viac.

G. Verdi: La traviata, Opera SND, 2018,
Julia Novikova (Violetta Valéry), Medet Chotabaev (Alfredo Germont),
foto: Peter Chvostek

Mladý kazašský tenorista Medet Chotabaev (účastník niekoľkých vokálnych súťaží) vyvolal takisto zmiešané pocity. Jeho tenor nie je príliš nosný a pre úlohu Alfréda mu chýba viac mäkkosti v hlase. Najmä v prechodných tónoch by sa žiadal uvoľnenejší tón, ktorý teraz pôsobí príliš kryto a tým aj ťažkopádne. Preto nezapôsobil v duete Un dí felice, hoci napodiv v duete z posledného obrazu Parigi ó cara sa akoby prispôsobil sopranistke a výsledný dojem bol pôsobivý. Pochváliť ho možno za dobré frázovanie. Zdá sa, že jeho doménou bude vysoká poloha, v ktorej cítiť údernosť a kov. Spevák sa to snažil využiť a každý vyšší tón (ktorých v parte Alfréda nie je veľa) sa snažil čo najdlhšie podržať. Škoda, že v bratislavskej inscenácii je vynechaná cabaletta Alfreda, ktorá by mu vari dobre sadla. Mohol by z neho vyrásť kvalitný spinto tenor, po technickom dopracovaní a za predpokladu, že jeho hlas získa ešte na nosnosti.

Aj keď predstavenie neprinieslo vrcholné zážitky, hosťovanie zahraničných spevákov v našej opere je vždy poučné a vítané.

Autor: Vladimír Blaho

písané z reprízy 15. 3. 2018

Giuseppe Verdi: La traviata
Opera SND
repríza 15. marca 2018

Inscenačný tím

Dirigent: Dušan Štefánek
Réžia: Marián Chudovský
Scéna: Aleš Votava
Kostýmy: Peter Čanecký
Zbormajster: Ladislav Kaprinay

Osoby a obsadenie 15. 3. 2018

Violetta Valéry: Julia Novikova
Alfredo Germont: Medet Chotabaev
Giorgio Germont: Daniel Čapkovič
Flora: Denisa Hamarová
Annina: Eva Šeniglová
Gastone: Ján Babjak
Barón Douphol: František Ďuriač
Markíz d’Obigny: Juraj Peter
Doktor Grenvil: Ján Galla

www.snd.sk


Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 85
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár