Dnes je: pondelok, 18. 12. 2017, meniny má: Sláva , zajtra: Judita

Veľký dirigent robí veľké večery

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
„Filharmonici sa s Pinchasom Steinbergom stretli v rokoch 1998, 2001 a 2013. Slovenská filharmónia sa predstavila pod jeho taktovkou aj na záver jubilejných 50. Bratislavských hudobných slávností v roku 2014. Pinchas Steinberg spolupracoval tiež so Slovenským filharmonickým zborom v rokoch 2003 a 2005 vo Švajčiarsku.“ Toľko stručná informácia v tlači o účinkovaní veľkého svetového dirigenta v Slovenskej filharmónii 23. a 24. novembra 2017.

K tomu dodám ešte slová generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie prof. Mariana Lapšanského z nedávneho interview v Opera Slovakia: „Pinchas Steinberg je dirigent, ktorý v každom orchestri zanechá hlbokú stopu a orchester z jeho práce ťaží dlhý čas, pretože jeho impulzy sú veľmi silné“. (pozn. red.: celý rozhovor s Marianom Lapšanským si prečítate tu: Marian Lapšanský: Hudba nás harmonizuje a kultivuje)

Neopakovateľný dojem zanechal Pinchas Steinberg v Slovenskej filharmónii aj tentokrát. Menovať jeho umelecký životopis, publikovaný v bulletine, znamená súčasne opakovať najslávnejšie operné domy a svetové orchestre, kde je pravidelným a vítaným hosťom. Ako dokáže striedať operu s orchestrami? V interview z r. 2013 v Hudobnom živote o tom povedal: „Hudba ostane vždy len hudbou. Opera je opera a symfónia je symfónia, ale keď dirigujem operu Richarda Straussa – čo je to? V podstate je to veľké symfonické dielo s hlasmi. A niečo podobné platí pre Straussovu symfonickú báseň. Z môjho pohľadu teda opery a čisto orchestrálne diela nerozlučne patria k sebe.“ (pozn. red.: celý rozhovor s Pinchasom Steinbergom si prečítate tu: „Som špecialita na to, ako nebyť špecialistom“)

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Pinchas Steinberg,
foto: Ján Lukáš

Pred štyrmi rokmi o tom presvedčil predvedením Straussovej symfonickej básne Život hrdinu, tento krát sme pod rukami úctyhodného dirigenta prežívali v podaní Slovenskej filharmónie Šibalstvá Tilla Eulenspiegla v geniálne napísanej, nástrojovo bohatej – „hustej“ Straussovej symfonickej básni, op. 28. (Pinchas Steiberg ju dirigoval spamäti, iba sem-tam obrátil strany symbolickej partitúry…)

Till Eulenspiegel, dolnonemecký výmyselník, figliar, dvorný šašo a hrdina dolnonemeckej Ľudovej knihy (Volksbuch) si robil žarty z bohatých i chudobných a svojimi šibalstvami nastavoval zrkadlo ľudskej hlúposti. Vďaka jeho dôvtipu sa mu vždy podarilo vyviaznuť aj z nebezpečných situácií, až kým neskončil na popravisku. Viac než konkrétne príbehy o stredovekom rebelovi vyjadril Richard Strauss v symfonickej básni humor, radosť zo života, iskrivú roztopašnosť, ale aj satiru a výsmech malomeštiackej nadutosti a hlúposti, ktorej sa tak rád vysmieval Till. Že by to bol dnes neaktuálny moment? Strauss je predovšetkým majstrom skvelej inštrumentácie a zvládnutia akejkoľvek formy. V Tillovi Eulenspieglovi pracuje formou symfonického ronda, s  niekoľkonásobným návratom témy, pričom hudobný proces doplňuje medzivetami, či novými minitémami. Hoci je jeho hudba vrcholne romantická (hlavne po stránke harmonickej), vnáša do diela – celkom náležite – aj spomienky na stredoveké piesne, z ktorých čerpal podnety nielen on, ale o niečo neskôr iný nemecký skladateľ – Carl Orff.

Pinchas Steinberg pripravil Slovenskú filharmóniu na všetky hudobné „žarty“ tak, že zneli nielen duchaplne, ale aj majstrovsky zahraté. Evidentnou bola najmä radosť a chuť, hrať pod rukami majstra dirigentskej taktovky (ktorú nemá len na ozdobu, ale ňou presne dával pokyny a nástupy). V symfonickej básni R. Straussa vynikli – ako obyčajne – najmä skladateľom obľúbené charakteristické dychy. Flauta s vedúcou témou Eulenspiegla, horna s prekrásnym sólom, ktoré znelo hrejivo a mäkko, s hobojmi a klarinetmi v precíznej zvukovej vypracovanosti, nehovoriac o ostatných orchestrálnych sekciách (i bicích na záver dynamického vrcholu symfonickej básne), ktoré hrali tak precízne a vyrovnane, ako u najchýrnejších telies. Poslucháč sa trochu aj usmial, keď počul v istej chvíli imitáciu flauty v sláčikoch… Strauss si skratka vymýšľal kompozičné hry, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani maliar či karikaturista.

Pinchas Steiberg vniesol do Slovenskej filharmónie život, nový elán a radosť zo súzvuku. Ako to dokázal? V spomínanom rozhovore odpovedal aj na spôsob skúšania s orchestrom: „Zvyčajne postupujem tak, že si s orchestrom zahrám celú skladbu. Po nej viem, čo treba urobiť, či vedia, čo hrajú, alebo nie. Okrem toho ide aj o výraz skladby, ak ide o programovú skladbu, za každým úsekom sa skrýva nejaká myšlienka – a to sa snažím orchestru vysvetliť.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017, Pinchas Steinberg, L. Belkina, T. Szappanos, A. Eröd, P. Mikuláš, Slov. filharmónia, Slov. filharm. zbor,
foto: Ján Lukáš

Pred štyrmi rokmi predviedol tento slávny hosť so SF Haydnovu Symfóniu č. 22 – tento krát si z Haydnovho bohatého symfonického odkazu vybral Symfóniu č. 88 G dur, Hob. 1:88. Po vážnych vstupných akordoch diela rozprúdil dirigent a výborne zohratý orchester hudbu sviežu, hravú, priam radostnú, napísanú skladateľom, ktorý bral život a talent ako dar od Pána Boha. Largo – 2. časť tejto hudby – sa ozvala témou, zverenou dychovým nástrojom a violončelám, aby vzápätí lahodná melódia prestúpila celý orchester. V dynamickej pripomienke mannheimských vzdychov vyjadrila nielen hĺbku prežívania, ale aj nadväznosť na vývoj symfónie ako formy a senzualizmus i zmyslovosť Haydnovho životného a umeleckého princípu. Hravo – elegantná 3. časť: Menuet – Trio a 4. časť: Allegro con spirito zavŕšili pôvab bezproblémovej, pritom oduševnenej hudby. Ak P. Steiberg dal pokyny na vírivé tempo Finale, ani v jeho motorickosti nechýbali dynamické fajnovosti. Bolo to jedno z najkrajších stretnutí s Haydnom v Slovenskej filharmónii, ktorá hrala presne, navyše aktuálne. Steinberg je hudobník z mäsa a kostí. V pozoruhodnom interview Hudobného života povedal: „Vždy hovorievam, že som špecialista na to, ako nebyť špecialistom. Na nič sa nešpecializujem, jednoducho sa venujem hudbe. Nepohybujeme sa predsa v oblasti medicíny. Kardiológ je kardiológ, ale toto je niečo iné – hudba je hudba. Podľa môjho názoru, špecializácia je istým druhom komercie.“

Na záver koncertu zaznela málo známa kantára Felixa Mendelssohna Bartholdyho: Prvá Valpurgina noc, op. 60. Dramaturgicky vyhranený koncert z nemeckej hudby troch rozmanitých hudobných štýlov, bol zaujímavý kontrastom i tematikou. V mohutných, harmonicky jasných zborových partoch Mendelssohna Bartholdyho akoby sme vzdialene počuli príbuznú hudbu z opier Carla Mariu von Webera (Čarostrelec, Oberon). K jasnému, kvalitnému, autentickému naštudovaniu početných zborových vstupov bol prizvaný nie menší, než zbormajster Viedenskej štátnej opery Thomas Lang. Slovenský filharmonický zbor je typický jemne prepracovanými farbami svojho zvuku, no tu sa požadovali jasné, priezračné, menej dynamicky diferencované party ranej romantickej nemeckej hudby. Svetská kantáta F. Mendelssohna-Bartholdyho bola navyše pre poslucháčov novinkou, ktorá obsahovo i náladou čerpala inšpiráciu z faustovskej Valpurginej noci či sabatu čarodejníc, ale rovnako – ako vyplýva z prekladu textovej knihy kantáty na básne J. W. Goetheho – aj z obradov druidov, v kontraste  kresťanmi. (Z prameňov sa dozvedáme, že druidi boli pevne organizovaná kňazská vrstva Keltov, ktorá rozhodovala v právnych, morálnych, vedomostných a politických záležitostiach). Hoci na prvé počutie a čítanie nie je Goetheho text z Fausta celkom jasný v kontexte s druidmi, je jasné, že ide o obradovú záležitosť, v ktorej je zbor aktívnym účastníkom.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Peter Mikuláš, Adrian Eröd, Lena Belkina, Tibor Szappanos,
Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš

Sóla spievalo medzinárodné kvarteto sólistov: maďarský tenorista nosného, veľkého a jasného hlasu Tibor Szappanos, sugestívna altistka priam čarodejníckeho hlasu – ukrajinská sólistka medzinárodného renomé Lena Belkina, maďarský barytonista nosného, prierazného, vyššieho timbru Adrian Eröd a náš basista Peter Mikuláš. Hoci nechcem zdôrazňovať vždy jeho kvality – aj v najmenšom parte spomedzi sólistov, vytvoril atmosféru toľkej tajomnosti až hrôzy, že mrazilo.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Thomas Lang, Pinchas Steinberg, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Pinchas Steinberg, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Pinchas Steinber vniesol do Slovenskej filharmónie nový život, precíznosť v technickej stránke predvedenia, vyváženie akustických diferencií v sále Reduty, pričom dal každej skladbe to, čo jej hudobne-obsahovo prináleží: Haydnovi hravosť, živosť a ľahkosť, Straussovi ironický úškrn a bohatú zvukovú asambláž – a Valpurginej noci obsahovú démonickosť na spôsob Faustových pokušení. Po každej stránke to bol jeden z veľkých večerov Slovenskej filharmónie, Slovenského filharmonického zboru i sólistov.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 24. 11. 2017

Haydn Strauss Mendelssohn
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
23. a 24. novembra 2017

Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Pinchas Steinberg, dirigent
Thomas Lang, zbormajster
Tibor Szappanos, tenor
Lena Belkina, alt
Adrian Eröd, barytón
Peter Mikuláš, bas

program koncertu

Joseph Haydn: Symfónia č. 88 G dur, Hob.I:88
Richard Strauss: Šibalstvá Tilla Eulenspiegla, symfonická báseň, op. 28
Felix Mendelssohn Bartholdy: Prvá Valpurgina noc, kantáta, op. 60

www.filharmonia.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply