Dnes je: štvrtok, 19. 7. 2018, meniny má: Dušana, zajtra: Eliáš, Iľja

Vladimír Šalaga: Štátny komorný orchester Žilina včera, dnes a zajtra…

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nie, aby neprišlo k omylu… Štátny komorný orchester Žilina si nepripomína žiadne „významné jubileum“. Ani sviatok. Ani životný medzník. .. Žije svojim bežným životom. Nie však všedným. Pretože Pulz jeho života určuje Hudba. Už 44. sezónu sa obracia k svojmu publiku. Tvaruje kultúrny reliéf (nielen) svojho mesta, svojho kraja. V tichej a radostnej misii neúnavne napreduje, zanechávajúc v histórii otlačok. V zdanlivom ústraní, no s množstvom skvelých „znelých“ aktivít . Riaditeľ inštitúcie Vladimír Šalaga má s orchestrom viac než životné väzby… Ako vníma históriu, vidí súčasnosť a budúcnosť svojho orchestra?

Celý tvoj profesionálny život je spojený so žilinským ŠKO…

…áno, do ŠKO som nastúpil ako 1. fagotista od prvej skúšky orchestra, v auguste 1974 a okrem dvoch rokov účinkovania v zahraničí pracujem v ňom dodnes – od roku 1991 som bol súčasne manažérom pre zahraničnú činnosť aj 1. fagotistom, od 2001 manažérom a od 2008 riaditeľom. Bol som pri zrode orchestra a to bola udalosť, ktorá zásadne ovplyvnila moju budúcnosť i budúcnosť mojich kolegov a od základu zmenila kultúrny život Žiliny. Vznik orchestra v mnohých ohľadoch pripomínal narodenie vytúženého dieťaťa. Nad „detskými chorobami“ prevládla radosť, nadšenie, oddanosť. Všetci sa mu venovali naplno, viacerí doslova zasvätili život orchestru. Nadšenie, ktoré nás ovládlo, vydržalo až dodnes. Ja sám som sa nepodieľal na administratívnych prípravách založenia orchestra, bol som ešte študent, ale existencia profesionálneho orchestra bola túžbou nás všetkých. Najviac sa o vznik ŠKO zaslúžili Ján Figura st., ktorý sa stal jeho prvým riaditeľom a Bohumil Urban, ktorý bol dirigentom.

Jan Valta a ŠKO v koncertnej sále Domu umenia Fatra pred rekonštrukciou v roku 1982,
foto: Archív ŠKO Žilina

Vedel by si definovať „krivku“ posunu/posunov orchestra?

Štart orchestra po jeho založení bol raketový. Skúsený šéfdirigent Eduard Fischer a nadšenie mladého kolektívu ho vyniesli veľmi rýchlo medzi uznávané európske telesá, hoci priemerný vek hráčov bol iba 23 rokov. Neuplynuli ani 3 roky od vzniku a už sme boli festivalovým orchestrom jedného z najprestížnejších hudobných festivalov na svete Salzburger Festspiele. Dirigoval nás slávny Peter Maag, spievala s nami Edita Gruberová, na chodbách salzburskej sály sme stretávali legendy nie menšie ako Herbert von Karajan, Karl Böhm, Peter Schreier, či Sherill Milnes. Pre mladých začínajúcich hráčov to bola veľká výzva.

Nikto nás nemusel nútiť cvičiť, nikomu neprekážalo, ak skúška trvala o hodinu dlhšie, ba často zostávali hráči na pódiu po dlhej skúške a cvičili ďalej. Tešili sme sa z dobrých výkonov a súdržnosť orchestra prinášala úžasné výsledky. Pocit „rodiny“ pomáhal prekonávať prekážky, zvládať náročné programy aj únavné zájazdy… Eduard Fischer vypestoval v mladom orchestri umeleckú disciplínu, ktorá, ako permanentný vklad zostala natrvalo. Aj keď sa niektorí hráči vymenili, pevný základ zostal a vždy dokázal zabezpečiť štandardný výkon. Mám pocit, že ten fundament je tam dodnes, aj keď už pôvodných hráčov nie je v orchestri veľa. Kvalitu výkonov permanentne zabezpečujú kvalitní dirigenti a systematická práca. Ďalšiemu rastu orchestra pomohli najmä neskorší šéfdirigenti Leoš Svárovský a Oliver Dohnányi…

Štátny komorný orchester Žilina,
foto: Roderik Kučavík

Treba priznať, že motivačnou silou hráčov bola aj túžba spoznávať svet. V počiatočných 70., 80. rokoch boli možnosti obmedzené, ale vďaka orchestru sme mohli vycestovať do zahraničia. Vedeli sme, že ak budeme dobre hrať, dostaneme sa do celého sveta. Skoro sme sa tiež presvedčili, že okrem umeleckých výkonov a nadšenia, musí dokonale fungovať aj organizačná časť našej práce. Agentúry vysoko oceňovali disciplínu a spoľahlivosť orchestra. Myslím, že aj preto nás opätovne a radi pozývali. Ak sa orchestru darí, priláka ďalších kvalitných hráčov. Prílev talentov, ale aj prevládajúca pozitívna atmosféra pomohli ďalej zvyšovať kvalitu a kredit orchestra. Vďaka zákonom a zmenám sa na Slovensku podarilo v posledných rokoch znehodnotiť hudobné školstvo. V budúcnosti preto budeme mať veľký problém udržať kvalitu orchestrov…

Dané komorné obsadenie orchestra v prvých fázach determinovalo aj jeho repertoár, s ťažiskom na hudbu klasicizmu. Postupne sa diapazón aj štýlový záber rozširovali, naďalej sa dynamizujú…

V čase vzniku nebol na Slovensku (okrem SKO B. Warchala patriaceho pod Slovenskú filharmóniu) iný komorný orchester s právnou subjektivitou. Preto sa Ministerstvo kultúry rozhodlo založiť v Žiline samostatný komorný orchester. V prvých rokoch sme sa sústredili najmä na krásy barokovej a klasickej hudby. Uvádzali sme aj skladby z obdobia raného romantizmu aj súčasné diela, ale základom programov skutočne ostával klasicizmus. Neskôr začali návštevníci pociťovať absenciu ostatných hudobných štýlov. Chceli sme publiku vyjsť v ústrety a zároveň si udržať plnú sálu, preto sme postupne rozšírili repertoár o chýbajúce žánre, pridali sme aj jazz, kvalitnú populárnu hudbu a ďalšie smery, ktoré sa pohybujú na rozmedzí žánrov (crossover). Samozrejme, základom ostala klasika a veľkú pozornosť venujeme naďalej novej slovenskej tvorbe. Odvážne žánrové rozšírenie ponuky sa stretlo s ohlasom publika. Mnoho programov musíme pre veľký záujem reprízovať.

Okrem evidentných kvalít, je to aj „skladnosť“ a schopnosť mobility, ktoré zo ŠKO vytvarovali žiadaný „vývozný artikel“…

ŠKO Žilina skutočne patrí medzi najžiadanejšie slovenské umelecké telesá v zahraničí. Nepochybne k tomu prispieva i menší počet hráčov, nižšia cena za dopravu a ubytovanie, možnosť účinkovať aj na menších pódiách. Konkurencia vo svete je však veľká. Ak by orchester nemal umelecké kvality, určite by nedostal pozvanie na najprestížnejšie festivaly sveta. Na viedenské medzinárodné festivaly (Wiener Festwochen, Frühlingsfestival, Haydn Tage) boli 20 rokov pravidelne pozývané len tri orchestre: Viedenská filharmónia, Berlínska filharmónia a ŠKO Žilina. V mnohých mestách a prestížnych sálach v Európe už máme svoje publikum. Preto nás usporiadatelia pozývajú opakovane. Ale nielen v Európe – boli sme historicky prvý slovenský orchester, ktorý v roku 1993 účinkoval v USA a tiež prvý slovenský orchester na juhoamerickom kontinente – v roku 1998 na festivale v Manause v Brazílii. Poznajú nás v Japonsku, Kanade, Kórei, Číne, Tunisku…

Štátny komorný orchester Žilina v Casals Hall Tokyo,
zdroj: Archív ŠKO Žilina

Sídlo orchestra Dom umenia Fatra v Žiline je ukážkou účelovo atraktívnej architektúry. Zdá sa, že okrem priebežných najnutnejších zásahov v údržbe v minulých rokoch, by budova vyžadovala razantnejší renovačný zásah…

Budovaním nových, moderných koncertných priestorov sa Slovensko v posledných desaťročiach pochváliť nemôže, sme preto vďační za storočnú sálu, ktorú máme. Dom umenia Fatra má výbornú akustiku, je v centre mesta a má nádhernú secesnú výzdobu. Vzhľadom na svoj vek by nutne potreboval zmodernizovať technické vybavenie a najmä opraviť vzácne sochy, reliéfy, fasádu a mnoho ďalších „maličkostí“, vďaka ktorým bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Usilujeme sa získať už niekoľko rokov prostriedky na projektovú dokumentáciu, aby sme mohli následne požiadať o dotáciu na rekonštrukciu z Európskych fondov. Zatiaľ bez úspechu. Celková rekonštrukcia je už skutočne nevyhnutná, ak nechceme, aby sa vzácne sochy začali rozpadávať a o. i. ohrozovať našich návštevníkov. S obmedzenými reálnymi finančnými prostriedkami sa snažíme aspoň udržať budovu v prevádzke a odstraňovať havarijné situácie.

Dom umenia Fatra Žilina

Dom umenia Fatra Žilina

Aké je aktuálne vybavenie orchestra?

Technické vybavenie má všeobecne stále mnoho nedostatkov. Ak však hovoríme o nástrojovom vybavení orchestra, tu je situácie oveľa lepšia. Vďaka pravidelnej pomoci Ministerstva kultúry postupne dopĺňame nástroje, vymieňame staré nefunkčné za nové. Bez kvalitných nástrojov nemôžu byť kvalitné umelecké výkony. V roku 2018 plánujeme kúpiť nové hoboje, klarinety a cestovné tympany, lebo veľa cestujeme. Chýba nám marimba a v budúcnosti by sme radi kúpili majstrovské sláčikové nástroje a nový kontrafagot. Máme veľmi dobrý koncertný klavír Steinway, ale na uvádzanie koncertov pre dva klavíry budeme potrebovať ešte ďalší rovnocenný nástroj.

Priestory DU Fatra sa využívali a stále slúžia aj na nahrávacie účely profesionálnych komorných súborov a sólistov.

Kvalitná akustika sály ju predurčuje na nahrávanie, preto sa – aj napriek nedostatočnému technickému vybaveniu využíva. Nahrávajú tu sólisti, komorné súbory a najviac samozrejme ŠKO. Nahrali sme už viac ako 60 CD pre spoločnosti z celého sveta. Aj keď záujem trhu o CD v posledných rokoch poklesol, ponuky na nové nahrávky máme stále. Okrem dobrej akustiky a kvalitného orchestra je lákadlom aj spomínaný klavír, ktorý hodnotia odborníci ako jeden z najlepších v strednej Európe. Nahrávanie nie je našou dominantnou činnosťou, ale nevyhýbame sa mu, lebo je tiež prospešné pre zvyšovanie kvality orchestra.

Za desaťročia činnosti ŠKO sa vyprofilovalo aj jeho stále publikum. Ako by si ho charakterizoval? Možno označiť niektoré favorizované typy programov, event. interpretov?

Pred vznikom orchestra nebol v Žiline pravidelný cyklus koncertov a ľudia nevedeli, čo môžu v koncertnej sále zažiť. Prevládala skôr obava z nudy. Museli sme vyvinúť veľa úsilia na propagáciu. Ak v programe chýbal atraktívny prvok, sála zostala poloprázdna. Postupne však pribúdali stáli návštevníci, pre ktorých sa stali koncerty súčasťou života. Určite k tomu pomohli aj koncerty pre deti a mládež, ktorých úlohou bolo prebudiť v mladých ľuďoch záujem o hudbu. Cielene sme im predvádzali vynikajúcich sólistov z ich generácie, aby sme im ukázali, čo môžu sami dosiahnuť. Veľkí sólisti však inšpirovali aj ostatné generácie publika. Dokázali vytvoriť v sále atmosféru, aká sa nedá dosiahnuť pri počúvaní z médií. Pri takom koncerte publikum žaslo, nedýchalo, plakalo od dojatia, zažívalo niečo nepopísateľné, čo predtým nepoznalo a čo sa dá ťažko vyjadriť slovami. To ich motivovalo k zakúpeniu celosezónnej abonentky a tak vznikla kmeňová časť našich stálych návštevníkov. Máme skvelú dramaturgičku, Elenu Filippi, ktorá veľmi citlivo vníma reakcie a požiadavky publika, renovuje dramaturgickú ponuku s vedomím, že nemožno ustrnúť len pri hudbe, na ktorej interpretáciu nás predurčuje obsadenie orchestra. Programová ponuka musí byť pestrá, obsahovať diela všetkých období a nevyhýbať sa ani väčším vokálno-inštrumentálnym skladbám, ktoré sú síce personálne a finančne náročnejšie, ale ich prínos pre koncertný život je obrovský. Vďaka dobrej dramaturgii sa počet záujemcov o živú hudbu v Žiline stále zvyšuje a dnes je väčšina koncertov vypredaná, všetky atraktívne programy musíme reprízovať a najobľúbenejší z nich, vianočný program musíme opakovať päťkrát – lístky naň sa vypredajú za niekoľko dní už v septembri… V dnešnej konkurencii populárnej hudby, dostupnosti všetkých druhov médií, z ktorých sa dá počúvať čokoľvek, je takýto záujem o koncerty skutočne cenný. Myslím, že hlavným dôvodom plnej sály je dnes tá neopísateľná atmosféra, ktorou žije orchester a ktorú publikum na koncertoch zažíva.

G. Puccini: Madama Butterfly, Štátny komorný orchester Žilina, 2017, koncertné uvedenie diela,
Cecilia Berglund (Cho-cho-san), Christian Pollack, Eugene Amesmann (Pinkerton), ŠKO Žilina
foto: Roderik Kučavík

Najväčší záujem je o špičkových interpretov, hlavne o spevákov, klaviristov, huslistov. Veľkej obľube sa tešia spevácke zbory, ktoré majú v Žiline už solídnu tradíciu (Žilinský miešaný zbor), rovnako publikum miluje aj operu, čo je pre nás, keďže nie sme scénicky vybavení ani orientovaní, finančne náročný projekt. Snažíme sa koncertne uviesť aspoň každé dva roky aspoň jednu známu operu. Vždy je vypredaná aj s reprízou. Ponuka programov iných subjektov v Žiline nie je taká pestrá, ako vo veľkých mestách, preto sa snažíme sprostredkovať publiku aj netradičné spojenia orchestra s interpretmi a súbormi zameranými na rôzne hudobné smery (jazz, populárna hudba, crossover projekty), pôsobivé a obľúbené je spojenie hudby a hovoreného slova.

ŠKO spolupracuje s radom významných dirigentských osobností…

Dirigent má rozhodujúci vplyv na umelecký výkon najmä v komornom orchestri, kde je zvuk transparentný, teda je nevyhnutná detailná práca a jednota v každej zložke. Dalo by sa povedať, že hráči musia i dýchať spoločne. Už na začiatku sme mali šťastie, náš prvý šéfdirigent Eduard Fischer vedel pracovať s komorným orchestrom majstrovsky. Po ňom sme prirodzene hľadali rovnocennú náhradu. Okrem už spomenutých Fischerových nástupcov Svárovského a Dohnányiho, orchestru pomohli v ďalšom vývoji kvalitní hosťujúci dirigenti ako Dr. Ľudovít Rajter, Theodore Kuchar, Nicolas Kraemer, Marco Armiliato, Rastislav Štúr, Christian Benda, Ernst Märzendorfer, Stefan Lano, Petr Vronský, Pawel Przytocki, Misha Katz, Christian Pollack, súčasný šéfdirigent Simon Chalk, čestný šéfdirigent Tsugio Maeda a ďalší.

Pavel Šporcl, Oliver Dohnányi, ŠKO Žilina, 2016,
foto: Roderik Kučavík

Galakoncert Adriany Kučerovej a ŠKO Žilina v Château Gbeľany, 2017, dirigent Simon Chalk,
foto: Roderik Kučavík

Čiastkovými súbormi ŠKO boli vždy rôzne komorné zoskupenia, aká je situácia dnes?

Takmer súčasne s orchestrom vznikli z členov orchestra aj komorné zoskupenia, z nich je najstaršie dychové kvinteto, ktoré roku 1974 nadviazalo na súbor pôsobiaci na tunajšom konzervatóriu. Dnes Suchoňovo kvinteto (meno nesie so súhlasom skladateľovho syna Mariána) je stále aktívne, na svojom najväčšom turné v roku 2015 v USA spolu s japonsko-americkou klaviristkou Michiko Otaki uviedlo 18 koncertov. V programe nechýbala slovenská hudba, známa Suchoňova Serenáda op. 5. Atrakciou bol koncert v Poľsku v bývalej bani, dnes koncertnej sále, 350 metrov pod povrchom zeme. Súbor účinkoval v Maďarsku, Francúzsku a Brazílii a spolu s Matejom Arendárikom nahral profilové CD. Ich najnovším úspechom bolo vystúpenie v Londýne 22. januára t. r. na slávnostnom koncerte pri príležitosti 25. výročia samostatnej Slovenskej republiky. Nahrávky z koncertu vrátane slovenskej hudby (Eugen Suchoň: Štyri obrázky zo Slovenska, Serenáda) sa dajú nájsť na internete. (pozn. red.: sú v závere tohto rozhovoru)

Vladimír Šalaga (vpravo) ako hráč v Armonia Slovacca,
foto: Archív ŠKO Žilina

V roku 1987 vzniklo Žilinské dychové trio (hoboj, klarinet, fagot), ktoré má za sebou bohatú činnosť samostatne, aj v spojenom zoskupení v rámci projektu ONE v Poľsku, Českej republike, na Slovensku a vo Francúzsku. Od roku 1997 máme 12-členný sláčikový súbor Archi di Slovakia, ktorý tiež absolvoval veľa domácich aj zahraničných koncertov, napr. turné v Španielsku a v Afrike, koncerty v Nemecku, Holandsku, Kanade, Maďarsku. Zakladateľa a vedúceho súboru (predošlého koncertného majstra ŠKO) Františka Figuru aktuálne vystriedal terajší koncertný majster ŠKO Lukáš Szentkereszty. (profilové CD s tvorbou slovenských autorov nahrali pre Pavlik Records) Hráči na dychových nástrojoch vytvorili noneto Armonia Slovacca, uvádzajúce popri klasických opusoch aj súčasnú slovenskú hudbu. Úspešné boli jeho vystúpenia v Taliansku a vo Francúzsku. Súbor dirigoval Jaroslav Vodňanský z Prahy. Pôvodné komorné formácie vystriedali novo vzniknuté Sláčikové kvarteto ŠKO a Klavírne trio ŠKO Žilina (v ktorom je namiesto obvyklého violončela kontrabas), pribudli aj crossoverové súbory Happy Strings Quartet a Adventure Strings. Organizátori rozličných podujatí majú záujem hlavne o súbory so širokým, pestro koncipovaným repertoárom.

Koncert Štátneho orchestra Žilina na nemeckom turné,
Bad Pyrmont

Najmä v ostatných rokoch je markantná spolupráca ŠKO so žilinským hudobným školstvom. Osobitnou kapitolou sú úspešné cykly venované deťom…

Systematická práca s mládežou a spolupráca so školami priniesli ovocie. Stredné školy si už samé žiadajú naše koncerty a niektoré si objednávajú večerné koncerty pre študentov, pedagógov a rodičov s klasickým programom. Sálu vždy zaplnia – sú už vyspelým koncertným publikom. Máme z toho radosť, lebo v minulosti to bolo nemysliteľné…

Najmenším deťom sú určené nedeľné matiné pre deti s rodičmi, sú veľmi populárne. Deti sa často zapájajú do diania na pódiu, tancujú, spievajú, maľujú, a najlepšie výsledky sú odmenené cenami. Úspešné sú aj hudobné rozprávky s filmovou projekciou (S. Prokofiev: Peter a vlk), scénická hudba s bábkovým divadlom (Teatro Neline) a uvádzame dokonca aj opery v skrátenej slovenskej verzii s moderátorom Martinom Vanekom. Mozartovu operu Bastien a Bastienka uvedieme aj v nedeľu 11. marca.

Martin Vanek v Dome umenia Fatra,
foto: Roderik Kučavík

Základným školám sú určené pravidelne výchovné koncerty. V rámci sezóny pravidelne zaraďujeme cyklus koncertov venovaný mladým interpretom a mladým poslucháčom. S orchestrom účinkujú žiaci ZUŠ – laureáti súťaží a Husľovej dielne, alebo poslucháči konzervatórií, či vysokých škôl (napr. cyklus Šanca pre mladých). V rámci projektu ONE pripravujeme na 29. novembra spoločný koncert detského orchestra a profesionálov zo ŠKO. Malí a veľkí hráči budú spoločne tvoriť orchester, čo bude veľká udalosť nielen pre deti na pódiu, ale aj pre deti – poslucháčov.

ŠKO participuje na významnom a ojedinelom medzinárodnom projekte ONE. Ako sa projekt vymodeloval a akým smerom pokračuje?

Veľmi nás potešila ponuka spolupráce na európskom projekte, s ktorou prišla v roku 2003 riaditeľka Orchestra de Picardie z Francúzska. O práci iných európskych orchestrov sme vtedy veľa nevedeli a dúfali sme, že tak získame nové poznatky a skúsenosti. Mali sme veľa problémov, s ktorými nám doma nikto nevedel poradiť a verili sme, že iné orchestre už riešenie našli. Okrem toho sme mohli vďaka podpore EU organizovať aktivity, ktoré by ináč neboli možné. Prvý projekt nám Európska komisia schválila a začali sme ho realizovať v roku 2004. Sústreďoval 5 orchestrov z 5 európskych štátov a dostal názov ONE, pretože bol prvý svojho druhu. Naše očakávania týkajúce sa výmeny skúseností medzi orchestrami sa splnili, ale prínos projektu bol oveľa väčší. Jednou zo základných aktivít bola výmena hráčov medzi orchestrami. Napr. traja členovia nášho orchestra odišli na týždeň do Orchestra de Picardie a spolu s francúzskymi kolegami absolvovali celý skúšobný proces a koncerty daného programu. Mohli tak v reálnom živote zistiť, ako ich orchester pracuje, čo robia inak, ako interpretujú svoju hudbu (… kto vie lepšie ako hrať francúzsku hudbu, než Francúzi?…). Dôležitý je aj moment konkurencie: hráči oboch zúčastnených orchestrov sa na takúto spoluprácu osobitne starostlivo pripravili, pretože, pochopiteľne, chceli pred kolegami z iného orchestra obstáť čo najlepšie. Hráči mohli tiež porovnať podmienky a vybavenie oboch orchestrov – po návrate často prišli za mnou s návrhmi, čo by sme po ich skúsenostiach mohli zlepšiť.

Konkurenčné a tvorivé prostredie sa nám ešte viac darilo vytvoriť na báze spojenia orchestrov, na to sa skutočne dôkladne pripravovali hráči na oboch stranách. Uviedli sme diela, ktoré by sme si inak kvôli finančnej náročnosti a veľkému symfonickému obsadeniu nikdy nemohli uviesť, napriek tomu, že patria k najžiadanejším na svetových pódiách (napr. C. Orff: Carmina Burana, G. Verdi: Rekviem, N. Rimskij-Korsakov: Šeherezáda, B. Smetana: Má vlast). Vďaka projektu ONE sme mohli publiku v Žiline po prvý raz tieto diela predstaviť „naživo“, na koncerte.

Projekt ONE (Orchestra Network for Europe),
zdroj: ŠKO Žilina

Po prvom úspešnom projekte nám Európska komisia schválila ďalšie štyri. Aktuálne, v roku 2018 sme teda uprostred piateho projektu ONE s názvom ONE is more (4-ročný projekt s realizáciou v rokoch 2015 – 2019), do ktorého je už zapojených 8 partnerov z 8 európskych krajín (7 orchestrov + Univerzita kreatívnych umení z Veľkej Británie). Orchestre sú z Francúzska (Orchestre de Picardie), Nemecka (Filharmónia Jena), zo Slovenska (ŠKO), Slovinska (RTV Slovenia Ljubljana), Poľska (Sliezska filharmónia Henryho Mikolaja Góreckého Katovice), Českej republiky (Filharmónia Bohuslava Martinů Zlín) a Bulharska (New Symphony Orchestra Sofia). Každý projekt, aby bol schválený, musel obsahovať nové, kreatívne nápady. Podali sme 5 žiadostí, všetky boli úspešné… Súčasťou aktuálneho projektu je napríklad animovaný film s hudbou Benjamina Brittena Sprievodca mladého človeka orchestrom.

Mladým poslucháčom je venovaný program o vývoji hudobných nástrojov od najstaršej zachovanej flauty až po najmodernejšie nástroje – smartfóny. Neuspokojíme sa len s predvedením nástrojov, prípadne ukážkou zvuku: pre historickú flautu i pre smartfony sme objednali originálne kompozície, aby ich mohli poslucháči skutočne spoznať v súhre s orchestrom. Do skladby smarfónov zapojíme vďaka špeciálnej aplikácii aj publikum. V rámci projektu organizujeme aj medzinárodné súťaže mladých sólistov. Víťazi budú účinkovať so zúčastnenými orchestrami a tak môžu ľahšie naštartovať svoju kariéru.

Zaujímavá a novátorská bola objednávka pôvodnej skladby, ktorú vytvorilo spolu 5 skladateľov z 5 krajín. Na diele s názvom Mont Blanc Symphony participovali všetky orchestre. Aktivity projektu ONE dokumentujú prospešnosť vzájomnej spolupráce medzi krajinami – ak smerujeme k zjednoteniu Európy, práve projekty tohto druhu môžu názorne demonštrovať ukážkovú spoluprácu so zachovaním špecifík jednotlivých kultúr.

Nachádzame sa za polovicou 44. koncertnej sezóny, čo možno ešte výnimočné očakávať? Aké sú zásadné vyhliadkové projekty, priority inštitúcie/orchestra?

Najdôležitejšia udalosť v druhej polovici sezóny je určite Stredoeurópsky festival Allegretto, skvelý formát, ktorý dáva priestor mladým talentom a súčasne podnecuje a inšpiruje mládež. V priebehu týždňa sa v Žiline predstavia víťazi súťaží, ktorí sú na začiatku kariéry, ale patria už medzi najlepších na svete. Pred 28 rokmi, keď festival začínal, sme boli skeptickí v otázke poslucháčskeho záujmu. Keď však Žilinčania zistili, akých sólistov majú šancu počuť, zaradili festival medzi svoje priority. Dnes býva väčšina z koncertov vypredaná a Allegretto patrí medzi vrcholy kultúrneho života mesta. Tohto roku sa na festivale predstavia sólisti: Stanislav Masaryk, trúbka (SR), Sergey Malov, husle + violoncello da spalla (Rusko), Yu Nitahara, klavír (Japonsko), Sonia Warzyńska, soprán (Poľsko), Mari Fukumoto, organ (Japonsko), Oľga Šroubková, husle (ČR), Gergely Lukács, tuba (Maďarsko) a Bruno Philippe, violončelo (Francúzsko). Dirigovať budú mladí dirigenti: Benjamin Bayl, Holandsko-Austrália (Slovenský mládežnícky orchester), Nuno Coelho, Portugalsko (ŠKO Žilina), Yu-An Chang, Taiwan (Štátna filharmónia Košice). Možno sú to relatívne mená neznáme, ale som si istý, že čoskoro sa viacerí z nich stanú slávni. Potom budú už pre nás nedostupní… V rámci festivalu sa tradične predstavia aj víťazi súťaží slovenských konzervatórií a vzácnym hosťom bude aj Musica aeterna s umeleckým vedúcim Petrom Zajíčkom. Allegretto sa uskutočnív dňoch 16. – 21. apríla. Z“ radových“ abonentných programov bude zaujímavý koncert 15. marca. Po prvý raz sa v Žiline predstaví indický hudobný nástroj sitar (známy aj vďaka skupine Beatles). Výnimočné bude finále medzinárodnej speváckej súťaže Rudolfa Petráka 22. apríla.

Allegretto Žilina 2017,
Igor Valentovič, riaditeľ Hudobného centra, Vladimír Šalaga, riaditeľ ŠKO Žilina,
foto: Roderik Kučavík

Allegretto Žilina 2017,
Alexey Stadler, Kerem Hasan,
foto: Roderik Kučavík

V apríli okrem Švajčiarska navštívi orchester Taliansko s klasickým programom a flautovým virtuózom Mariom Carbottom. V máji opäť, ako súčasť projektu ONE spojíme dva orchestre v Sofii, našim partnerom bude New Symphony Orchestra Sofia. Publiku predstavíme mladú slovensko-bulharskú huslistku Lilianu Dulanskú, dirigovať bude Bulhar Petko Dimitrov. K 100. výročiu vzniku Československa uvedieme 4. októbra v Žiline koncert spojeného orchestra ŠKO Žilina + Janáčkova filharmonie Ostrava. Sólistom bude slovenský trubkár Juraj Bartoš a za dirigentským pultom bude Leoš Svárovský z Českej republiky. Zo slovenskej hudby uvedieme Hummelov Koncert pre trúbku, z českej Vltavu od B. Smetanu a Dvořákovu 8. symfóniu.

Druhý koncert pripravujeme na 11. október k 100. výročiu ukončenia 1. svetovej vojny. Britsky autor Benjamin Ellin vytvoril pôsobivé dielo s názvom One Before Zero, na pamiatku obetí jednej z najkrvavejších bitiek v histórii, ktorá sa odohrala počas 1. svetovej vojny pri rieke Somme vo Francúzsku. Sólisti (mezzosoprán, barytón) budú striedať spev a hovorené slovo, dirigovať príde autor osobne, spoluúčinkovať bude Chlapčenský zbor Filharmónie Jena.

A perspektívne? Chceme ďalej zvyšovať umeleckú úroveň koncertov, rozširovať repertoár a vyjadrovacie prostriedky hudby, kombinovať hudbu s hovoreným slovom, projekciou, inými druhmi umení (tanec, maľba, animácia, film) a viac využívať aj technické prvky v sále (svetlá, zvuk). Dnes sú to už bežné prostriedky na dosiahnutie komplexného umeleckého zážitku. V konfrontácii s inými žánrami, smermi, médiami s obrovskou ponukou hudby musí byť naša práca dokonalá po každej stránke – umeleckej, organizačnej i technickej. Len tak budeme úspešní a len vtedy bude mať naša práca zmysel…

Ďakujem za rozhovor.

Pripravila Lýdia Dohnalová

video



Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 44
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár