Dnes je: piatok, 15. 12. 2017, meniny má: Ivica , zajtra: Albína

Viva la Šaturova!

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Priznám sa, že som nebol nadšencom Drličkovho výchovného projektu VIVA ZBOR. Zato ním vytvorený letný festival VIVA MUSICA (škoda, že sa tvrdohlavo drží pôvodného názvu, hoci správnejšie by bolo Viva la musica) je skvelý nápad a jeho už viacročná úspešná realizácia si zasluhuje vysoké uznanie. Získať toľko hudobných osobností, koľko sa na ňom vystriedalo (vrátane práve prebiehajúceho ročníka) a vytvoriť pestrú dramaturgiu koketujúcu aj s balansovaním na hraniciach tzv. vážnej hudby, robí z tradične len oddychových letných mesiacoch prinajmenšom zaujímavú ak nie priam ojedinelú kultúrnu udalosť mesta Bratislavy.

Ani za zorganizovanie koncertu Simony Houda-Šaturovej v Dóme sv. Martina (7. 8.) nemožno organizátorov iné než chváliť. Na Slovensku spočiatku „zanedbávaná“ resp,. nedocenená slovenská sopranistka už pred rokom očarila na recitáli zorganizovanom v Redute agentúrou KAPOS a medzitým sa zaskvela ako Violetta v kontroverznej (azda viac než bola našimi médiami proklamovaná kontroverznosť bývalého venezuelského prezidenta Cháveza) bruselskej inscenácii Verdiho Traviaty. Pravda, hlavnou doménou Šaturovej je Mozart a hudobný klasicizmus. Ale aj naše minulé mozartovské špecialistky ako Lucia Popp či Edita Gruberová si odskočili k Gilde resp. Violette. Speváčkinu predestináciu ku klasicizmu dokumentujú aj jej doterajšie nahrávky (Haydn a Mozart s Myslivečkom). Práve repertoár z posledného CD teraz tvoril dramaturgiu jej bratislavského vystúpenia.

Simona Houda-Šaturová, koncert Viva Musica! festival 2015, foto: Zdenko Hanout

Simona Houda-Šaturová,
koncert Viva Musica! festival 2015,
foto: Zdenko Hanout

Simona Houda-Šaturová, koncert Viva Musica! festival 2015, foto: Zdenko Hanout

Simona Houda-Šaturová,
koncert Viva Musica! festival 2015,
foto: Zdenko Hanout

Umelkyňu na koncerte sprevádzal bratislavský Hilaris Chamber Orchestra vytvorený huslistom Alanom Vizvárym a dirigovaný mladým českým dirigentom Zdenkom Klaudom. Ten sa ako sprevádzač ukázal v dobrom svetle, keď v širokej dynamickej škále viedol teleso len v orchestrálnych pasážach, no pri sólových výstupoch (tak speváčky ako huslistu) nechal vyniknúť ich party. Uviedol tri samostatné hudobné čísla – Mozartovu Symfóniu č. 29, Myslivečkov koncert pre husle C dur a predohru k jeho opere Medonte, re di Epiro. Aj tieto čísla umožnili porovnanie medzi hudobnou rečou oboch skladateľov, ktorí sa v živote zo pár razy stretli. Oproti Mozartovej bujarosti, ktorá vynikla vo výborne zahranej poslednej vete z jeho symfónie, rukopis „Božského Čecha“ (1737–1781), ako ho prezývali v Taliansku (z jeho opier iba jediná sa premierovala mimo územia Talianska) osobitne v husľovom parte spomínaného koncertu pôsobil jemnejšie, azda i jednoduchšie. Dovolím si však pripomenúť v tejto súvislosti, že Drličkov projekt, ktorý popri umeleckej stránke má nezanedbateľnú funkciu výchovnú, je prepotrebný, čo dokazuje fakt, že publikum koncertu nemalo predstavu o tom, že po jednotlivých častiach symfónie resp. koncertu sa netlieska.

Simona Houda-Šaturová, koncert Viva Musica! festival 2015, foto: Zdenko Hanout

Simona Houda-Šaturová,
koncert Viva Musica! festival 2015,
foto: Zdenko Hanout

Zdeněk Klauda, Hilaris Chamber Orchestra, koncert Viva Musica! festival 2015, foto: Zdenko Hanout

Zdeněk Klauda, Hilaris Chamber Orchestra,
koncert Viva Musica! festival 2015,
foto: Zdenko Hanout

Neviem, ako vysvetliť fakt, že slovenské sopranistky v krajine, kde publikum Mozarta až tak nemiluje, natoľko inklinujú k hudbe salzburského génia. Popri dvoch spomínaných hviezdach sem možno priradiť aj Magdalénu Hajóssyovú a Ľubicu Orgonášovú a Simona Houda Šaturová je ich dôstojnou pokračovateľkou.

Tri ukážky z Mozarta a tri z Myslivečka tvorili vokálnu časť koncertu. Z Figarovej svadby si speváčka interpretujúc part Zuzanky vybrala nie efektnú Deh, vieni non tardar, ale skôr „oddychovú“ Un moto di gioia azda preto, aby sme ju nepočúvali len v samých tragických výjavoch. Koncertná ária Misera dove son a ária Elektry Idol mio z Idomenea už reprezentujú Mozarta v plnej nádhere a mohli potvrdiť, že speváčka je ozajstná mozartovská špecialistka. Celý program zahájila ária Sento nell´alma mia z Myslivečkovej opery Il gran Tamerlano (pražské ND ju svojho času uviedlo v SND v rámci BHS), ktorá bola plná ozdobných fioritur a dlhých behov na jeden dych. Vo väzbe s ďalšími dvoma Myslivečkovými áriami (z opier Medonte, re di Epiro a Artoserse) sme sledovali, ako popri všetkej klasicistickej vyváženosti akoby z Myslivečkových partov ešte sem-tam zaznievali rezíduá baroka. Prvou základnou kvalitou výkonu sopranistky je jej samotný hlasový fond. Jej hlas je skôr jasný než svetlý, vo všetkých polohách znie vyvážene a tón si uchováva prepotrebnú guľatosť zabraňujúcu akýmkoľvek náznakom ostrosti. Hoci klasicistický štýl nabáda k istej výrazovej striedmosti, sopranistka dokázala hlasom vyjadriť tak nálady meditatívne ako vášnivé, ktoré vyspievala „con furore“. Príkladné bolo aj narábanie s dynamikou, jemné nasadzovanie tónov, čo ma ešte viac zaujalo než dramaticky exponovanejšie miesta partov. Vzorné legáto je pre ňu samozrejmosťou. Učebnicová interpretácia Mozarta (a klasicizmu vôbec) potrebuje dve veci: spevácku techniku a vybrúsenosť štýlu. Obe podmienky Simona Houda-Šaturová naplnila vrchovatou mierou. Milovníci krásneho spevu sa už teraz môžu tešiť na jej avizovaný vianočný koncert v sále Slovenskej filharmónie (9. 12.).

Autor: Vladimír Blaho

foto: Zdenko Hanout

Simona Houda-Šaturová: DECADE
Dóm sv. Martina v Bratislave, 7. august 2015
Koncert v rámci festivalu Viva Musica! 2015

Program koncertu

Josef Mysliveček (1737-1781): „Sento nell alma mia“, ária Asterie z opery Il gran Tamerlano
Wolfgang Amadeus Mozart (1756-1791): „Un moto di gioia“, ária Zuzanky z opery Figarova svadba, KV 492
Josef Mysliveček: Koncert pre husle a orchester C dur
Josef Mysliveček: „Dov’e, ah dov’e son io“, ária Selene z opery Medonte, re di Epiro
* * *
Josef Mysliveček: Medonte, re di Epiro, predohra
Wolfgang Amadeus Mozart: „Idol mio“, ária Elektry z opery Idomeneo, KV 366
Wolfgang Amadeus Mozart: Symfónia č. 29 A dur, KV 201
Wolfgang Amadeus Mozart: „Misera dove son“, koncertná ária
Josef Mysliveček: „Va tra le selve ircane“, ária Mandane z opery Artaserse

www.vivamusica.sk

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

email

About Author

Leave A Reply