Dnes je: pondelok, 20. 11. 2017, meniny má: Félix , zajtra: Elvíra

V Bratislave uviedli výstavu k 100. výročiu narodenia skladateľa Tibora Andrašovana

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – V Slovenskom rozhlase v Bratislave sa v utorok 17. októbra 2017 uskutočnila vernisáž výstavy s názvom Dialógy – Tibor Andrašovan, venovanej pripomenutiu života a diela slovenského hudobného skladateľa Tibora Andrašovana (1917 – 2001) pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Táto putovná výstava bude verejnosti prístupná v priestoroch Galérie Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici do 29. decembra 2017.

3. apríla tohto roku sme si pripomenuli 100. výročie narodenia slovenského hudobného skladateľa a dirigenta Tibora Andrašovana, ktorý sa narodil v roku 1917 v Slovenskej Ľupči, okr. Banská Bystrica a zomrel 14. júna 2001 Bratislave. Tibor Andrašovan skomponoval prvý slovenský balet, ale aj filmový muzikál či prvú slovenskú komickú operu. Jeho tvorba zasahuje do mnohých žánrových oblastí. Pre svoj výrazný príklon k slovenskému folklóru sa zvyčajne ako doména jeho tvorby hodnotí práve tvorba pre folklórne súbory. Nemožno však nevidieť jeho snahu o vytvorenie špecifických hudobno-výrazových a vyjadrovacích prostriedkov v ostatných žánrových oblastiach a druhoch a najmä jeho smerovanie od jednoduchých úprav ľudových piesní cez umelé piesne, zbory, komornú a orchestrálnu tvorbu, scénickú a filmovú hudbu až k syntetickým hudobnodramatickým útvarom, akými sú balet, opereta, spevohra a opera (v rokoch 1946 – 1956 pôsobil aj ako korepetítor, dirigent a dramaturg operného súboru Slovenského národného divadla). Ako organizátor, dirigent a skladateľ sa tvorivo angažoval vo všetkých oblastiach slovenskej hudobnej kultúry. Od päťdesiatych rokov uskutočnil Tibor Andrašovan desiatky nahrávok pre rozhlas, gramofónové vydavateľstvá a film ako dirigent viacerých telies.

Výstava Dialógy – Tibor Andrašovan, Galéria Slovenského rozhlasu v Bratislave, 2017,
foto: Ľudovít Vongrej

Sté výročie narodenia Tibora Andrašovana si Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Literárne a hudobné múzeum v spolupráci s RTVS pripomína putovnou výstavou s názvom Dialógy – Tibor Andrašovan. Jej základnú líniu tvorí zázemie, ktoré skladateľa formovalo, jeho život, inšpiračné zdroje a v nadväznosti na to i pestrá umelecká tvorba s cieľom pripomenúť jeho mnohostrannú osobnosť a skladateľský zástoj v slovenskej hudbe druhej polovice 20. storočia.

Výstava bola po prvýkrát uvedená 10. mája 2017 v Átriu Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, kde bola verejnosti prístupná do 8. júna 2017. Odtiaľ poputovala do Galérie Slovenského rozhlasu na Mýtnej ul. č. 1 v Bratislave. Jej vernisáž sa uskutočnila 17. októbra 2017 o 17.00 h za účasti zástupcov hudobnej obce i blízkej rodiny skladateľa.

Sprievodný program otvorenia výstavy sa konal v Komornom štúdiu Slovenského rozhlasu č. 5. Moderátorom podujatia bol Martin Jurčo a súčasťou programu boli príhovory kurátora výstavy Imricha Šimiga, herečky Evy Márie Chalupovej a riaditeľa SĽUK-u Juraja Hamara. Kultúrnu vložku programu tvorilo hudobné vystúpenie združenia poľovníkov so svojou zvučkou od autora Tibora Adrašovana, vystúpenie jedného tanečného páru či prednes spevu mladého barytonistu Juraja Havaja s klavírnym sprievodom Igora Bázlika. Dramaturgia hudobnej časti vernisáže sa niesla v duchu všestrannosti Tibora Andrašovana.

Vernisáž výstavy Dialógy – Tibor Andrašovan, Komorné štúdio Slovenského rozhlasu, 2017,
foto: Ľudovít Vongrej

Obsahom panelovej výstavy sú fotografie dokumentujúce život a dielo Tibora Andrašovana a to – mladosť a štúdiá, baletnú, opernú i filmovú tvorbu, tvorbu pre folklórne súbory, ocenenia, účinkovania v zahraničí, pôsobenie v Slovenskom národnom divadle a SĽUK-u, ale i nahrávky či publikácie. Fotografie sú z fondu Literárneho a hudobného múzea Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a samozrejme zo súkromného archívu skladateľa. ,,Výstava vychádza z diela Tibora Andrašovana, zo ženských spevov Dialógy, ale istom pomyselnom slova zmysle predstavuje mnohostrannú osobnosť hudobného skladateľa, významnej osobnosti hudobnej kultúry na Slovensku z druhej polovice 20. storočia. Nadväzuje na výstavu Domovina moja, ktorá bola pred 30. rokmi inštalovaná pri príležitosti 70. narodenín Tibora Andrašovana, samozrejme ešte za prítomnosti samotného skladateľa a jeho manželky.“, uviedol pre Opera Slovakia kurátor výstavy Imrich Šimig z Literárneho a hudobného múzea Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici.

Vernisáž výstavy Dialógy – Tibor Andrašovan, Galéria Slovenského rozhlasu v Bratislave, 2017,
foto: Ľudovít Vongrej

Výstava nás spoločne vnesie do života a tvorby Tibora Andrašovana a prostredníctvom nej ponúka aj mladej generácii priblíženie jeho osobnosti. Výstava sa v Bratislave nekončí, ale poputuje do ďalších miest nielen na Slovensku. ,,Budúci rok by mala byť táto výstava inštalovaná aj v Srbsku v Novom sade, kde pripravujú tamojší kolegovia koncert k stému výročiu narodenia Tibora Andrašovana a taktiež bude putovať po viacerých slovenských školách, nielen v banskobystrickom regióne“, dodáva kurátor výstavy Imrich Šimig.

Výstava Dialógy – Tibor Andrašovan pripomínajúca 100. výročie narodenia hudobného skladateľa potrvá v priestoroch Galérie Slovenského rozhlasu do 29. decembra 2017.

Tibor Andrašovan
(1917 – 2001),
foto: Pavel Kastl

Tibor Andrašovan (1917 – 2001)

(medailón približujúci pôsobenie Tibora Andrašovana v SND pre Opera Slovakia pripravila dokumentaristka Elena Blahová-Martišová)

Hudobný skladateľ Tibor Andrašovan sa narodil sa 3. apríla 1917 v Slovenskej Ľupči, okr. Banská Bystrica a zomrel zomrel v 14. júna 2001 Bratislave. Tibor Andrašovan po maturite na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1937 – 1941), kde získal aprobáciu profesora hudby pre učiteľské ústavy. V roku 1943 sa stal riadnym profesorom a do roku 1945 pôsobil ako profesor hudby v Modre a Bratislave. Popri zamestnaní navštevoval Štátne konzervatórium v Bratislave, kde absolvoval štúdium skladby u Eugena Suchoňa a Alexandra Moyzesa, dirigovanie u Kornela Schimpla (absolvoval v r. 1946). Pokračoval v štúdiu dirigovania na Majstrovskej škole konzervatória v Prahe u Pavla Dědečka (orchestrálne dirigovanie) a Miloslava Doležila (zborové dirigovanie) a súčasne hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity (Zdeněk Nejedlý a Josef Hutter). V rokoch 1946 – 1956 bol korepetítorom a dirigentom Slovenského národného divadla, v rokoch 1951 – 1955 aj dramaturgom. Potom bol umeleckým vedúcim SĽUK-u (1956 – 1959, 1968 – 1974). Od roku 1974 sa venoval komponovaniu ako slobodný umelec. Niekoľko ráz bol na krátkych zahraničných stážach v Mongolsku, Gruzínsku a Japonsku. Tvorba skladateľa Tibora Andrašovana je žánrovo veľmi bohatá. Vytvoril okolo 300 hudobných skladieb pre SĽUK, Lúčnicu, Československý súbor piesní a tancov, pre rozhlas, pre krátke, stredometrážne a celovečerné filmy, divadlo, televíziu. Skladal takisto pre symfonický orchester, operu i balet.

V Slovenskom národnom divadle začínal Tibor Andrašovan ako korepetítor a dirigent v roku 1946. Skúsenosti získaval od takých osobností taktovky akými boli Milan Zuna (1946 – 1951) a Zdeněk Chalabala (1952 – 1953), v tom čase pôsobiacich v SND i na postoch šéfov opery. Zuna zveril Andrašovanovi aj funkciu dramaturga a spoločne revidovali všetky preklady libriet na dôslednom deklamačnom princípe preferovanom Zunom. Okrem korigovania textov žiadal Zuna aj opravu orchestrálneho materiálu celej opernej produkcie. V období, keď bol Andrašovan dramaturgom mala premiéru prvá národná opera Eugena Suchoňa Krútňava (1949) a Cikkerov Juro Jánošík (1954). Ako dirigent sa uviedol tanečným koncertom Večer orientálnych tancov (1946) v choreografii Stanislava Remara na novozaloženej Novej scéne Národného divadla. V spolupráci s Remarom naštudoval aj ďalšie balety Oskara Nedbala Hlúpy Jano (1947), F. Chopina Sylfidy, Z. Mrkosa Morská panna, A. P. Borodina Polovecké tance (1948), vlastný balet Orfeus a Eurydika (1949), S. Prokofieva Romeo a Júlia (1949), L. Delibesa Coppélia, M. Ravela Bolero, T. Andrašovana Pieseň mieru (1950), A. Glazunova Raymonda (1950). Hodnotu viacerých predstavení baletu zvýšil precízne vypracovaný výkon orchestra pod taktovkou Andrašovana. V roku 1954 opäť dirigoval Prokofievovho Romea a Júliu s choreografom Miroslavom Kůrom. Z opernej tvorby dirigoval obnovenú inscenáciu Rossiniho Barbiera zo Sevilly (1951), po odchádzajúcom Zunovi prevzal Moniuszkovu Halku (1951, insc. z 1950), po Holoubkovi Čajkovského Eugena Onegina (1952) a po Chalabalovi Smetanovu Predanú nevestu (1953). Na dobrej úrovni bolo hudobné naštudovanie Kovařovicových Psohlavcov (1953) a Donizettiho Dona Pasquala (1954).

T. Andrašovan: Figliar Geľo, Opera SND, 1958,
foto: Gejza Podhorský / Archív SND

Tibor Andrašovan je autorom prvého pôvodného slovenského baletu Orfeus a Eurydika (1949 SND, 1957 Čs. televízia). Autorom libreta na antický námet a súčasne aj choreografom bol Stanislav Remar a dielo pod taktovkou autora malo celkovo úspech. Kritika však vyčítala autorom, že námetom sa miesto slovenskej tematiky stala grécka mytológia. V roku 1958 inscenoval Remar Orfea a Eurydiku v Štátnom divadle v Košiciach a v roku 1967 v Čs. televízii. O dva roky neskôr mala premiéru choreograficky aj výtvarne zaujímavá baletná kompozícia Pieseň mieru (1950), apoteóza mieru i práce, prepracovaná z filmovej hudby, nasledoval modernou myšlienkou astronautiky inšpirovaný Ikaros (choreografia Karol Tóth, 1965), fantastická vízia o kozmonautoch, štartujúcich do vesmíru. Jednoaktová tanečná kompozícia Slávnosti slnovratu mala premiéru v Smetanovom divadle v Prahe (libreto a choreografia Karol Tóth, 1965), Letokruhy v Štátnom divadle v Košiciach (libreto Ján Žilák, choreografia Juraj Goga, 1995), tanečnú kompozíciu Kaštieľ na čiernom kameni uviedol Jozef Kvočák v Maďarskom ľudovom umeleckom kolektíve Mladé srdcia. Keď sa po takmer štyridsiatich rokoch šéf baletu SND Karol Tóth rozhodol znovu uviesť prvý Andrašovanov balet, skladateľ partitúru čiastočne prepracoval a pod  názvom Večný Orfeus (1988) ho opäť naštudoval choreograf Stanislav Remar pod taktovkou autora. Hudba tanečných kompozícií je založená na voľne plynúcej melodike s bohatými rytmickými a tanečnými variáciami, hudobná reč je inštrumentačne farbistá, zrozumiteľná. Výraznejšie sa Andrašovan presadil v opernej tvorbe. Jeho opera Figliar Geľo podľa Hollého Geľa Sebechlebského (libreto Jela Krčméry-Vrteľová a Marin Ťapák, réžia Miroslav Fischer, 1958 SND; 1961 Čs. televízia 1961, Čs. rozhlas 1961) je prvým pokusom o slovenskú komickú operu, osciluje však medzi prvkami operety, resp. folklórnej štylizovanej spevohry. V druhej opere Biela nemoc na námet známej Čapkovej hry, libreto ktorej napísal Jozef Budský, sa usiloval o syntézu tradičných i avantgardných kompozičných prostriedkov. Pôsobivá a dramaticky účinná inscenácia v réžii Miroslava Fischera a hudobnom naštudovaní Viktora Málka mala v SND premiéru na jeseň v roku 1968 a nadobudla spoločenskú aktuálnosť a apelatívnosť. V opere Hájnikova žena (libreto podľa Hviezdoslava napísal autor, dirigent Anton Buranovský, réžia Branislav Kriška, Divadlo J. G. Tajovského Banská Bystrica 1974) využil bohaté skúsenosti z folklóru, takisto aj v hudobnej veselohre Na Zemplíne (libreto Ján Králik, dirigent Štefan Gajdoš, réžia Milan Bobula, Štátne divadlo Košice 1986). Námetom opery Návrat s pôvodným libretom Jely Krčméry-Vrteľovej je čin odvážnej ženy-budúcej matky počas SNP (Čs. televízia Bratislava 1984). Na motívy orientálnej hudby skomponoval doposiaľ neuvedenú operu Šach a Šahrazád (1991, libreto autor) a poslednou je detská opera Vrabček Mojček (1997, libreto Jaroslav Rezník). Úspešne sa uviedol aj ako autor operety Pánska volenka podľa Jesenského Štvorylky (libreto Jaroslav Rozsíval, dirigent Zdeněk Macháček, réžia Bedřich Kramosil, Nová scéna, 1960; Štátne divadlo Brno, 1962; Čs. televízia 1961). Muzikálový žáner obsiahol v diele Kráľ bláznov (libreto Margita Mayerová na motívy románu Chrám matky božej v Paríži Victora Huga, dirigent Bohuš Slezák, réžia Bedřich Kramosil, Nová scéna, 1984).

Tibor Andrašovan je autorom scénickej hudby k divadelným hrám v SND, napr. : Ako sa vám páči (1946), Kde bolo, tam bolo (1947), Lampáš (1949), Legenda o láske (1955), Pieseň našej jari (1956), Krvavý súd (1957), Romeo a Júlia (1957), Biela nemoc (1958), Na dne (1959), Meštiak šľachticom (1960), Príhoda na brehu rieky (1960), Vejár (1961), Inkognito (1964), Najdúch (1966), Marína Havranová, 1968; Dobrodružstvo pri obžinkoch (1970), Herodes a Herodias (1970), Ženský zákon (1974), Geľo Sebechlebský (1979), George Dandin (1981), k televíznym inscenáciám (Drotár, 1966, Rozmajrín, 1970). Časť jeho tvorby zachytávajú početné gramofónové  nahrávky (profilová platňa, Opus (1980).

This slideshow requires JavaScript.

video

Pripravil: Ľudovít Vongrej

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply