Dnes je: utorok, 17. 10. 2017, meniny má: Hedviga , zajtra: Lukáš

V New Yorku a v Prahe vystavovali originálny rukopis Dvořákovej opery Rusalka

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
New York/Praha – V galérii Českého centra New York a v Českom múzeu hudby v Prahe sa vo februári a v apríli t. r. konala výstava originálneho rukopisu opery Antonína Dvořáka Rusalka. Spolu s ním boli vystavené aj ďalšie dvořákovské unikáty, listy, podobizne, dokumenty, prvé nahrávky opery či rôzne kostýmové a scénické návrhy.

Výstava ,,Rusalka“ v New Yorku

Americké publikum žilo začiatkom tohto roka Antonínom Dvořákom a jeho operou Rusalka. V Metropolitnej opere zazneli v priebehu februára tóny svetovo preslávenej českej opery, kde ju od jej prvého uvedenia v roku 1993 uviedli zatiaľ len dvakrát. Premiéru novej inscenácie Rusalky v Metropolitnej opery sprevádzala výstava unikátneho rukopisu opery zo zbierok Národného múzea v Prahe, ktorý sa predstavil v zahraničí vôbec po prvýkrát. Výstava ,,Rusalka“ pre New York prebiehala od 1. do 23. februára 2017 v galérii Českého centra New York a vznikla vďaka spolupráci Českého centra New York, Národního muzea, Metropolitnej opery, Generálneho konzulátu ČR v New Yorku a Americkej spoločnosti Antonína Dvořáka (DAHA). Projekt Českých centier priniesol newyorským divákom hlbší pohľad na opernú tvorbu Antonína Dvořáka, českého skladateľa, ktorého Američania považujú za „svojho”, ale spájajú si ho predovšetkým s jeho 9. symfóniou Z Nového světa. Z New Yorku výstava poputovala do Českého múzea hudby v Prahe, kde bola nainštalovaná od 11. do 17. apríla 2017.

Antonín Dvořák (1841 – 1904)

Vernisáž výstavy Rusalka v galérii Českého centra New York, 2017,
foto: Ministerstvo kultúry ČR

„Výstavu Rusalka jsme představili v České národní budově v New Yorku a vzbudila u americké veřejnosti velký zájem. A tak jsme se rozhodli ji milovníkům tvorby Antonína Dvořáka zpřístupnit také u nás. Po dobu jednoho týdne tak mohou obdivovat jedinečné předměty z nejrozsáhlejšího souboru dvořákovských materiálů na světě, který Národní muzeum spravuje,“ uviedol generálny riaditeľ Národního muzea Michal Lukeš pred jej pražským uvedením.

video

Vernisáž výstavy Rusalka v galérii Českého centra New York,
foto: Archív Národného múzea v Prahe

Výstava ,,Rusalka“ v Prahe

Zo svojej úspešnej výstavnej premiéry v New Yorku sa unikátny autograf partitúry Dvořákovej opery Rusalka vrátil do Prahy. Originálny rukopis tejto slávnej opery bol naposledy v Českej republike vystavený pred viac ako 25 rokmi – na výstave ,,Antonín Dvořák“, ktorú usporiadalo Národné múzeum v Lobkovickom paláci na Pražskom hrade v roku 1991 a teraz ho mohli návštevníci Českého múzea hudby obdivovať počas jedného týždňa od 11. do 17. apríla 2017. Okrem rukopisu mali možnosť všetci, nielen dvořákovskí nadšenci, uvidieť aj tzv. Dvořákov americký skicár č. 6, prvé vydanie libreta opery, listy adresované skladateľovi alebo prvé nahrávky árií z opery, ktoré si mohli návštevníci unikátnej výstavy vypočuť na tablete. Predstavené boli i rôzne kostýmové a scénické návrhy Rusalky vytvorené v priebehu 20. storočia významnými výtvarníkmi a nechýbali ani skutočné kostýmy zo zbierok Národného divadla v Prahe. Na vernisáži výstavy v českej metropole zaspievala sopranistka Pavla Vykopalová áriu Měsíčku na nebi hlubokém s hudobným sprievodom klaviristky Lucie Pirochovej.

Výstava Rusalka v Českom múzeu hudby v Prahe, 2017,
originálna partitúra opery Rusalka,
foto: Vladimír Šťastný/Archív VLP

Vernisáž výstavy Rusalka v Českom múzeu hudby v Prahe, 2017,
Michal Lukeš, generálny riaditeľ Národného múzea v Prahe, na slávnostnom otvorení výstavy,
foto: Archív Národného múzea v Prahe

Vernisáž výstavy Rusalka v Českom múzeu hudby v Prahe, 2017,
Lucie Pirochová, Pavla Vykopalová,
foto: Archív Národného múzea v Prahe

„Někdy si plně neuvědomujeme hodnotu a význam artefaktů spojených s naší minulostí a kulturou; teprve zájem zahraničí jako by unikátní objekt postavil do nového světla znovuobjevené atraktivity. Také Dvořákův autograf Rusalky se vrací z New Yorku ozářen užaslou pozorností amerického publika. Nechme se i my zasáhnout jedinečností a autentičností záznamu, jehož interpretace dobyla svět. A nejen ten Nový,“ uviedol minister kultúry ČR Daniel Herman na vernisáži výstavy v Prahe.

Vernisáž výstavy Rusalka v Českom múzeu hudby v Prahe, 2017,
Daniel Herman, minister kultúry ČR na slávnostnom otvorení výstavy,
foto: Archív Národného múzea v Prahe

video

Okrem originálneho autografu partitúry tiež vyniká tzv. Dvořákov americký skicár č. 6, ktorý si Dvořák viedol v Amerike, a neskôr po návrate do Prahy si do neho poznamenal niektoré skice k Rusalke. Spolu s ním boli k nahliadnutiu aj originálne listy z kancelárie Dvornej opery vo Viedni s podpisom Gustava Mahlera adresované Antonínovi Dvořákovi, ktoré sa týkali plánovaného uvedenia opery vo Viedni v roku 1901, hoci k nemu nakoniec neprišlo. Ďalej boli v Prahe vystavené podobizne Gustava Mahlera a Antonína Dvořáka či prvé vydanie libreta opery.

Výstava Rusalka v Českom múzeu hudby v Prahe, 2017,
originálny dopis z kancelárie Dvornej opery vo Viedni s podpisom Gustava Mahlera,
foto: Vladimír Šťastný/Archív VLP

Výstava Rusalka v Českom múzeu hudby v Prahe, 2017,
foto: Vladimír Šťastný/Archív VLP

Výstava Rusalka v Českom múzeu hudby v Prahe, 2017,
foto: Vladimír Šťastný/Archív VLP

Autograf partitúry je uchovaný v depozitári

Rukopis sa po výstave vrátil do trezorového depozitára, kde má zaistenú ochranu pred svetlom a vhodnú klímu. ,,V dohledné době nebude znovu vystavován, protože při vystavení světlu je papír i inkoust poškozován. I pro vědecké účely je poskytován pouze v digitální podobě v rámci systému Kramerius. Bohužel však pouze v prostorách muzea, protože jako hudebně-literární dílo je ještě vázáno autorským zákonem do roku 2020, kdy uplyně 70 let od smrti libretisty Jaroslava Kvapila“, uviedla pre Opera Slovakia Lucie Broncová z Českého múzea hudby.

Cesta Rusalky na svetové operné javiská

Rusalku napísal Antonín Dvořák na sklonku svojho života a je vyvrcholením jeho skladateľskej kariéry. Kvalita a obľúbenosť diela je potvrdená tým, že si udržuje svoje miesto v stálom repertoári známych svetových operných domov a tvorí tak spolu so Smetanovou Predanou nevestou dvojicu významných českých opier 19. storočia. Čaro Rusalky spočíva vo výnimočnom spojení libreta Jaroslava Kvapila a hudby zrelého Dvořákovho štýlu – v jej originálnej poetickosti, ucelenosti, v sile lyrického a dramatického výrazu.

Prvú Rusalku stvárnila operná speváčka Růžena Maturová,
na obrázku v kostýme z premiéry v roku 1901

Cesta Rusalky na svetové operné javiská však nebola jednoduchá. Jej pražská premiéra sa síce uskutočnila tesne po dokončení v roku 1901, ďalšie premiéry vo svete však na seba nechali dlho čakať. O uvedenie vo Viedni sa síce zaujímal už Gustav Mahler v roku 1901, ale z tohoto uvedenia nakoniec zišlo. Dvořák s Mahlerom už dokonca rokoval o podpise zmluvy s viedenskou Dvornou operou, no nepohodli sa na financiách, pretože Mahler Dvořákovi ponúkol nízke tantiémy, s čím skladateľ nesúhlasil. Dvořák sa viedenskej premiéry Rusalky nedožil. Premiéru mala opera vo Viedni až v roku 1910 a to v rámci hosťovania brnenskej opery v Robotníckom dome. Vlastného viedenského naštudovania sa Rusalka dočkala až v roku 1964 vo Volksoper v réžii a v interpretácii českých umelcov. Viedenská štátna opera uviedla Rusalku vôbec po prvýkrát až v roku 1987. Nemeckej premiéry sa ujalo mesto Stuttgart, ktoré uviedlo Rusalku už v roku 1929. V ďalších európskych mestách se postupne začala objavovať v repertoári až v druhej polovici 20. storočia. V Metropolitnej opere v New Yorku se svojej premiéry Rusalka dočkala až v roku 1993. Tejto udalosti však v Amerike predchádzalo niekoľko uvedení – uvedenie českými krajanmi v Cicero-Berwyn (Illinois) už v roku 1935 alebo v roku 1945 v Detroite z iniciatívy Detroit Friends of Opera. V New Yorku nasledovalo v 50. rokoch niekoľko koncertných uvedení so sprievodom klavíra (v rokoch 1950 a 1955). Za newyorskú premiéru sa považuje študentské uvedenie Juilliard American Opera Center v roku 1975.

Plagát k svetovej premiére opery Rusalka Antonína Dvořáka
v Národnom divadle Praha

Dátum svetovej premiéry Rusalky sa zhruba kryje s obdobím, kedy zo šelakových gramofónových platní zaznela vôbec po prvý raz čeština. Prvé také nahrávky sa síce natáčali od roku 1900 vo Viedni či Berlíne, ale už v roku 1902 prebehlo prvé nahrávanie gramoplatní v Prahe. Medzi umelcami, ktorých hlasy zachytili pre budúce generácie drážky malých šelakových kotúčikov, bolo i niekoľko významných spevákov pražského Národného divadla. Ich mená uvádzal plagát ohlasujúci prvé uvedenie Rusalky dňa 31. marca 1901: Rusalku vtedy spievala ako prvá Růžena Maturová, Vodníka Václav Kliment, jednu z Lesných žienok Málka Bobková, Princa František Šír, Cudziu kňažnú Marie Kubátová a Hajníka Adolf Krössing. Zachovala sa aj prvá nahrávka Rusalky v podaní prvej predstaviteľky Rusalky Růženy Maturovej z roku 1903.

Filmová verzia Rusalky

Svetoznáma opera hovorí príbeh vodnej Víly Rusalky, ktorá sa zamiluje do mladého princa. Napriek varovaniu otca Vodníka sa túži stať ľudskou bytosťou, pretože jedine tak môže byť jej láska opätovaná. Pomôcť jej vie Ježibaba, ale varuje. Svoju túžbu po ľudskej duši musí Rusalka vykúpiť tým, že bude nemá a ak sa jej nepodarí princovú lásku získať, stane sa bludičkou. Rusalka súhlasí a premenená na mladé dievča stretáva na brehu jazera princa. Ten k nej vzplanie láskou a skoro schystá svadbu. Uhranie jej ale Cudzia kňažná a on začne váhať medzi nemou krehkou dievčinou a ohnivou ženou. Aby Rusalka neprepadla prekliatiu vodného živlu, musela by princa zabiť. Odmieta však a nešťastná sa vracia do chladných vĺn jazera ako bludička. Princa medzitým kňažná opustila a on, zomierajúci žiaľom z Rusalkynho zmiznutia, blúdi krajom. Na brehu jazera sa znovu stretáva s Rusalkou premenenou na bludičku. Vie, že jediný bozk tejto prekliatej bytosti bude jeho záhubou, neváha napriek tomu ani na okamih…

Magda Vášáryová ako Rusalka a Milan Kňažko ako Princ vo filmovej adaptácii opery Rusalka Antonína Dvořáka

Hlavnú postavu vo filmovej adaptácii opery Rusalka režiséra Petra Weigla z roku 1977 stvárnila slovenská herečka Magda Vášáryová. Hlas v áriách prepožičala Rusalke slovenská operná speváčka Gabriela Beňačková. V hlavných postavách sa predstavili aj ďalší slovenskí herci, ktorých naspievali slovenskí operní speváci ako napríklad Milan Kňažko v role Princa (naspieval Peter Dvorský) či Božidara Turzonovová ako Cudzia kňažná (naspievala Milada Subrtová). Vodníka naspieval Ondrej Malachovský (vo filme ho stvárnil Přemysl Kočí). Pozrite si rozhovor, v ktorom Magda Vášáryová prezradila niekoľko zaujímavostí z nahrávania filmu.

video

Filmová adaptácia opery Rusalka

Film Americké dopisy

Antonín Dvořák bol pozoruhodnou osobnosťou. Hudba, ktorú skladal, je dodnes obľúbená doma i v zahraničí. V roku 2015 vznikol film Americké dopisy, ktorý tohto velikána ukazuje v trochu inom svetle. Ako človeka, ktorý mal i svoje slabé miesta. Pozrite si rozhovor s predstaviteľom Antonína Dvořáka – Hynkom Čermákom.

video

Pripravil: Ľudovít Vongrej

email

About Author

Ľudovít Vongrej

Leave A Reply