Dnes je: štvrtok, 24. 5. 2018, meniny má: Ela, zajtra: Urban

V SND uviedli výstavu k 200. výročiu narodenia choreografa Mariusa Petipu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – V novej budove SND sa v nedeľu 11. marca 2018 konala vernisáž výstavy s názvom Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach, ktorú pripravil Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom. Výstava k 200. výročiu narodenia významného tvorcu Mariusa Petipu zachytáva prehľad minulých aj súčasných inscenácií baletov, ktoré vznikli na základe jeho choreografií v dvoch slovenských baletných divadlách. Vernisáž výstavy sa uskutočnila v deň slovenskej premiéry baletnej inscenácie Esmeralda. Výstava neskôr poputuje do Košíc a iných miest.

Výstavou si divadelná obec pripomína 200. výročie narodenia významného tvorcu Mariusa Petipu (11. marca 1818 – 14. júla 1910), pôvodom francúzskeho tanečníka a choreografa, ktorý počas svojho pôsobenia v Petrohrade vďaka podpore cárskeho dvora vytvoril baletné choreografie vyznačujúce sa unikátnou synkretizáciou francúzskeho šarmu a noblesy s ruskou cárskou veľkoleposťou a emotívnosťou. Balety tohto génia, tvorcu štýlu Grand Ballet, sa stali základnými piliermi repertoáru veľkých baletných súborov a divadiel na celom svete.

Výstava Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach, 2018
foto: Ľudovít Vongrej

Marius Petipa

(* 11. marca 1822 Marseille – † 14. júla 1910 Petrohrad)

Tanečník a choreograf Marius Petipa, právom nazývaný „otcom ruského baletu“. Francúz, ktorého život a kariéra sú späté s Ruskom, vytvoril obrovské baletné dedičstvo, žijúce dodnes. Victor Marius Alphonse Petipa sa narodil v Marseille ako syn tanečníka a baletného majstra Jeana Antoina Petipu, jeho brat Lucien Petipa bol známy tanečník. Balet študoval od detstva u svojho otca a neskôr u legendárneho majstra Augusta Vestrisa. V rokoch 1838 – 1846 pôsobil ako tanečník a choreograf v divadlách v Bordeaux, Nantes, New Yorku, Paríži a v Madride, kde uvádzal prvé vlastné balety.

Marius Petipa (1818 – 1910),
zdroj: internet

V roku 1847 odišiel na pozvanie vedenia cárskych divadiel do Petrohradu, kde sa zažala odvíjať jeho takmer šesťdesiatročná kariéra najvýznamnejšieho európskeho choreografa 19. storočia. Počas rokov 1847 – 1869 stvárnil v Petrohrade množstvo postáv vrátane Luciana (Paquita), Phoeba (Esmeralda), Fausta (Faust), Konráda (Korzár). V roku 1847 priniesol na scénu petrohradského Veľkého divadla (neskôr Mariinské divadlo) balet Paquita. Od roku 1862 bol interným choreografom a v rokoch 1869 – 1903 hlavným choreografom Petrohradského baletného súboru. Od roku 1871 do roku 1903 bol hlavným baletným majstrom cárskych divadiel. Jeho tvorba bola ohromujúca, je autorom baletných klenotov: Dcéra faraóna (1862), Kráľ Kandaul (1868), Don Quijote (1869 – Moskva, 1871 – Petrohrad), Bajadéra (1877), Drigov talizman (1889), Spiaca krásavica (1890), Labutie jazero (1895, s L. Ivanovom), Armsheimerova Zastávka kavalérie (1896), Glazunovova Raymonda (1898) a mnohé ďalšie. S Čajkovským spolupracoval na tvorbe Luskáčika (1892), dokončil ho asistent Lev Ivanov. V rokoch 1855 –1887 pedagogicky pôsobil v Petrohradskom divadelnom inštitúte. Vytvoril takmer šesťdesiat baletov, z ktorých sa mnohé dodnes hrajú v pôvodnej choreografii alebo sú východiskom pre obnovenie diel. Zaslúžil sa o uvedenie všetkých troch Čajkovského baletov, taktiež baletov Alexandra Glazunova: Raymonda (1898), Ročné obdobia (1890) a Úklady a láska (alebo Triky lásky, Damisino trápenie, 1900). Úspešná bola aj jeho spolupráca so skladateľmi Minkusom, Drigom a Pugnim, z ktorej vznikli balety Dcéra faraóna (1862), Don Quijote (1896), Camargó (1882), Bajadéra (1877), Talizman (1889), Prebudenie Flóry (1894) a Harlekýnove milióny (1900). Petipa mal veľkú zásluhu na oživení diel iných baletných majstrov – baletov Korzár, Giselle, Esmeralda, Coppélia. Petipa vybudoval baletný súbor, ktorý patril a ešte vždy patrí medzi najlepšie baletné súbory sveta.

zdroj: SND

Marius Petipa na slovenských baletných scénach

Na Slovensku sa baletné inscenácie vychádzajúce z choreografie Mariusa Petipu uvádzali už od úplných počiatkov slovenského profesionálneho baletu. Ich inscenovanie bolo príležitosťou jednak pre choreografov, ktorí naštudovali tieto tituly, a rovnako aj pre baletných sólistov, ktorí v náročných choreografiách potvrdili svoju baletnú virtuozitu, alebo odštartovali kariéru viacerých baletných hviezd. K najhranejším Petipovým titulom dodnes patrí Čajkovského baletná rozprávka Luskáčik či Labutie jazero, Adamov romantický balet o láske a zrade Giselle i jeho orientálny baletný epos Korzár. Repertoár slovenských divadiel do dnešných dní obohacuje aj rozprávkový príbeh Šípkovej Ruženky v Čajkovského balete Spiaca krásavica ale i exotický príbeh z ďalekej Indie, v ktorom tragická láska nachádza svoje naplnenie vo fascinujúcom obraze Kráľovstva tieňov v Minkusovom balete Bajadéra. Inscenovania Petipových verzií baletov sa počas storočnice baletu na Slovensku v profesionálnych divadlách zhostili významní choreografi, akými boli: Achille Viscusi, Václav Kalina, Marta Aubrechtová, Rudolf Macharovský, Stanislav Remar, Jozef Zajko, Rafael Avnikjan, Vasilij Medvedev, Vladimir Malachov, Jozef Dolinský, Jozef Dolinský ml., Maximilián Froman, Marilena Halászová, Andrej Halász, Miroslav Kůra, Oldřich František Bernatík, Juraj Goga, Natália Horečná, Juraj Kubánka, Mykhailo Novikov, Ondrej Šoth, Liudmyla Zhytnykova, Bachram Maripovič Juldašev a ďalší.

Výstava k 200. výročiu narodenia Mariusa Petipu

V deň 200. výročia narodenia Mariusa Petipu 11. marca 2018, sa vo foyeri novej budovy SND, za účasti zástupcov Baletu SND, Divadelného ústavu a hostí, konala vernisáž výstavy s názvom Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach reflektujúca najmä baletné tituly Mariusa Petipu, ktoré boli uvádzané na dvoch slovenských baletných scénach. ,,Výstava na šestnástich paneloch zobrazuje inscenácie Mariusa Petipu, ktoré boli uvedené na Slovensku v rámci dvoch profesionálnych baletných scén – Baletu SND a Baletu Štátneho divadla Košice a zároveň dokumentuje storočnú cestu profesionálneho baletu na Slovensku. Ako prvý balet Mariusa Petipu bol u nás uvedený Luskáčik v roku 1928 v choreografii Achillea Viscusiho. Výstava zároveň zobrazuje tvorbu najvýznamnejších choreografov, ktorí na Slovensku tvorili a zanechali tu výraznú stopu.“ uviedla pre Opera Slovakia kurátorka výstavy Eva Gajdošová, dramaturgička Baletu SND.

Vernisáž výstavy Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach,
Eva Gajdošová, Jozef Dolinský ml., Vasilij Medvedev, Vladislava Fekete, Monika Čertezni,
foto: Ľudovít Vongrej

Výstava, ktorá obsahuje fotografie z archívov Divadelného ústavu, SND a Štátneho divadla Košice, je doplnená aj fotografiami zo súkromných zbierok. Súčasťou výstavy sú aj dva panely s popismi života a tvorby Mariusa Petipu a súpisom baletných inscenácii tohto choreografa uvedených na slovenských baletných scénach.

Na dobových materiáloch a fotografiách sú zachytené významné baletné osobnosti, choreografi a baletní umelci spolu so scénickými a kostýmovými návrhmi výtvarných umelcov, ktorí inscenáciám dodávali osobitý vizuálny tvar. Obrazový materiál tak ponúka prierez vývojom veľkých baletných inscenácií Mariusa Petipu v esteticko-kvalitatívnom časopriestore. ,,Koncept výstavy sa snaží zachytiť nielen život inscenácii Mariusa Petipu na Slovensku, ale aj viaceré sólistické generácie, ktoré vytvárali obraz baletného umenia na Slovensku. Na fotografiách je vidieť dynamický rozvoj baletného umenia na Slovensku a zároveň sa nám podarilo naznačiť vývoj estetiky výtvarného a scénického zobrazenia baletných inscenácií.“ uviedla kurátorka výstavy Monika Čertezni z Divadelného ústavu a svoje vyjadrenie pre Opera Slovakia doplnila o informáciu, že výstava taktiež prezentuje tvorbu fotografov, ktorí sa venovali a venujú baletnému umeniu. ,,Fotografovať baletné predstavenia je veľmi náročné, pretože treba zachytiť nielen atmosféru, ale zároveň aj technickú dokonalosť baletných pohybov. Z tohto dôvodu musí byť fotograf baletu aj znalý baletných pohybov a musí vedieť odhadnúť, kedy je pohyb tanečníka v jeho vrcholnej podobe vhodný na zachytenie v podobe fotografie.“

Na výstave sú prezentované fotografie týchto autorov: Mária Litavská, Ondrej Béreš, Jozef Vavro, Joseph Marčinský, René Miko, Otakar Nehera, Gejza Podhorský, Katarína Marenčinová, Jana Nemčoková, Peter Brenkus, Ctibor Bachratý.

Vernisáž výstavy Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach, 2018
foto: Ľudovít Vongrej

Autormi koncepcie výstavy sú Monika Čertezni z Divadelného ústavu a dramaturgička Baletu SND Eva Gajdošová. Grafický návrh pripravila Viera Burešová a jazykovou redaktorkou bola Hana Rafčíková. Odborná spolupráca: Frederika Čujová, Alžbeta Vakulová, Martin Timko, Silvia Kapráliková, Ingrid Karkalíková a Dana Michlíková. Výstavu pripravil Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom v roku 2017. Výstavu si návštevníci SND môžu pozrieť hodinu pred predstavením podľa aktuálneho programu. 

Výstava v SND potrvá do 14. apríla 2018 a následne poputuje do Štátneho divadla v Košiciach. Ako uviedla Monika Čertezni z Divadelného ústavu, výstavu plánujú odprezentovať aj na viacerých školách: v Akadémii umení v Banskej Bystrici, Vysokej škole múzických umení v Bratislave a podľa dohody aj inde.

Baletné premiéry pri príležitosti výročia narodenia Mariusa Petipu

Balet Slovenského národného divadla uviedol v deň 200. výročia narodenia Mariusa Petipu 11. marca 2018 (hneď po vernisáži výstavy) premiéru jeho baletu Esmeralda. Príbeh krásnej a temperamentnej cigánky, o krásu ktorej súperí celý Paríž je inšpirovaným románom Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži. Pod novou verziou monumentálnej baletnej fresky Esmeralda je podpísaný významný ruský choreograf Vasilij Medvedev a baletný majster a choreograf Stanislav Fečo. Autorom hudobného naštudovania v Balete SND je šéfdirigent Bieloruského národného symfonického orchestra, emeritný dirigent Národného symfonického orchestra RTE v Írsku a šéfdirigent Busanskej filharmónie v Kórei Alexander Anissimov. O novej inscenácii sme písali TU…

C. Pugni, V. Medvedev: Esmeralda, Balet SND, 2018,
Olga Chelpanova (Esmeralda), Konstantin Korotkov (Phoebus),
foto: Peter Brenkus

Baletný súbor Štátneho divadla v Košiciach pripravuje pri príležitosti tohto významného výročia 23. marca 2018 premiéru nového spracovania baletu Labutie jazero v réžii a choreografii renomovanej osobnosti svetového baletu Vladimíra Malachova.

Pripravil: Ľudovít Vongrej


Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 31
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár