Dnes je: sobota, 24. 2. 2018, meniny má: Matej, zajtra: Frederik, Frederika

Vesselina Kasarova: Divadlá musia dávať šancu mladým spievať a chrániť si ich hlasy

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slovenské národné divadlo v Bratislave poctila svojim hosťovaním speváčka medzinárodnej opernej scény, bulharská mezzosopranistka Vesselina Kasarova, kde 7. októbra 2015 stvárnila postavu Carmen v rovnomennej opere Georgesa Bizeta. V rozhovore pre čitateľov Opera Slovakia sa umelkyňa podelila nielen o svoje pohľady na postavu Carmen, ale hovorí aj o práci operného umelca, o umeleckom stvárnení postáv, či o vývoji na opernej scéne.

Vaša cesta k hudbe viedla cez hru na klavír. Prezraďte našim čitateľom, ako ste sa postupne dostali k spevu.

Najskôr som bola korepetítorka v divadle a pracovala som so spevákmi, ktorí mali často rôzne problémy, či už intonačné alebo technické, a ja som im vždy radila ako to majú zvládnuť. Cítila som, ako to treba urobiť a aj som im predspievavala. Zistila som, že to viem urobiť správne a aj ma to veľmi baví. Tak som sa rozhodla, že sa začnem venovať spievaniu profesionálne. Zároveň som vždy túžila stať sa herečkou, takže spievanie v opere bolo pre mňa ideálnym spojením toho, čo ma veľmi baví a kariéru som urobila s hlasom.

Vesselina Kasarova, foto: Suzanne Schwiertz

Vesselina Kasarova,
foto: Suzanne Schwiertz

V Bratislave ste spievali Carmen v Bizetovej rovnomennej opere. (išlo o prvé vystúpenie umelkyne na Slovensku). Váš herecký výkon bol detailne vypracovaný. Ako vnímate túto postavu po technickej stránke, zaujímal by ma aj Váš pohľad na charakter Carmen.

Je veľmi dôležité, aby spevák rolu pochopil, aby sa s ňou zžil, rozumel jej myšlienkovým pochodom a konaniu. Ja osobne spievam ,,svoju“ Carmen, hoci niekomu sa nemusí páčiť. Je to vecou vkusu a názoru. Spevák musí byť pri interpretácii sám sebou, neimitovať iných spevákov, ale vytvoriť si svoj jedinečný štýl. Každé slovo a každá nota musí byť vypracovaná, musí mať svoju farbu v súvislosti s charakterom postavy.

A aká je Carmen? Režiséri urobili z Carmen klišé, stvárňujú ju akýmsi obvyklým spôsobom – vidia ju v čiernej parochni s kvietkom vo vlasoch a to je klišé. Carmen je emancipovaná silná žena, ktorá má v sebe erotický náboj, ale nie je to ,,ľahká“ žena.

Podľa môjho názoru nie je dobré, ak divadlá obsadia do Carmen mladú neskúsenú speváčku. Táto postava si vyžaduje nielen technickú vyspelosť, ale aj silnú interpretačnú osobnosť. Ak speváčka nemá dobre vybudovanú a vyzretú techniku, na konci opery už s touto postavou zápasí.

Carmen je jednou z vrcholných mezzosopránových postáv, no vo Vašom repertoári sa neobjavila hneď na začiatku Vašej kariéry. Súvisí to s už spomínanou technickou náročnosťou partu? Kedy ste s touto postavou debutovali?

Svoju prvú Carmen som spievala v štyridsiatich dvoch rokoch. Nechcela som ju spievať skôr, pretože som necítila, že som na ňu pripravená. Debutovala som s Jonasom Kaufmannon v postave Josého. Interpretácia tejto postavy si vyžaduje dokonalú techniku, aby speváčka nebojovala napríklad s rozsahom, alebo s náročnými pasážami. Počas celej opery si vyžaduje maximálnu koncentráciu, pretože je takmer celý čas na javisku. Je teda veľmi dôležité rozložiť si sily. Súčasní mladí speváci to nevedia a púšťajú sa do veľkých postáv príliš skoro. čo je pre začínajúceho speváka veľmi nebezpečné.

Ktorý moment v javiskovom živote Carmen je pre Vás najsilnejším?

Takýto silný moment prežívam v kartovej árii, pretože Carmen vtedy vie, že ju čaká smrť, a tieto pocity musím ako speváčka na diváka preniesť. Túto scénu silno vnútorne prežívam.

Vesselina Kasarova

Vesselina Kasarova

Spomínali ste, že ste sa chceli stať herečkou, čo sa Vám pri opere aj splnilo. Váš herecký prejav je veľmi prirodzený, divák Vám verí, prežíva a cíti charakter postavy. Čo je najpodstatnejšie pre takýto javiskový výraz?

K pravdivému výrazu je dôležitá aj vyzretosť, o ktorej sme sa už rozprávali. Postava Carmen si prešla aj svoj technický vývoj. Napríklad na svetovej premiére v roku 1875 hrali v orchestri dva kontrabasy a v súčasnosti je štandardom viac, od päť do deväť. Takže postupom času sa orchester zväčšoval, čo znamená, že Carmen vyžadovala zo začiatku inú technickú náročnosť ako dnes. Túto technickú náročnosť treba zosúladiť s charakterom postavy.

Ja sa snažím spievať a interpretovať operné libreto v rámci zmyslu slova pestrými výrazovými prostriedkami, rôznymi farbami a spievať nielen dynamickými odtieňmi. Na to je, samozrejme, veľmi dôležitá absolútne bezchybná práca s dychom. Dnes u mladých speváčok pozorujem, že ju zanedbávajú, a pokiaľ sa táto dychová technika podcení, spevák nemôže vybudovať postavu výrazovo. Ak nemá dobrú techniku, nedokáže urobiť ani základné výrazové prostriedky a začína kričať. Či už technicky alebo herecky, spevák musí mať túto postavu vybudovanú tak, že ju po predstavení môže zaspievať ešte raz a u mňa to platí aj napriek môjmu veku.

Carmen nie je o tom, že speváčka dostane typické oblečenie pre túto postavu, nejakú parochňu a červený kvet do vlasov, ale Carmen je treba poctivo a detailne herecky vypracovať a prežiť.

Osobne považujem interpretáciu opernej postavy za vrcholný výkon po stránke fyzickej porovnateľný s výkonom vrcholového športovca. Ste speváčkou medzinárodnej opernej scény, aké musí mať operný spevák predpoklady k tejto práci?

Okrem dokonalého ovládania speváckej techniky, schopnosti detailnej analýzy opernej postavy a schopnosti zakomponovať správny charakter postavy k ostatným charakterom v rámci deja, je pre speváka veľmi dôležitý aj psychický stav a samozrejme vyrovnávanie sa s trémou. Umelec musí byť pripravený nielen na zvládnutie konkrétnej role, ale aj na prácu v kolektíve, na zmenu kolektívu alebo zmenu prostredia, napríklad ak cestuje po rôznych divadlách sveta. Na predstaveniach spieva s umelcami rôznych pováh, pričom s nimi musí spoluvytvárať charaktery postáv tak, ako si to ony vyžadujú, a to nie každý zvláda. Ak spevák účinkuje s iným dielom v inom divadle, musí prehodiť na iný štýl, na prácu s iným dirigentom a inými umelcami. Robiť operné umenie je veľmi náročné.

Ako je to vo Vašom prípade napríklad pri striedaní postáv a štýlov?

Ak spievam večer jedno predstavenie a viem, že mám napríklad o tri dni iné, tak sa na druhý deň prezeraním notových materiálov vizuálne navodím na inú postavu a až na ďalší deň ju začínam spievať v danom štýle. Je dôležité ovládať jednotlivé štýly či už období alebo rôznych autorov a dodržiavať prísnu hlasovú hygienu nielen v súvislosti s profesionálnym štýlovým spievaním, ale aj so speváckou kondíciou. Mám päťdesiat rokov. Samozrejme, hlas sa opotrebováva, ale prísnou hlasovou hygienou sa dá pestovať dlhšie a ja ďakujem za to, že zatiaľ nemá tremolo, takže stále spievam.

Vesselina Kasarova, foto: Suzanne Schwiertz

Vesselina Kasarova,
foto: Suzanne Schwiertz

Váš repertoár obsahuje diela od starej hudby až po Wagnera. Koľko máte naštudovaných operných postáv?

Vo svojom repertoári mám 67 operných postáv rôznych skladateľov a období. Vekom sa, samozrejme, človek dostáva k interpretácii iných rolí. Súvisí to aj s technickou kondíciou hlasu. Ako ste spomenuli, v mojom repertoári sú diela od starej hudby až po Wagnera, ale nie všetko už spievam na javisku. Napríklad Mozart a Rossini patria k môjmu repertoáru, na ktorom sa pravidelne udržiavam napríklad pri hlasových rozcvičkách. Mozart je veľmi čistý a takéto tóny potrebuje každá operná postava, každá hudba, takže Mozart je základ a je dôležitý aj pri interpretácii Carmen. Hlas musí spevák počas celej kariéry udržiavať ako koňa na uzde. Nesmie ovládnuť človeka, ale človek sa ho musí naučiť ovládať. Opera je aj ako matematika, od ,,počítania“ taktov až po rozloženie si síl nielen počas večera, ale aj počas celej speváckej kariéry.

Čo by ste poradili začínajúcim mezzosopranistkám?

Mladým mezzosopranistkám by som poradila začínať od lyrických postáv ‑ rozhodne nie s Carmen, aby sa kariéra rozložila postupne, a aby sa učili spievať precízne technicky, štýlovo a výrazovo. Ak sa púšťajú hneď do dramatických rolí, nevedomky si skracujú kariéru za cenu popularity a toto vidím ako veľký problém pre budúcnosť opery.

Divadlo musí dávať šancu mladým spievať a ich hlasy chrániť, pretože sú jeho budúcnosťou.

Pri sledovaní vývoja spevákov medzinárodnej opernej scény pozorujem precíznu prácu dirigentov na kreovaní umeleckých osobností, no akoby sa aj toto generačnou výmenou vytrácalo. Ako to vidíte Vy?

Keď príde spevák-začiatočník do divadla, má len fond. To ho naučila škola, ale veľmi dôležitú zásluhu na kreovaní umelca má dirigent a dobrý dirigent s ním dýcha, pričom vie, ako otvoriť speváka a vštepiť mu správny pohľad na umenie. Lenže, tak ako ste povedali, v súčasnosti sa aj toto vytráca a dirigenti sú v divadlách už ,,len“ na dirigovanie.

Ako je to so súčasnými režisérmi?

V opere sa dnes už nepracuje so spevákmi až tak precízne, režiséri prišli z činoherného divadla a nepoznajú zákonitosti hudby. To v konečnom dôsledku spôsobí len javiskový efekt. Lenže spevákovi môže režisér takýmto spôsobom práce veľmi uškodiť. Umelo mu vytvorí stresovú situáciu, pretože sa nevyzná v hudbe. Stres dokáže operného speváka zneistiť a nepomáha mu k jeho technickému vývoju, neoslobodzuje ho, čo má za následok nerozvíjanie speváckych osobností, postupnú stratu techniky a dokonca aj hlasu ako takého. Pri nelogických režijných postupoch musí spevák bojovať s výkladom režiséra a to mu znemožňuje spievať uvoľnene. Takýmto inscenovaním sa dá zmariť rozvoj aj výnimočného speváckeho talentu, ale na druhej strane možno dôkladným poznaním operného žánru a dodržiavaním jeho zákonitostí formovať jedinečnú umeleckú osobnosť. Keď som svoju kariéru začínala, mala som veľké šťastie na významné režisérske a dirigentské osobnosti, ktoré tieto zákonitosti poznali. Vďaka dobrému inscenovaniu sa pod ich vedením mohla kariéra operného speváka rozvíjať oveľa dlhšie, než je tomu dnes, pretože títo inscenátori poznali zásady operného spevu, opernej hudby, hlasovej hygieny a pod. Dnes sa čas kariéry aktívneho umelca skracuje.

Pri súčasných operných produkciách taktiež pozorujem, že zvuk orchestra nie je vyvážený so spevákmi na javisku. Okrem toho aj výrazové prostriedky, najmä ich jemné odtiene, akoby stratili zmysel a tak sa rozmazáva a potláča charakter postavy. Ako vnímate tvorbu hudobného charakteru postavy?

Snažím sa stvárniť postavu tak, ako by konala v bežnom živote a nie nadnesene, pretože to na diváka pôsobí neprirodzene. Celý prejav musí byť prirodzený a logický. Spevák musí postavy dôkladne analyzovať aby ich mohol správne zahrať a spolu s dirigentom vytvoriť ich charaktery. Orchestre sú často hlučné a utlmia vybudovaný charakter. Napríklad keď som v deväťdesiatych rokoch pracovala s Colinom Davisom, kládol veľký doraz na to, aby som vedela čo chcem každou frázou povedať. Všetky som mu musela zaspievať tak, aby mi uveril. Veľmi mu záležalo aj na vyváženosti zvuku, na akustike priestoru. Keď sme skúšali s Viedenskými filharmonikmi, odrazu zastavil orchester a povedal, že chce piano, pretože nepočuje spevákov a žiadal od orchestra, aby sa im zvukovo prispôsobili. Bola to fantastická práca a toto dnes urobí málokto.

Vesselina Kasarova, foto: Andreas Klingberg

Vesselina Kasarova,
foto: Andreas Klingberg

Pri práci na Opera Slovakia som sa rozprával s mnohými umelcami svetovej aj domácej scény, ktorí súčasnú prácu v divadlách považujú za nedostatočnú. Rýchly životný štýl sa preniesol aj do skúšobného procesu a prípravy operných produkcií. Počas orchestrálnej skúšky Carmen v SND ste boli maximálne sústredená. Keďže skúšok bolo málo, snažili ste sa ich využiť čo najefektívnejšie. Ako vnímate skúšobný proces?

Skúšobný proces je pre mňa najdôležitejší. V ňom si budujem celú postavu ako dom od technickej stránky až po jej charakter a prežívanie vzťahov s ostatnými rolami. Už na skúške musím spoznať každého partnera, aj jeho civilnú povahu, či je flegmatik, či cholerik, pretože je to veľmi dôležité na kreovanie výsledných charakterov postáv. Dnes sa skúšobný proces veľmi podceňuje. Nemá byť len na to, aby sme si uvedomili, kto kde stojí, ale aby sme sa spoznávali a spolu vytvorili operný príbeh. Každý musíme poznať svoje hranice a spolu stvárniť operný príbeh.

Od svojich veľkých kolegov som sa naučila, že opera je ansámbel fungujúci ako mechanizmus, v ktorom má každý svoje miesto. Operné predstavenie nie je koncert samostatného speváka, ale práca nás všetkých. Nemám rada spevákov, ktorí toto nedodržujú a hovoria že vedia všetko. Pre mňa je skúška veľmi dôležitá. Dnes nie je v niektorých divadlách ani len orchestrálna skúška a to je veľmi neprofesionálne.

Po tomto zaujímavom a príjemnom rozhovore s Vami cítim, že máte radi svoju prácu, hudbu, umenie a ste optimisticky naladený človek.

Áno, milujem svoju profesiu. Keď sme boli malí, vždy sme hovorili pravdu, pretože deti to tak robia. Keď sme dospelí, nehovoríme čo si myslíme, ale veci ktoré sa patria hovoriť, pretože sme sa to tak naučili. Lenže hudba je stále pravda aj v dospelosti, nikdy ju neoklameme. Mám rada pozitívne naladených ľudí a veľmi cítim ich energiu, či už na javisku, alebo v bežnom živote. Toto všetko mi dáva silu, avšak bohužiaľ vnímam aj zlú energiu, a ak ju pocítim na javisku, vyrušuje ma to, lenže hudba je moja zbraň proti nej. Za dlhé roky práce na javisku s mnohými spevákmi som sa naučila spoznávať ľudí, je to veľká škola. Všade vo svete cítiť z ľudí jednoduchosť, ľahostajnosť, nezáujem, pasivitu. Takíto ľudia sa sami oberajú o mnohé zážitky, bránia sa im, nevedia si vychutnať život.

Čo Vás čaká najbližšie?

V súčasnosti robím veľa piesňových koncertov a v Paríži budem spievať Maddalenu. Z koncertného repertoáru mám veľmi rada ruské a bulharské piesne. Rada by som nahrala aj ďalšie CD s piesňami. Mám ešte plány na niektoré postavy, ktoré by som si chcela zaspievať, ale iba ak to pôjde. Aj tak som šťastná že stále vystupujem aj vo svojich päťdesiatich rokoch, pretože mnohé moje kolegyne v tomto veku už nespievajú.

Charles Spencer, Vesselina Kasarova , Koncert v Opere Frankfurt, foto: Wolfgang Runkel

Charles Spencer, Vesselina Kasarova , Koncert v Opere Frankfurt,
foto: Wolfgang Runkel

Vesselina Kasarova

Bulharská mezzosopranistka Vesselina Kasarova vyštudovala klavírnu hru, no vzdala sa napokon kariéry koncertnej umelkyne, aby sa stala speváčkou. Roku 1991 prvýkrát účinkovala na Salzburskom festivale. Jej hviezda stúpala veľmi rýchlo a čoskoro sa stala miláčikom publika v Miláne, Londýne, New Yorku, Paríži, Barcelone, Mníchove, Berlíne, Zürichu či Hamburgu. Jej impozantný repertoár zahŕňa diela Claudia Monteverdiho (Penelope v Odyseovom návrate do vlasti), Georga Friedricha Händela (titulné role v operách Ariodante a Agrippina), Christopha Willibalda Glucka (Orfeus vo francúzskej verzii Orfea a Eurydiky), Wolfganga Amadea Mozarta (Idamante v Idomeneovi, Dorabella v Così fan tutte, Sesto v opere La Clemenza di Tito), Gioacchina Rossiniho (Rosina v Barbierovi zo Sevilly, Arsace v Semiramis, titulné role v operách Popoluška a Tankréd), Gaetana Donizettiho (Leonora vo Favoritke, Alžbeta v Márii Stuartovej) i Jacquesa Offenbacha (titulné postavy v Krásnej Helene a Périchole). Ďalej stvárnila postavy v operách Giuseppe Verdiho (Eboli v Donovi Carlosovi), Richarda Wagnera (Venuša v Tannhäuserovi), Bizetovu Carmen, Saint-Saënsovu Dalilu, Debussyho Mélisandu či postavu Octaviana v Straussovom Gavalierovi s ružou. Jej umenie je zachytené na celom rade nahrávok, za ktoré získala viacero významných ocenení. Okrem operných scén je doma aj na koncertných pódiách. Roku 2012 vydala knihu Ich singe mit Leib und Seele (Spievam telom aj dušou). V tomto toku vydala album s názvom Russian arias. Ukážky z CD novinky si vypočujete TU…

Vesselina Kasarova, CD novinka - Russian arias

Vesselina Kasarova,
CD novinka – Russian arias

www.kasarova.com

Pripravil: Ľudovít Vongrej

video

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľaj tento článok:
  •  
  • 73
  • 2
  •  

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár