Dnes je: streda, 20. 9. 2017, meniny má: Konštantín , zajtra: Ľuboslav, Ľuboslava

Za Branislavom Vargicom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
So smútkom sme prijali správu, že spomedzi nás divadelníkov odišiel 1. augusta 2017 dlhoročný zbormajster, dramaturg a korepetítor Štátnej opery Branislav Vargic (nar. 1. júla 1939 v Hriňovej, zomrel v Banskej Bystrici), vzácny a múdry človek, ktorý žil hudbou a do konca života si pred ňou zachoval pokoru.

Do banskobystrickej Opery – vtedajšieho Divadla Jozefa Gregora Tajovského – nastúpil dva roky po ukončení VŠMU v roku 1975. Konkurzom získal pozíciu zbormajstra a korepetítora. Často spomínal, že to bolo neľahké obdobie jeho života – vládla normalizácia a on sa ocitol v nepriazni vtedajšieho politického zriadenia. Musel sa prestať venovať pedagogickej činnosti. Divadlo sa preto preňho stalo výzvou – odbornou aj ľudskou. Ako sa hovorí, cesty života sú nevyspytateľné a pre Braňa Vargica to platilo tiež. Opera ho okamžite pohltila a svojím spôsobom sa mu stala osudom. Mohol v nej naplno zužitkovať to, že prišiel výborne umelecky pripravený legendárnym profesorom Jurajom Haluzickým, a navyše, z predchádzajúceho obdobia mal učiteľské skúsenosti. Vtedy zrejme ešte netušil, že tu prežije takmer celý svoj produktívny vek. Bezmála 30 rokov sa podieľal sa na formovaní profesionálnej tváre nášho divadla. Ako zbormajster naštudoval desiatky operných, operetných, muzikálových titulov a koncertných diel. Rukami mu prešli desiatky, možno aj stovky zborových spevákov štyroch generácií.

Bývalý riaditeľ banskobystrickej Opery Jaroslav Smitka kedysi povedal, že Branislav Vargic je akousi „šedou eminenciou“ divadla. Myslím, že toto sa ho týkalo v tom najlepšom slova zmysle. Bol umelcom, ktorý nestojí na pódiách, ale je očiam verejnosti skrytý. Dvojnásobne to platilo pre prácu dramaturga, ktorej sa venoval okrem vedenia zboru v posledných rokoch pred odchodom do dôchodku v roku 2004. Nikdy mu to neprekážalo, exhibícia mu bola cudzia. Slúžil umeniu nielen ako zručný muzikant, ale aj dobrý teoretik. Bol kronikou divadla aj slovenského operného umenia. Výborne sa orientoval nielen v problematike opernej hudby, ale mal široký rozhľad vo viacerých oblastiach muzikológie a umenovedy. Nepochybne aj vďaka svojej precíznej a trpezlivej povahe. Z prečítaných kníh si robil výpisky, podčiarkoval, excerptoval, zapisoval si myšlienky. Mnohé z nich sa stali podkladom k jeho publikačnej činnosti. Jeho posledným dielom vytvoreným na pôde Štátnej opery bola kniha Od školských hier k Štátnej opere (2004), v ktorej zmapoval históriu svojho domovského divadla v Banskej Bystrici.

Branislav Vargic bol osobnosťou, pre ktorú práca v divadle znamenala byť súčasťou spoločenstva ľudí, ktorí operou žijú. Nepovažujú ju len za spôsob obživy, ale za poslanie. Branislav Vargic toto poslanie naplnil až po samý okraj. Česť jeho pamiatke!

Autor. Alžbeta Lukáčová, dramaturgička Štátnej opery

email

About Author

Alžbeta Lukáčová

Leave A Reply