Dnes je: pondelok, 11. 12. 2017, meniny má: Hilda , zajtra: Otília

Turangalîla – hymnus lásky

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Na koncerte Bratislavských hudobných slávností 6. októbra 2017 zaznelo v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie, v podaní výborne zohratého Tonkünstler-Orchester Niederösterreich pod vedením japonského dirigenta Yutaka Sado, klaviristu Rogera Murara a interpretky na Martenotove vlny: Valérie Hartmann-Cleverie, dielo neobyčajnej zvukovej expanzie a nezvyčajnej hudobnej formy: Symfónia Turangalîla od Oliviera Messiaena. Je to jedno z najzávažnejších diel tohto majstra francúzskej modernej hudby 20. storočia (trvá cca 80 minút bez prestávky).

Životopis Oliviera Eugèna Prospera Charlesa Messiaena (1908, Avignon – 1992, Clichy), ako znie celé meno skladateľa, nájdeme aj v bulletine ku koncertu. V prípade Messiaena ide o hudobného skladateľa, organistu, pedagóga a ornitológa, ktorého tvorbu zásadne ovplyvnila hlboká katolícka viera,  záujem o exotiku a vtáčí spev. Tieto záujmové sféry možno vyčítať už z názvov niektorých Messiaenových skladieb: komorná skladba Drozd čierny (Le merle noir, 1952), organové skladby: Oslávené telá (Les corps glorieux, 1939), Turíčna omša (Messe de la Pentecôte, 1949 – 1950), klavírne opusy: Vingt regards sur l’enfant-Jésus (1944), Katalóg vtákov (Catalogue d’oiseaux, 1956 – 1958), opera Svätý František z Assisi (Saint-François d’Assise, 1975 – 1983) a i.

Olivier Messiaen (1908 – 1992)

Exotika a zvuková jedinečnosť sveta (pendant maliarskeho farebného impresionizmu), ktorý obklopuje život vnímavých ľudí (vrátane farebnosti vtáčieho spevu), boli exponovanými témami zvlášť neskorého hudobného romantizmu na začiatku 20. storočia. Podobne ako Debussy, aj Messiaen hľadal nové podnety vo vzdialenej orientálnej hudbe – najmä indonézskej. Spomínané gamelanové prvky, využité v Symfónii Turangalîla, ťažia z bohatej sekcie bicích nástrojov gamelanového orchestra tradičnej indonézskej hudby. Takýto orchester pozostáva z rozličného počtu nástrojov, medzi ktorými majú prevažné zastúpenie bicie nástroje. Ďalšou zaujímavosťou Messiaenovej kompozičnej metódy, ktorú poslucháči, odchovaní na dur-molovom systéme hudby pri Messiaenovej kompozícii považujú za „trochu“ disonantnú, je skladateľov systém využívania „modov s obmedzenou transponovateľnosťou“. Messiaen tento systém sám vytvoril a teoreticky zdôvodnil – čo by bola možno ďalšia kapitola hlbšieho prenikania do jeho kompozičného sveta. Modov je podľa Messiaena sedem a obsahujú rôzny počet tónov, vychádzajúcich z chromatickej stupnice. Je to akýsi francúzsky pendant dodekafonickej, resp. seriálnej hudby nemeckého rodu. Medzi nástrojmi veľkého symfonického orchestra, ktorý predstavovali hráči Tonkünstler-Orchester Niederösterreich, pod vedením japonského dirigenta a svojho aktuálneho hudobného riaditeľa Yutaka Sado, sa u Messiaena objavil aj elektronický hudobný nástroj, nazvaný Martenotove vlny. Ten umožňuje zvláštne zvukové efekty a glissandá. Ide o jeden z prvých prípadov využitia elektronického nástroja v umeleckej hudbe.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017, Martenotove vlny,
foto: Ján Lukáš

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Valérie Hartmann-Claverie, Tonkünstler-Orchester Niederösterreich,
foto: Ján Lukáš

Druhým sólovým nástrojom v uvedenej Symfónii Turangalîla bol mimoriadne využitý klavír s technicky, ale najmä výrazovo, dynamicky extrémne využitým sólistickým partom. I preto sa niekedy táto symfónia nazýva „klavírnym koncertom“. To, čo predviedol v Messiaenovom diele klavirista Roger Muraro je hodné obdivu. Vedľa techniky s maximálnym akcentom na sady akordov a obrovské dynamické vypätie celku si bolo možné všimnúť aj jeho predpoklady na podobnú exponovanú partitúru: dlhé prsty a celkovo veľké ruky, s ktorými doslova „vypaľoval“ náročné klavírne úseky: od vstupných tónov, cez brilantné kadencie, dialógy s orchestrálnymi skupinami, aj so sólistkou na Martenotových vlnách, ktorá – pravdu povediac – v celkovej zvukovej búrke trochu zanikala. Je to maximálne náročná skladba, ktorá vyžadovala od poslucháča celkom nové vcítenie sa do nezvyčajnej kompozície. O. Messiaen v nej vyjadril oslavu času a lásky vo vypätých, priam „agónicky“ (od slova agónia) pôsobiacich hudobných momentoch.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Yutaka Sado,
foto: Ján Lukáš

Slovo Turangalîla odvodil Messiaen zo sanskritu – posvätného a filozofického jazyka hinduizmu, džinizmu, budhizmu a sikhizmu, jedného z najstarších indoeurópskych jazykov, ktorý mal písomnú formu. Aj v tom vidieť obdiv intelektuálov Messiaenovej doby k cudzím kultúram. Slová starých orientálnych jazykov majú viacero významov. Tu je pojem slova Turangalîla použitý v zmysle „hymna na radosť, čas, pohyb, lásku, život a smrť“.

Ak sa vrátime k rodovým koreňom skladateľa, sú hlboko intelektuálne. Jeho matka Cécile Sauvage sa venovala poézii a otec Pierre Messiaen bol prekladateľom z angličtiny (okrem iného preložil do francúzštiny diela Shakespeara). Oliviera od detstva teda fascinovala literatúra, ale aj hudba. V klavírnej výučbe zasa vplyv veľkých francúzskych skladateľov – impresionistov Debussyho a Ravela. V jedenástich rokoch začal navštevovať parížske konzervatórium, kde študoval hru na organ u Marcela Duprého a skladbu pod vedením Paula Dukasa. Orientácia na francúzsku hudbu a zvlášť na impresionizmus  vyplývala v časoch Messiaenovej mladosti z istého negatívneho spoločenského postoja voči nemeckej hudbe.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Roger Muraro, Yutaka Sado, Valérie Hartmann-Claverie, Tonkünstler-Orchester Niederösterreich,
foto: Ján Lukáš

V roku 1930 získal Messiaen post prvého organistu katedrály La Trinité v Paríži, ktorý zastával takmer až do svojej smrti. V roku 1932 sa oženil s huslistkou Claire Delbos. Claire po operácii úplne stratila pamäť a zvyšok života prežila v ústavoch. V roku 1959 jeho manželka zomrela a Messiaen sa o dva roky oženil so svojou žiačkou, klaviristkou Yvonne Loriod, veľkou propagátorkou jeho diela aj po smrti skladateľa. Zásluhou organistu prof. MUD. Ferdinanda Klindu, ktorý od konca 50-tych rokov hral organové diela O. Messiaena na Slovensku i vo svete, sa dielo tohto veľkého skladateľa dostávalo postupne do povedomia slovenského publika. O všetkých interpretoch a propagátoroch Messianeovej kompozičnej tvorby u nás – okrem prvoradých zásluh prof. F. Klindu – sa súhrnne (záslužne) píše v bulletine ku koncertu. Z podnetu nášho veľkého organistu napokon prišiel francúzsky skladateľ i osobne do Bratislavy – na čo si podaktorí aj spomíname. V decembri 1987 interpretka súčasnej modernej hudby Sigune von Osten a klaviristka Yvonne Loriod uviedli v Bratislave – za prítomnosti skladateľa – Messiaenov piesňový cyklus Harawi. A Roger Muraro, ktorého hru sme tak obdivovali v Symfónii Turangalîla, uviedol kompletný klavírny cyklus O. Messiaena pod názvom Vingt regards sur l´enfant-Jésus v rámci medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos v Bratislave r. 2007.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Roger Muraro, Tonkünstler-Orchester Niederösterreich,
foto: Ján Lukáš

Pochopiť symfóniu a vôbec hudbu Oliviera Messiaena znamená spoznať teda najmä podnety jeho diela. I preto som ich spomínala pomedzi opisom tejto zložitej skladby. Romantizmus Messiaenovej osobnosti – napriek novej zvukovosti, ktorá prekračuje naše poznanie – sa prejavuje francúzskou obsahovou inšpiráciou v starom rytierskom ľúbostnom príbehu z čias 12. storočia – o Tristanovi a Izolde. Táto, údajne, ešte keltská veľpieseň o pozemskej láske, silnejšej ako česť, silnejšej ako život, silnejšej ako smrť sa v Messianovej symfónii, ovplyvnenej aj celosvetovými nábožensko – jazykovo – filozoficky – hudobnými vplyvmi a špecifickým kompozičným jazykom Messiaena, zmenila v Turangalîle na hymnus života a radosti z bytia. Je to zvukový monument, ktorý chvíľami presahuje bežné sluchové schopnosti dnešného človeka. Akustici by povedali, že priam škodí sluchu svojím vyše hodinovým útokom jednak exponovaného klavíra, v súzvuku s plechovými dychovými nástrojmi (trombóny, lesné rohy, vysoko znejúce trúbky), drevami, resp. s rôznymi bicími nástrojmi (zvonkohra, čelesta, vibrafón), zvončekovo znejúcim metalofónom, nehovoriac o kontrapunkte veľkých „bicích“, mimoriadne exponovaných nástrojoch, pričom Martenotove vlny pôsobili skôr ako elektroakustické pohladenie.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2017,
Yutaka Sado, Roger Muraro, Valérie Hartmann-Claverie, Tonkünstler-Orchester Niederösterreich,
foto: Ján Lukáš

Pod taktovkou výnimočne istého, bravúrneho, v Novej hudbe výnimočne zorientovaného dirigenta Yutaka Sado, s jedinečným vkladom klaviristu Rogera Murara a sólistky na Martenotových vlnách Valérie Hartmann-Cleverie sa prezentoval Tonkünstler-Orchester Niederösterreich ako teleso, ktoré nemá žiaden problém v predvádzaní hudby skladateľov 20. storočia. Je to iná tvár viedenskej hudobnej tradície a kultúry – vedľa prešľachtených „filharmonikov“. Ale v tom, čo hrá a v repertoári demonštratívne preferuje, pôsobí umelecky vysoko profesionálne. Na BHS zanechal tento rakúsky orchester najvyšší dojem a – festival zasa dramaturgickú objavnosť.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 6. 10. 2017

o programe 53. ročníka BHS sme písali TU…

Bratislavské hudobné slávnosti 2017

Tonkünstler-Orchester Niederösterreich
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
6. októbra 2017

Tonkünstler-Orchester Niederösterreich
Yutaka Sado – dirigent
Roger Muraro – klavír
Valérie Hartmann-Claverie – Martenotove vlny

program koncertu

Olivier Messiaen: Symfónia Turangalîla
 

www.bhsfestival.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply