Dnes je: štvrtok, 19. 7. 2018, meniny má: Dušana, zajtra: Eliáš, Iľja

V Slovenskej filharmónii zazneli impresívne a impresionistické diela

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Hoci na všetky skladby štvrtkového (21.1.) a piatkového (22.1.) koncertu Slovenskej filharmónie nemožno vzťahovať pojem impresionistické, určite na ne platí označenie „impresívne“. Do duší poslucháčov totiž vnášali kreovanie rôznych pocitov a nálad – aspoň podľa individuálnych dispozícií poslucháčov.

Od úvodného, viac symbolisticky ladeného Henriho Dutilleuxa a jeho violončelového opusu, patrí nasledujúci skladateľ večera – Claude Debussy (celkovým) kompozičným odkazom do sveta francúzskeho impresionizmu – a záverečný skladateľ večera, Poliak Karol Szymanowski sa svojou Stabat mater radí do okruhu národnej impresionistickej tvorby.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, Ladislav Szathmáry, Fabrizio Ventura, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
Ladislav Szathmáry, Fabrizio Ventura,
foto: Ján Lukáš

Symfonicko – vokálny cyklus SF na úvod oboch koncertov (bola som na koncerte dňa 21. 1.) záslužne ponúkol slovenskú premiéru. Bolo to dielo francúzskeho symbolisticko-modernistického skladateľa 20. storočia Henryho Dutileuxa (1916-2013), nazvané Tout un monde lointain, v preklade: Všetky vzdialené svety. Ide o takmer 40 minútový náročný opus pre sólové violončelo a orchester. Zaznelo zásluhou Slovenskej filharmónie, sólistu Ladislava Szathmáryho – a po celý večer sústredene a s prehľadom dirigujúceho talianskeho dirigenta Fabrizia Venturu – v perfektnom podaní. V prípade skladby, violončelového koncertu Všetky vzdialené svety, nejde o pohľad do vesmíru, skôr o bádanie vo vnútri ľudskej duše. Tým vedú poslucháča aj úryvky z Baudelairových básní (viď bulletin), ktorými bol skladateľ inšpirovaný. „Hlavice“ týchto básní sú i pomenovaním piatich častí tejto sólisticko-orchestrálnej skladby, skomponovanej ako monument mimoriadnych nárokov a rozmerov. Názvy častí sú: Enigma (Hádanka) – Pohľad – Vlnenia – Zrkadlá – Hymnus. Zásluhou slovenského violončelistu Ladislava Szathmáryho – ktorý študoval čiastočne na Slovensku (Konzervatórium), neskôr si hudobno-inštrumentálne vzdelanie doplnil na majstrovských kurzoch a konzervatóriu vo Francúzsku (pôsobí v Paríži) – sme si vypočuli Dutilleuxovo dielo v špičkovej interpretácii. Pritom ide o mimoriadne interpretačné nároky pre sólistu i orchester: Tout un monde lointain bolo mimochodom autorom dedikované svetovému violončelistovi Mstislavovi Rostropovičovi, ktorý skladbu premiéroval r. 1970 pod taktovkou Serge Baudoa na festivale d´Aix-en-Provence. Dramaturgia SF pripomenula Dutilleuxovým dielom – takmer na deň presne – 100 rokov od narodenia tohto francúzskeho skladateľa (*22. januára 1916), ktorý zomrel iba pred tromi rokmi (+ 2013). Jeho tvorba sa, žiaľ, pomerne zriedka objavuje na programoch koncertov. Pritom patrí k významným osobnostiam európskej hudobnej moderny.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, Ladislav Szathmáry, Fabrizio Ventura, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
Ladislav Szathmáry, Fabrizio Ventura,
foto: Ján Lukáš

Ladislav Szathmáry hral na „novšom“ violončele ušľachtilého zvuku (i neobyčajne svetlej farby), vyrobenom priamo pre neho francúzskym husliarom Françoisom Varcinom. Violončelová sólistická „skupina“, ktorá vyrástla na bratislavskom konzervatóriu a VŠMU, patrí v súčasnosti k najsilnejším interpretačným vrstvám na Slovensku. Ladislav Szathmáry, ktorý udržiava kontakt s domovom aj po stránke koncertnej, je jej rovnocenným, sólovo perfektným členom. Dokázal to aj interpretáciou tohto technicky i výrazovo mimoriadne ťažkého diela, ktoré nesmie ani na minútu povoliť poslucháčsku pozornosť. Dielo je preniknuté jednak meditatívnym duchom (nádherná 2. časť), ale väčšinou pôsobí svojím pátosom (záverečný Hymnus), nepochybne aj pestrosťou výrazovo-dynamických odtieňov, či neustálou súčinnosťou s orchestrom. Skladateľ do skladby vniesol nároky na každú nástrojovú skupinu orchestra. Nuž, nejde o koncert v štýle romantizmu, ale o skladbu silnú v sólových i orchestrálne prepletených častiach, ktoré prenikajú do vzdialených svetov ľudskej bytosti. Obecenstvo vzdalo trojnásobnú poctu violončelistovi, dirigentovi i orchestru, čo v takýchto ťažkých skladbách nie je zvykom. Pridávať nejakú „skladbičku“ ako vďaku obecenstvu, by však bolo nadprácou.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, Stella Grigorian, Fabrizio Ventura, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
Stella Grigorian, Fabrizio Ventura,
foto: Ján Lukáš

Neobyčajne delikátnym zvukom nás obdarila Debussyho skladba La Demoiselle ElueVyvolená. Sólistkou bola gruzínska mezzosopranistka Stella Grigorianová, ktorá dielo uviedla so ženskou časťou Slovenského filharmonického zboru. Dirigentom bol opäť – ako na celom koncerte taliansky dirigent zdanlivo civilného gesta i výzoru Fabrizio Ventura, ktorý sa však s celým vnútrom oddal náročnému, no atraktívnemu. Vyvolená je skladba na text básne anglického maliara a básnika prerafaelovského obdobia anglického umenia koncom 19. storočia – Dante Gabriela Rosettiho. Ten bol inšpirovaný romantickou básňou Havran od E. A. Poea. Rosettimu však nie je v básni centrom príbehu muž, smútiaci nad smrťou milenky za prítomnosti hrozivého havrana, ale – inverzne – panna, sužujúca sa nenaplniteľnou ideou nebeskej lásky. Debussy, ešte pod vplyvom Wagnerovej hudby, v nevykrištalizovanej etape svojho mladého snaženia a predsa už tu prítomného chvenia impresionistickej nálady, napísal r. 1889 poému pre ženský zbor a mezzosopránové sólo Vyvolená. Hocako SF hrala maximálne čisto, jasne a priam fajnovo, predsa – vedľa mäkkého, okrúhleho hlasu gruzínskej krásky (akoby vystúpila z kaukazských mýtov…) – najviac upútal nádherne vypracovaný ženský zbor, ktorý znel z úzadia pódia s neprekonateľnou hebkosťou a dynamickou pestrosťou, pričom najúžasnejšie boli vypracované pianissimove frázy.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, Simona Houda-Šaturová, Stella Grigorian, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
Simona Houda-Šaturová, Stella Grigorian,
foto: Ján Lukáš

Na záver koncertu zaznela kantáta Stabat mater od Karola Szymanowského, predstaviteľa poľského novoromantizmu a špecifického impresionizmu, ovplyvneného národnými, nielen jazykovými, ale aj jemnými folklórnymi prvkami. Stabat mater je napísaná v poľskom jazyku – teda nie v latinskom liturgickom ríte. Možno i preto vyznieva jazykovo a hudobne hebko, akoby na poľskom zamate, hoci pojednáva o smutných chvíľach Božej Matky pod Krížom. Táto skladba je známa a hrávala ju v minulosti aj Slovenská filharmónia, ba šťastlivci ju majú ešte na LP s poľskými speváckymi hviezdami. Je to nádherné, monumentálne, pritom nesmierne tklivé dielo, ktoré je aj interpretačne vďačné – zvlášť pre miešaný zbor (opäť Slovenský filharmonický zbor, tu v miešanej podobe, opäť perfektne, výrazovo pestro pripravený Jozefom Chabroňom), orchester SF, ako aj terceto sólistov. To predstavovali sopranistka Simona Houda-Šaturová, gruzínska mezzosopranistka Stella Grigorianová a slovenský barytonista Tomáš Šelc. Všetci traja prirodzene prenikli do sól i ensemblov – ich vypracovaním, súzvukom v duetách i tercetách, a to pochopením sakrálneho textu, prispôsobením sa hlasom jedincov, disciplínou komorného muzicírovania. Vedľa úžasnej Simony Houda-Šaturovej, ktorej krehký, ale nosný soprán priam vzlieta do výšok Reduty ako jasný lúč, zapôsobil na poslucháčov skvelým barytónom Tomáš Šelc – v nezabudnuteľnej sólisticky brilantnej 2. a 5. časti Stabat mater. Je to nielen obdivuhodný koncertný barytonista – o čom nie raz presvedčil na veľkom i komornom pódiu, ale aj spevák s veľkým operným potenciálom a budúcnosťou. Klobúk dole pred jeho pripravenosťou spievať tak, ako jeho učiteľ Peter Mikuláš… Už spomínaná gruzínska mezzosopranistka Stella Grigorian bola v triu ozajstnou „hviezdou“ – kultúrou a ohybnosťou hlasu, mäkkosťou podania tejto introvertnej, nábožnej Szymanowského kantáty z r. 1926.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016, F. Ventura, J. Chabroň, T. Šelc, S. Grigorian, S. Houda-Šaturová, foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2016,
F. Ventura, J. Chabroň, T. Šelc, S. Grigorian, S. Houda-Šaturová,
foto: Ján Lukáš

Dirigent Fabrizio Ventura viedol umelcov bez afektov, zato s absolútnou istotou, či už v orchestrálnom kolektíve, alebo v zbore, nehovoriac o porozumení so sólistami a bol vedúcou osobnosťou večera. Spolu s našimi filharmonikmi a hosťujúcimi sólistami tak ponúkol neobyčajné zážitky tohto náročného, no krásneho symfonicko-vokálneho koncertu.

Autor: Terézia Ursínyová

recenzia písaná z 21.1.2016

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 140
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár