Dnes je: piatok, 22. 9. 2017, meniny má: Móric , zajtra: Zdenka

Za Jaroslavou Sedlářovou

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Česká mezzosopranistka (narodená 26. apríla 1931 v Užhorode) Jaroslava Sedlářová prežila dve desiatky rokov na javisku Opery SND, kde patrila medzi prvú garnitúru jej sólistov. Predtým (v rokoch 1956 – 1961) bola členkou opery v Opave a od sezóny 1962/63 až do roku 1992 pôsobila v SND. Patrila k „druhej vlne“ českých operných umelcov (spolu s Drahoslavou Kralovcovou, Jarmilou Smyčkovou, Čeňkom Mlčákom a ďalšími), ktorí v priebehu šesťdesiatych rokov minulého storočia kádrovo posilnili a skvalitnili dobre vybavený sólistický ansámbel našej reprezentatívnej národnej opernej scény. Jaroslava Sedlářová zomrela 16. júna 2017 v Bratislave.

Sedlářovej meno zostane zapísané v dejinách bratislavskej opery predovšetkým v súvislosti s mimoriadne vydarenou inscenáciou Verdiho Trubadúra hneď v prvej sezóne jej pôsobenia v SND (réžia Július Gyermek, dirigent Viktor Málek, scéna Pavol Gábor), v ktorej popri Česányiovej Leonóre, Hanákovom Lunovi, Jakubekovom (a neskôr aj Zahradníčkovom) Manricovi zažiarila ako kométa práve jej Azucena. Speváčka sa ideálne stotožnila s postavou pomstychtivej cigánky a spevácky part postavila na účinných kontrastoch dramatického (tretí a piaty obraz) a lyrického (posledný obraz) spievania.

G. Verdi: Trubadúr, Opera SND, 1974,
Jaroslava Sedlářová (Azucena),
foto: Archív SND

Speváčky „sedeli“ aj ďalšie „verdiovky“ (Ulrika v Maškarnom bále, v dvoch inscenáciách Amneris v Aide). Akoby jej už skôr pasovali úlohy starších žien, čo dokázala ako Kostolníčka v Janáčkovej Jej pastorkyni, Grófka v Čajkovského Pikovej dáme, Matka v Menottiho Konzulovi, Martinka v Smetanovej Hubičke, Ňaňa v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, Marta vo Gounodovom Faustovi, Madame Kitajevova v Cikkerovom Vzkriesení, Cigánka v Janáčkovom Zápisníku zmizelého, no predovšetkým v titulnej postave Urbancovho prepisu krásnej Casonovej hry Pani úsvitu (1976). Do démonických polôh sa vrátila pri interpretácii Ortrudy z Wagnerovho Lohengrina (1976), no úspechy slávila aj v komických postavách, ako bola Dvořákova Kača (1965) či Florence v mimoriadne vydarenej inscenácii Brittenovho Alberta Herringa (1966).

G. Verdi: Maškarný bál, Opera SND, 1964,
Jaroslava Sedlářová (Ulrika),
foto: Jozef Vavro

Po odchode z Opery SND (1991/92) žila naďalej v Bratislave a strániac sa verejného života sa pomaly na ňu zabúdalo. Dňa 26. apríla sa dožila veku 86 rokov. Jej pohreb (20. 6.) sa konal v bratislavskom Krematóriu bez bližšej informovanosti bratislavskej kultúrnej i opernej verejnosti. Tí niekoľkí, čo si pamätajú na jej Azucenu, však na ňu nezabudnú.

Autor: Vladimír Blaho

fotogaléria

This slideshow requires JavaScript.

email

About Author

Leave A Reply