Dnes je: streda, 20. 9. 2017, meniny má: Konštantín , zajtra: Ľuboslav, Ľuboslava

Vrcholný zážitok sezóny Slovenskej filharmónie – Mahlerova 3. symfónia

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Od konca sezóny 2016/2017 Slovenskej filharmónie nás delí ešte zopár koncertov, no už teraz možno povedať, že absolútnym hudobným a tiež interpretačným zážitkom uplynulej sezóny bolo predvedenie Mahlerovej Symfónie č. 3 d mol v naštudovaní dirigenta Emmanuela Villaumea (Koncertná sieň SF – 15. a 16. 6.; hodnotím koncert 15. 6. 2017). Je príznačné, že pred rokom – 19. 5. 2016 – sa Emmanuel Villaume lúčil ako šéfdirigent so „svojím“ orchestrom, Slovenskou filharmóniou (po sedemročnom úspešnom pôsobení) tiež s Mahlerovou Symfóniou č. 2 c mol. Po roku uviedol v Koncertnej sále SF ďalšie výnimočné, no aj mimoriadne náročné dielo Gustava Mahlera – Symfóniu č. 3 d mol.

Zo skladateľových deviatich symfónií je v poradí Tretia, najrozsiahlejšou: vo štvrtok 15. júna trvalo jej uvedenie (bez prestávky) hodinu a trištvrte, teda rovných 105 minút. No, aj keby znela táto hudba raz toľko, málokto by protestoval. Relatívny čas bol totiž prikrátky na veľké emócie a hudobné zážitky z tohto diela a jeho interpretácie. Za vysokú umeleckú úroveň koncertu treba poďakovať v prvom rade dirigentovi Emmanuelovi Villaumeovi, ktorý 3. symfóniu G. Mahlera naštudoval s obrovským zaujatím, znalosťou, prípravou a osobnostným vkladom. Slovenská filharmónia bola v ten večer mimoriadne ústretovým realizátorom dirigentovej koncepcie a výborne hrajúcim orchestrom viac než európskej úrovne! V závere tejto sezóny podal náš prvoradý orchester špičkový, možno i najlepší výkon za ostatné roky. Pod vedením koncertného majstra Ewalda Danela a vedúcich jednotlivých nástrojových skupín SF (!), hrali filharmonici ako na prestížnom hudobnom festivale. Publikum Slovenskej filharmónie si to určite zaslúži: je oddaným, dlhé roky verným obecenstvom „svojho“ orchestra i Slovenského filharmonického zboru pod vedením Jozefa Chabroňa, ktorého ženská časť opäť s maximálnou jednotou a jemnosťou spoluúčinkovala v 5. časti symfónie – spolu s Bratislavským chlapčenským zborom pod vedením Magdalény Rovňákovej, tentokrát ako „anjelský chór“ – vrátane zvukomalebných zvonov, tlmočených chlapčenskými hláskami i ženským zborom slovami „bim – bam“.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Jennifer Johnston, Emmanuel Villaume, Slovenská filharmónia,
Bratislavský chlapčenský zbor, Slovenský filharmonický zbor (ženská časť),
foto: Ján Lukáš

Záver koncertu sa niesol v ováciách pre dirigenta a všetkých účinkujúcich, ktorých dopĺňal v mysterióznej 4. a v svižnej 5. časti symfónie zvučný, nosný, kultivovaný, svetovými pódiami a slávou najväčších operných domov i koncertných siení preverený a neustále žiadaný alt hosťujúcej anglickej sólistky Jennifer Johnston. Ak si prečítame životopis tejto umelkyne, nájdeme v ňom nielen súpis žiadaných rolí pre mezzosoprán a alt, ale aj veľa diel zo súčasnej, najmä anglickej opernej a koncertnej literatúry. K jej umeleckým ambíciám zrejme nepatrí neustále opakovanie obohratých partov, ale hľadanie nových diel a tým aj vokálnych možností.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Jennifer Johnston, Emmanuel Villaume, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Vedúcou osobnosťou ostatného koncertu v Redute bol nesporne dirigent Emmanuel Villaume, ktorý vniesol koncepciu a celkový charakter do symfónie a zanechal v poslucháčoch hlboký dojem z farebnej, pritom myšlienkovo bohatej Mahlerovej hudby. Ale súčasne i svoj umelecký portrét z francúzsky elegantnej, intelektuálne kontemplatívnej, pritom emotívnej, ba až vášnivej osobnosti. Mahler je pre neho priam stvorený. (Ale to isté sa dá povedať aj o „jeho“ Beethovenovi, Debussym, Ravelovi… etc.). Jeho veľké gestá sú rozšafné a veliteľské, tvarované s maximálnou energiou – v kontraste s jemnými povelmi ľavej ruky. Na tomto koncerte však určite nešlo o vonkajší dojem z dirigovania. Majster Villaume už v prípravnom naštudovaní symfónie a potom (iba!) na troch skúškach s orchestrom a ďalšími spoluúčinkujúcimi, mal presne „prečítané“ (pre neho charakteristické expanzívne) prežívanie neskoro romantickej hudby z obdobia secesie: umeleckého štýlu, ktorý vyhľadával neobvyklé farebné odtiene na základe princípu harmónie a kontrastu. Secesia sa často obracala k prírodným javom – listom, zvieracím motívom či kvetom. Táto všeobecná charakteristika romantického štýlu z prelomu 19. – 20. storočia sa zrkadlí aj v Mahlerovej 3. symfónii. Jednotlivé časti veľkého tohto hudobného celku Mahler pôvodne označil programovými názvami, ktoré iba potvrdzujú prírodné očarenie autora. Iné je, že neskôr konkrétne názvoslovie skladateľ nahradil iba tempovo – výrazovým a taliansko-nemeckým slovníkom. Ale pre poslucháča zostali (aspoň v bulletine) pôvodné názvy čitateľným sprievodcom po veľkej zvukovej mase. Pripomeniem ich:

I. Pan sa zobúdza – Kräftig. Entschieden (Rázne. Rozhodne); II. O čom mi rozprávajú kvety na lúke – Tempo di Menuetto. Sehr mässig (Veľmi mierne); III. O čom mi rozprávajú zvieratá v leseComodo. Scherzando, ohne hast (Bez náhlenia); IV. Pieseň nociSehr langsam. Misterioso. (Veľmi pomaly) – Na text Friedricha Nietzscheho; V. O čom mi rozprávajú anjeli  Lustig im Tempo und keck im Ausdruck (Veselo v tempe); VI. O čom mi rozpráva láska – Langsam. Ruhevoll. Empfunden. (Zvoľna. Kľudne. Precítene).

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Emmanuel Villaume, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Na koncerte si z týchto obsahovo farebných „príbehov“ mohol poslucháč poskladať Mahlerov umelecký obraz prírody a človeka v nej, k čomu dodal dirigent a orchester svoj hudobný autogram. Umelci nás tentokrát strhli inštrumentačnou jednotou, pritom toto veľké Mahlerovo symfonicko – vokálne dielo vyžaduje maximálne sústredenie v takmer dvojhodinovej produkcii. Nostalgická nálada, ktorú navodili lesné rohy v úvode symfónie sa striedala so sladkým zvukom hoboja. Hudobný obraz lesa bol v 1. časti akoby tajomne zahmlený pianissimom sláčikov. Mahler kontrastne využil v 1. časti aj pochodové rytmy a sebe vlastné sarkastické momenty. Do 2. časti vstúpil zasa melodický bohatým úvodom, pričom sláčiky v tejto „reči kvetov“ vytvárali občas ilúziu krehkého porcelánu i hladkosť zamatu. Dirigent v 3. – lesnej časti, so žartovným úvodom a ilustráciou rôznych „hlasov“ zvierat, vyhovel i skladateľovej požiadavke, aby „poľovnícka“ znelka zaznela z iného, než koncertného priestoru: tentokrát z balkóna SF. V 4. časti – v altovom sóle i v sprievode horny a sláčikov – sa tlmočila hlboká nostalgia posolstva.

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Igor Vasil,
foto: Ján Lukáš

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Emmanuel Villaume, Slovenská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Mahlerovo panteisticko – mysliteľské dielo priam „praská vo švíkoch“, nabité inštrumentačnou a tematickou pestrosťou a prívalmi dynamických zmien. Na koncerte zaznelo monumentálne už od majestátneho úvodu lesných rohov, cez ďalšie, Mahlerom tak milované dychové nástroje (prenikavé zlaté trúbky, mäkké horny, pohyblivé klarinety, „sladké“ hoboje, vysoké flauty, dokonca dobová flauta), ktoré zneli neobyčajne vyrovnane a vyladene (až na posledné takty, kde zrejme negatívne zapôsobilo na citlivé plechové nástroje aj teplo v sále).

Koncert Slovenskej filharmónie, 2017,
Emmanuel Villaume,
foto: Ján Lukáš

Mahler nikdy neunavuje, ale nástrojovo vynaliezavo, rytmicky často v obľúbenom pochodovom tempe a sviežom scherze oživuje romantickú náladu celku, čím posúva hudobný príbeh dopredu. Striedavo je opojený sladkým zvukom violončiel s ich vláčnymi frázami i rytmizovanými pizzicatami, ale aj hlbokou farbou nezvyčajného päťstrunového kontrabasu. Bohato využil sekciu bicích s dvomi tympanmi. Hudobný celok mu zjemňujú dve harfy a zvonkohra, najmä však mimoriadne vyladené a sústredene hrajúce sláčiky v sekcii huslí, viol (a spomínaných violončiel). Husle mali v ten večer neobyčajne krásne frázovanie – rozdelené do premyslených smykov. Jednota súhry bola prvoradou kvalitou orchestra, vedeného ráznymi i jemnými, akoby grafickými pokynmi rúk dirigenta. A tak sa chvíľami zdalo, že na stoličkách sedia sólisti. Aj také bývajú koncerty našej SF. Symfónia č. 3 d mol bola tak vskutku panteistickou oslavou prírody, jej farebnosti a mnohorakých premien – či v kvetoch, alebo v živom lese, z ktorého poslucháč začul rôzne ozveny. Mahler cez prírodu oslávil ľudskú radosť (v chóre detského a ženského zboru 5. časti a v altovom sóle 4. časti), a lásku (6. časť), ktorú  naznačili už verše F. Nietzscheho v 4. altovej časti: „Ak láska v srdci ozve sa, dosiahneš iste nebesá“. Široké oblúky záverečného Adagia ukončili toto veľkolepé dielo triumfálnym hymnom. Hudbu i umelecké zážitky si odnášal každý návštevník so sebou domov – a určite v ňom zostali ešte dlho do letnej noci.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 15. júna 2017

Koncert Slovenskej filharmónie
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
15. a 16. júna 2017

Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor ženská časť
Bratislavský chlapčenský zbor
Emmanuel Villaume, dirigent
Jozef Chabroň, zbormajster
Magdaléna Rovňáková, zbormajsterka
Jennifer Johnston, mezzosoprán

program koncertu

Gustav Mahler: Symfónia č. 3 d mol

Dvojica koncertov bola venovaná pamiatke nedávno zosnulého šéfdirigenta a umeleckého riaditeľa Českej filharmónie Jiřího Bělohlávka (o jeho úmrtí sme informovali TU…), ktorý pravidelne dirigoval Slovenskú filharmóniu v rokoch 2003 a 2004 vykonával funkciu umeleckého riaditeľa Slovenskej filharmónie.

www.filharmonia.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply