Dnes je: streda, 24. 1. 2018, meniny má: Timotej, zajtra: Gejza

V znamení Richardov

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V rámci cyklu Hudba troch storočí sme najnovšie mohli v bratislavskej Redute počúvať hudbu dvoch hudobných velikánov. Po návšteve koncertu sa mi potvrdilo, že, ak som raz v minulosti prevrátil známy bonmot – ak Richard  tak Wagner a ak Strauss tak Johann – o sto osemdesiat stupňov, urobil som dobre. A hoci som bol od detstva odchovaný na talianskej opere, Richard Strauss patrí stále k mojim najobľúbenejším skladateľom.

Koncert zabezpečila Filharmonie Brno s chorvátskym dirigentom Aleksandarom Markovičom a poľskou sopranistkou Iwonou Sobotka, ktorá interpretovala úvodné číslo programu – geniálny Straussov predsmrtný piesňový cyklus Vier letzte Lieder (1948). Dielo patrí v Bratislave k mimoriadne často uvádzaným, takže úroveň interpretácie bolo s čím porovnávať.

Aleksandar Marković

Aleksandar Marković

Už pred štyridsiatimi rokmi ho v SF odspievala bulharsko-berlínska hviezda Anna Tomova-Syntow, počiatkom 90. rokov ho majstrovsky stvárnila Lucia Popp a v poslednom desaťročí pred koncom svojej veľkej speváckej kariéry sa s partom úspešne popasovala aj Gabriela Beňačková. Okrem toho sme tu v rámci BHS počuli spievať Štyri posledné piesne aj nemeckú a ruskú sopranistku. Škoda, ale musím konštatovať, že práve interpretácia Straussovho piesňového cyklu bola z celého programu koncertu najmenej vydareným číslom. V prvom rade je to vinou dirigenta, ktorý si zgustol na prebohatej a mimoriadne farebnej skladateľovej>partitúre jednostranne akcentujúc dramatické vzruchy a zatláčajúc spevácky part do úzadia. Nedostatok lyrickosti a meditatívnej nálady sa akoby preniesol aj na speváčku. Hoci má s interpretáciou piesní bohaté skúsenosti, na jej prednese to nebolo príliš poznať. Jej hlasový materiál je farebne pomerne svetlý a menej príťažlivý, v objeme dostatočne veľký, no v tóne pritvrdý. K väčšiemu muzicírovania sa odhodlala až v závere druhej a štvrtej piesne, no len čo sa vokálny part dostal do vyšších polôh, počuli sme len čosi medzi forte a fortissimom. Ani stopy po mäkkom kladení jednotlivých tónov, aké kedysi predvádzala naša nezabudnuteľná Lucia. Z ďalších dvoch čísel programu – Straussovej symfonickej básne Smrť a vykúpenie a orchestrálnej hudby z Wagnerovho Parsifala v úprave de Vliegera – ktoré zapôsobili oveľa lepšie, by som uprednostnil predsa len interpretáciu Straussa. V bulletine koncertu je kvalitná analýza interpretovaných diel od Igora Javorského (iba opera Rienzi je podľa mňa skôr meyerbeerovská než weberovská) a Hesseho text piesňového cyklus je tak skvele preložený nedávnou jubilantkou Jelou Krčméry, že z neho musím odcitovať:

Zlato steká spod listov,

Čo opŕchajú z agátu.

A leto hľadí neisto,

Mysliac už na smrť – na stratu.

Dojemnejšie lúčenie sa zo životom, než to, ktoré nám zanechal Richard Strauss v tomto cykle, si je len ťažko predstaviť.

 

Autor: Vladimír Blaho

Hudba troch storočí

Koncert v Slovenskej filharmónii

Filharmónia Brno

27. 3. 2014

Aleksandar Marković, dirigent

Iwona Sobotka, soprán

Program

Richard Strauss

Štyri posledné piesne / Vier letzte Lieder AV 150

Richard Strauss

Smrť a vykúpenie/Tod und Verklärung op. 24

Richard Wagner

Orchestrálna hudba z opery Parsifal

 

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľaj tento článok:
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár