Dnes je: štvrtok, 24. 5. 2018, meniny má: Ela, zajtra: Urban

Visconti a hudba

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V živote máloktorého filmového režiséra zohrávala hudba takú významnú úlohu ako u Luchina Viscontiho, od ktorého narodenia 2. novembra uplynulo stodesať rokov. Odhliadnuc od toho, že do dejín opernej réžie sa zapísali jeho inscenácie s Mariou Callasovou na javisku Teatro alla Scala (Spontiniho Vestálka, Belliniho Námesačná, Verdiho Traviata a Donizettiho Anna Bolenová) a plody skvelej spolupráca s dirigentom Leonardom Bersteinom (napríklad na viedenskom Verdiho Falstaffovi), režisérov vzťah k hudbe je jasne čitateľný aj z jeho filmovej tvorby.

Vo filmoch, v ktorých sa venoval svojej najfrekventovanejšej téme (rozkladu tradičných hodnôt aristokratických či buržoáznych) zaznievala tomu odpovedajúca hudba Antona Brucknera (VII. symfónia vo filme Vášeň), Gustava Mahlera (Adagietto z V. symfonie v Smrti v Benátkach), Cesara Francka (vo Hviezdach Veľkého voza) Richarda Wagnera (Ludwig), či u nás málo známeho skladateľa a dirigenta nedávno zosnulého a s Viscontim spriazneného Franca Mannina (Nevinný).

Luchino Visconti, Maria Callas

Luchino Visconti, Maria Callas

Pri inej skupine filmov zasa dal priestor hudbe najväčšieho zjavu talianskej filmovej hudby Ninovi Rotovi, ktorá výborne podčiarkovala ich citovosť a sklon k melodráme (Natalia, Rocco a jeho bratia, Bocaccio 70). A v celom rade svojich filmových diel použil operné citácie. Už  v úvodných záberoch jeho prvého filmu Posadnutosť zaznieva v pozadí melódia Germontovej árie z Traviaty, ktorá sa potom uprostred filmu dostane opäť na plátno pri záberoch zo súťaže amatérskych operných spevákov. V Bellissime  skladateľ Franco Mannino parafrázuje melódie z Donizettiho Nápoja lásky, najmä prvej Nemorinovej árie (Quanto é bella). V jednej z najpôsobivejších scén Geparda pri príchode kniežacej rodiny do Donnafugaty zaznievajú dve melódie z Verdiho Traviaty (M´ami Alfredo a zbor cigánok) dokresľujúce, akú historickú úlohu zohrala Verdiho hudba v talianskom Risorgimente. A v záverečnej vyše polhodinovej plesovej scéne tohoto filmu stále znie hudba z dovtedy neznámeho Verdiho valčíka, ktorý Viscontiho strihač Mario Serandrei objavil v ktoromsi antikvariáte. V Ludwigovi zasa buráca mužský zbor z Lohengrina a v Nevinnom sa ocitneme na koncerte, kde speváčka nôti Gluckovu Che faró senza Euridice. Na režisérom tak milované operné javisko sa napokon dostávame v záberoch z jeho Natalie (Barbier zo Sevilly), no predovšetkým v úvodných sekvenciách filmu Vášeň, v ktorých sa ocitáme v priestoroch divadla La Fenice v momente, keď práve Verdiho Manrico spieva svoju strettu.

Luchino Visconti pri natáčaní

Luchino Visconti pri natáčaní

Všetko toto dokazuje, akým komplexným umelcom bol Visconti, režírujúcim činohru, operu, film a vytvárajúcim pre svoje dramatické výtvory nielen nádherné, do detailov premyslené dekorácie a kostýmy, ale aj  príbehy sprevádzané čarovnou a umne vybranou hudbou.

Autor: Vladimír Blaho

video

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 9
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár