Dnes je: piatok, 22. 9. 2017, meniny má: Móric , zajtra: Zdenka

Výborný bol nielen Furlanetto

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Opera Slovenského národného divadla pripravila pred záverom sezóny (26. 5. 2017) umelecký zážitok z hosťovania vynikajúceho talianskeho basistu Ferruccia Furlanetta v postave Jacopa Fiesca v repríze predstavenia Verdiho opery Simon Boccanegra.

Od premiéry tejto opery v SND uplynul necelý rok (20. a 22. 5. 2016). Ešte predtým sme videli inscenáciu Simona Boccanegru v podaní Národného divadla Praha (8. 6. 2014). Dojmy z oboch inscenácií sa medzitým usadili v spomienkach, z ktorých vychádza domáca inscenácia ako modernejší tvar, nadväzujúci na aktualizačné posolstvo pre dnešok. Je príjemné konštatovať, že domáca podoba Simona Boccanegru v SND (v réžii Mariána Chudovského, hudobnom naštudovaní dirigenta Martina Leginusa, na scéne Jaroslava Valeka a v kostýmoch Petra Čaneckého) je nielen scénicky súčasnejšia a odkazom modernejšia než pražská, ale aj umelecky silnejšia. Hosťovanie talianskeho basistu Ferruccia Furlanetta (ktorý na javisku Opery SND spieval po prvýkrát) ešte viac vyburcovalo ambície domácich sólistov, zboru a orchestra.

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2017,
Ferruccio Furlanetto (Jacopo Fiesco), Filip Tůma (Paolo Albiani),
foto: Alena Klenková

Mala som šťastie, zažiť Ferruccia Furlanetta ako Fiesca aj 4. 6. 2016 na scéne Wiener Staatsoper – s Dmitrijom Hvorostovským ako Simonom Boccanergom, Adamom Plachetkom v úlohe Paola, Francesca Meliho ako Gabriele Adorna a Barbaru Frittoli v úlohe Amelie. Nič nie je totožné, vo výnimočných chvíľach skôr neopakovateľné. Zvlášť v podaní orchestrálneho partu Viedenskými filharmonikmi a s talianskymi operami splynutým dirigentom Marcom Armiliatom.

Ale aj náš bratislavský operný orchester SND znel 26. 5. vynikajúco, zvlášť v sláčikovej a dychovej (plechovej) sekcii, ktorá mala  pod vedením dirigenta Martina Leginusa  úžasnú jednotu a farebnosť, škoda, že vo fanfárových úsekoch trochu „prepálenú“ vo fortissime v sále, ktorá je zvukovo predsa len špecifická, akoby otvorená. Bolo však jedinečné sledovať súzvuk a vypracovanie detailov v sláčikoch, zvlášť v dynamicky jemne vypracovaných vokálnych frázach, ale aj v krátkej predohre a orchestrálnych medzihrách, ktoré doslova pohládzali dušu. Záver, v súzvuku s Verdiho partitúrou, bol absolútnym pianissimovým stíšením veľkých citov opernej drámy. Martin Leginus sa v súzvuku so sólistami dokáže prispôsobiť každému jedincovi v sile i výraze, vedie dobre pripravený, mnohovrstevný zbor SND do oblúkov veľkých hudobných obrazov a emócií, pritom nezľavuje z orchestrálnej farebnosti a výrazovej pestrosti. Nuž, vďaka tomuto nášmu dirigentovi sme zažili nielen večer jedného hviezdneho hosťa, ale aj krásneho orchestrálneho zážitku s výraznými vokálnymi výkonmi našich protagonistov. Zbor (zbormajster Pavel Procházka), ktorý má veľkú úlohu v tejto Verdiho opere, znel od nástupu mužskej zložky v prológu, cez miešané party v početných vstupoch troch dejstiev – až po záverečné číslo perfektne, bezchybne, ako jednoliaty celok.

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2017,
Ferruccio Furlanetto (Jacopo Fiesco),
foto: Alena Klenková

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2017,
F. Furlanetto (Jacopo Fiesco), K. Kim (Gabriele Adorno), E. Hornyáková (Amelia Grimaldi), zbor Opery SND,
foto: Alena Klenková

Hlavná pozornosť  plnej sály v Novej budove SND patrila, pravdaže, talianskemu basistovi svetového mena (nar. 16. 5. 1949) Ferrucciovi Furlanettovi, ktorý spieval part lyricko-seriózneho basu: Fiesca. Hoci niektorí skeptici hovoria už o „zrelom“ veku tohto svetoznámeho speváka, na jeho hlase necítiť únavu či odchádzanie. Je to stále veľká hviezda basového odboru. Stačí si pozrieť kalendár jeho vystúpení na svetových scénach od Viedne, cez Londýn po MET v najbližších sezónach, aby sme sa presvedčili o pevnej pozícii sympatického, vnútorne i spevácky sugestívneho umelca. Možno iba v prológu, pri Fiescovom nástupe na scénu sme krátko pobadali jemné „chvenie“ hlasu, no už v prekrásnej romanzi „Il lacerato spirito“ znel bas Furlanetta pevne, oduševnene a introvertne, s nádherným „dosadnutím“ na hĺbky nízko položených tónov. Precíteným, mnohovrstevným výrazom skvele vykreslil postavu pyšného aristokrata, patricija a janovského dóžu Fiesca, starca, ktorý sa musí zmieriť s odovzdaním svetskej moci, následnou smrťou dcéry i stratou vnučky, no zvlášť s nenávisťou k politickému sokovi, plebejcovi Simonovi Boccanegrovi, ktorý mu je politickým i ľudským protipólom. Nakoniec v ňom spoznáva rovnako zložitú, nepokorenú, hrdú osobnosť, ktorú sprevádza po bránu smrti. Všetky tieto premeny charakteru vyspieval Furlanetto nielen v áriách, ale aj početných komorných ensembloch, vrcholiacich v prekrásnom záverečnom kvartete so zborom. Zažili sme ho teda v stále hviezdnej hodine aj v Bratislave, na javisku našej národnej opernej scény. Tragédiu reálneho stredovekého hrdinu v romantickej Verdiho opere prežíval rovnako umelecky silne, ako na javisku Štátnej opery vo Viedni.

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2017,
Daniel Čapkovič (Simon Boccanegra), Ferruccio Furlanetto (Jacopo Fiesco),
foto: Alena Klenková

Vedľa Ferruccia Furlanetta sme počuli inšpirovane spievať sólistov z domácej inscenácie. Predovšetkým hlasovo prierazného, kovovo znejúceho, stále výrazovo účinnejšieho barytonistu Daniela Čapkoviča v úlohe Simona Boccanegru. Vo vývoji postavy dokázal prejsť od sebe vlastného, plného volumenu postupne do jemnejších výrazových polôh, ktoré by mohli zaujať v jeho prejave zaujímavý kontrast. Vedľa neho sa mäkšou farbou hlasu presadil herecky prepracovaný part Paola Ablianiho v podaní Filipa Tůmu. Dvojako nadaný spevák i činoherec sa čoraz viac a istejšie cíti „doma“ na opernej scéne, kde podáva premyslené a precítené roly. Paolo ku ním patrí zložitosťou ľudského i speváckeho partu.

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2017,
Filip Tůma (Paolo Albiani), mužský zbor Opery SND,
foto: Alena Klenková

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 2017,
Kyungho Kim (Gabriele Adorno), Eva Hornyáková (Amelia Grimaldi),
foto: Alena Klenková

Eva Hornyáková je zaiste ďalšia budúca primadona Opery SND – ak k svojmu krásnemu, mäkkému sopránu, ktorý má priam medovú farbu, dodá väčšie sebavedomie už od prvého (vokálne trochu neistého), postupne gradujúceho spevu v náročnom parte Amelie. Jej stále lyrický (mladodramatický…) hlas zrejme rokmi naberie na väčšej dramatickosti vo farbe, no výrazovo je už dnes mimoriadne zaujímavý v stredoch i stále jasavo koloratúrnych výškach. Je to krásna javisková dáma, jemná a vznešená. Okrem českej scény si ju – pre naše dobro – zatiaľ nevšíma Viedeň, ktorá katapultuje i priťahuje operné hviezdy. Porovnávaním s nimi si divák uvedomujeme, že za dianím na operných scénach je nielen umenie, ale aj šikovný manažment. Eva Hornyaková ho zrejme zatiaľ nemá, lebo ináč by bola svojím sopránom i osobnosťou prinajmenšom na pozícii Barary Frittoli v tej istej Amelii. Tenorovú rolu Gabriele Adorna spieval zatiaľ  ešte „náš“, pôvodom kórejský tenorista Kyungho Kim. Jeho nezlomný, pevný, lesklý, strieborný tenor zvládne všetky nástrahy výšok, aj keď ich občas doslova „páli“ ako rozžeravený kov. Jeho stredné polohy sú príjemné – no rola  (i obecenstvo) chce počuť plne zaspievané vysoké tóny. Čím pevnejšie, tým lepšie… Kdesi v echu pamäti sa pri nich ozýva neopakovateľne žiarivý, hrejivý, skvostný tenor nášho Petra Dvorského. Ale to je už iba spomienka.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z reprízy predstavenia 26. mája 2017

Giuseppe Verdi: Simon Boccanegra
Opera SND

Hudobné naštudovanie: Martin Leginus
Dirigent: Martin Leginus
Réžia: Marián Chudovský
Dramaturgia: Pavol Smolík
Scéna: Jaroslav Valek
Kostýmy: Peter Čanecký
Zbormajster: Pavel Procházka

osoby a obsadenie reprízy predstavenia 26. mája 2017

Simon Boccanegra: Daniel Čapkovič
Jacopo Fiesco: Ferruccio Furlanetto
Paolo Albiani: Filip Tůma
Amelia Grimaldi: Eva Hornyáková
Gabriele Adorno: Kyungho Kim
Pietro: Juraj Peter
Kapitán: Jiří Zouhar
Slúžka: Kateřina Killarová

www.snd.sk

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply