Dnes je: streda, 20. 6. 2018, meniny má: Valéria, zajtra: Alojz

Zabudnuté hviezdy operného sveta

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V dnešnom historickom prehľade si spomenieme na osobnosti, pochádzajúce z Košíc alebo iných území dnešného Slovenska ,ktoré sa zapísali zlatými písmenami do dejín opery v časoch, keď ešte nejestvovala nahrávacia technika.

Poznatky, ktoré sme čerpali z prác operných a divadelných historikov, z novín, dokumentov a publikácií sú zamerané viac na ich osudy a účinkovanie na svetových operných scénach než na farbu hlasu, odtiene, prípadne kvalitu a charakter ich hlavného „nástroja“, operného spievania. Z pera Štefana Hozu sa dozvedáme, že „prvá naša študovaná speváčka, absolventka konzervatória Anica Fábryová sa najviac uplatnila na koncertoch v Amerike a v divadle v New Yorku.“ O jej koncertoch vieme aj z dennej tlače r. 1922, úplné vedomosti o nej má Dr. Jana Lengová, keď dokazuje, že účinkovala v Budapešti na koncertoch Slovenského spolku r. 1905, vtedy ako 25-ročná. Neskôr pôsobila ako pedagóg operného spevu na konzervatóriu v New Yorku.

Rodáčkou z Košíc bola komorná speváčka Kornélia Csányi-Schmittová (1851 – 1906), manželka dirigenta drážďanského divadla. Prvýkrát v Košiciach spievala na koncerte s nemeckou huslistkou Scharwenkovou r. 1896. Slávna maďarská speváčka Blaha Lujza, po ktorej sú dnes pomenované mnohé ulice a námestia, sa narodila v Rimavskej Sobote 8. septembra 1850 ako Lujza Kőlesiová, s manželom divadelným a vojenským kapelníkom a príležitostným skladateľom Jánosom Blahom (1829 – 1870) žila v Budapešti až do jeho smrti, ešte sa vydala za baróna Splényi Ődőna, zomrela 18. 1. 1926.

Blaha Lujza

Blaha Lujza

Na pódiu stála už ako 8-ročná, v Budapešti prvýkrát vystúpila r. 1864,v Košiciach sa predstavila trikrát v rokoch 1898 – 1903, z opier sa vyznamenala hlavne v Auberovej Nemá z Portici. V Budapešti našli uplatnenie aj ďalší speváci – altistka Vilma Válentová, rodáčka z Levoče, v rokoch 1893 – 1916 pôsobila v Maďarskej kráľovskej opere, podobne ako Vojtech Vencel, rodák z Nitry (1882). V Leviciach navštevoval Učiteľský ústav, od r. 1900 pôsobil ako stály člen Maďarskej spevohry, kde naštudoval všetky basové úlohy: Sarastra, Osmina, Basilia, Bartola, Sparafucileho a ď. Zomrel 17. novembra 1945 v Budapešti. Z Rimavskej Soboty pochádzala aj Aglaja Organiová, vlastným menom Anna Maria von St.Jőrgen, známa koloratúrna sopranistka. Stala sa členkou opery v Berlíne, neskôr bola pedagogičkou drážďanského konzervatória. Ako uvádza Dr. Jaroslav Blaho, častým barytónovým partnerom Emy Destinnovej bol Dezider Zador, nar. 1873 v Hornej Krupej. Bol sólistom drážďanskej opery, v rokoch 1915 – 18 stálym hosťom v košickej opere. Miestna tlač v Košiciach priniesla správu o jeho úspešnom účinkovaní v úlohe Mefista v Gounodovom Faustovi 8. decembra 1915. Nevyhýbal sa ani chrámovým koncertom, v správe Košických novín zo 16. 6. 1916 je priaznivo hodnotený koncert v Dóme sv. Alžbety, venovaný vojnovým sirotám, na ktorom okrem Zádora účinkovali na organe Mária a Oldřich Hemerkovci, košická speváčka Luisianne Schellová-Majláthová, jej manžel gróf Majláth a i. Maďarskí historici uvádzajú, že r.1827 sa na Mäsiarskej ulici v Košiciach narodila Jozefa Kaiser, vydatá Ernstová, sopranistka Národnej opery v Budapešti, v rokoch 1844 – 45 sólistka opery vo Viedni, neskôr sólistka v Mainzi a v Prahe, posledných 10 rokov svojho života strávila v Budapešti. Jej syn Henrik Ernst, narodený v Drážďanoch r. 1848 bol takisto operným spevákom, pôsobil v Lipsku, Pešti a vo Viedni, preslávil sa postavami Florestana, Siegfrieda, Tannhäusera a i.

R. 1855 sa v Košiciach narodila speváčka Etelka Gerster-Gardini, iba o 5 rokov neskôr v Bratislave Irma Spányiová. Obe dosiahli svetovú kariéru.

Etelka Gerster-Gardini

Etelka Gerster-Gardini

Etelka Gerster bola dcérou rodáka z Košíc staviteľa Bélu Gerstera (1850 – 1923), projektanta Korintskej úžiny v Grécku a spoluautora Panamského prieplavu. Bola obdarená umeniu prajným domácim prostredím, nadaním pre hudbu, hlasom a zrejme mala v živote aj skutočné šťastie. Keď r. 1873 v jej rodnom meste Košiciach koncertoval primárius Viedenského kvarteta Joseph Hellmesberger, predstavili mu talentovanú 18-ročnú Etelku. Jej krásny hlas ho natoľko očaril, že ju prijal do svojej rodiny, aby spoločne s jeho dcérou študovali spev u Mathilde Marchesiovej na viedenskom konzervatóriu. Po dvojročnom štúdiu sa košickému publiku predstavila spoločne s Lisztovou žiačkou klaviristkou Elzou Bogáthyovou samostatným koncertom. R. 1876 spievala v Benátkach na svojom prvom vystúpení Gildu v Rigolettovi a Oféliu v Hamletovi. Nasledovali Marseille, Ženeva, Berlín, Londýn, Moskva, Petrohrad, koncertovala v Amerike. Miestna tlač viackrát priniesla správy o jej úspechoch v Berlíne, Londýne, či talianskej opere, alebo aj o jej sobáši s talianskym impresáriom Carlo Gardinim r. 1877. 25. februára 1906 uverejnili noviny New York Daily Expres s umelkyňou obsiahly rozhovor, najmä keď ako učiteľka spevu nechala prepadnúť svoju žiačku, budúcu opernú divu Lotte Lehmann. Menej šťastia mala v živote jej rovnako talentovaná sestra Berta Gersterová, vydatá Kauserová. Vo Verdiho Aide sa preslávila na mnohých európskych scénach. Žila len krátkych 34 rokov, zomrela v Paríži r. 1885. Vo svojich rodných Košiciach účinkovala naposledy ako členka vokálneho kvarteta z Talianska vo Verdiho Requiem r. 1877. Mezosopranistka Irma Spányiová sa narodila v Bratislave r. 1860. Podľa zistení Gabriela Dušinského bola „vnučkou sestry známeho klavírneho skladateľa Stefana Hellera, Chopinovho priateľa“, pochádzala z umeniu oddaného prostredia. Bola členkou rímskej opery Teatro Constanzi. R. 1898 ju v Bratislave počul spievať Béla Bartók. Spievala v budapeštianskej opere, v Rusku aj Rumunsku. Spoločne s Ernő Dohnányim r. 1899 koncertovali okrem Bratislavy aj v Košiciach. Rakúska továreň Bősendorfer im na tento večer zapožičala vynikajúci klavír-krídlo, o čom referovala miestna tlač, časopis Pannonia. Zaujal nielen spev Irmy Spányiovej, ale aj vystúpenie klaviristu Dohnányiho. Zo zachovanej správy Zoltána Hrabussayho sa dozvedáme, že Irma Spányi účinkovala na oboch bratislavských predstaveniach Wagnerovho Lohengrina ako Ortruda 26. a 27. januára 1898, keď operu dirigoval Bruno Walter! O tomto predstavení sa traduje legenda, že dirigent sa dostal do takého ohnivého elánu, že taktovka mu vyletela z rúk nad hlavy divákov až do piateho radu na prízemí. A v jednej z kritík to malo takúto odozvu: ,,Viac pokoja Vám odporúčame, vážený dirigent, Vám ešte nepristane byť takýto geniálny“. O Irme Spányiovej vieme, že zomrela v Bratislave r. 1932, mnohé indície smerujú k úvahám, že jej bratom bol maliar Kornel Spányi(k). K doteraz najzáhadnejším postavám operného „neba“ patrí rodáčka z Lučenca Margita Bokorová. Poznáme dáta jej narodenia a úmrtia: 1. 6. 1903 – 9. 11. 1949, zomrela v New Yorku. V SND v Bratislave hosťovala ako sólistka Viedenskej štátnej opery v rokoch 1936 a 1937 najprv s Lidou Maškovou, potom s Dorou Withovou. Od 1. 7. 1933 stvárnila postavu Zdenky v opere Arabella Richarda Straussa, bola teda jej prvou predstaviteľkou na svete. Dirigentom tejto svetovej premiéry bol Klemens Krauss, ústrednú postavu Arabellu stvárnila obľúbená Straussova interpretka Viorica Ursuleacová, vedľajšie postavy naštudovali Friedrich Plaschke, Martin Kremer a Alfred Jerger. Na premiére bol osobne prítomný aj autor diela, Richard Strauss. Margit Bokor spievala aj v ďalších Straussovych operách, v Egyptskej Helene Aithru, v Ariadne na Naxe Komponistku, v opere Ružový gavalier Octaviána.

Rose Pauly

Rose Pauly

Doposiaľ najviac informácií máme o ďalšej speváčke, ktorá vyšla z nášho prostredia a vypracovala sa na umelkyňu svetových kvalít. Rose Pauly, narodená 15. marca 1894 v Prešove bola pokrstená ako Rose Pollak. Študovala vo Viedni u významnej pedagogičky spevu Rosy Papier-Paumgartnerovej. Jej kontraalt s dramatickou intenzitou sa prvýkrát uplatnil pri jej debute v Hamburgu v úlohe Aidy. Vo Viedni to bolo r. 1918 v úlohe Desdemony. Nasledovali Hamburg, Gera-tu prvýkrát stvárnila v nemčine Janáčkovu Káťu Kabanovú – nasledovali Karlsruhe, Mannheim a opäť Viedeň. Ak máme veriť životopiscovi Richarda Straussa Erstovi Krausemu, Rose Pauly naštudovala jeho opery Salome, Elektra, hlavné postavy v operách Žena bez tieňa a Egyptská Helena. Vždy s takými dirigentskými osobnosťami svetového významu ako boli Wilhelm Futrwängler, Klemens Krauss, Fritz Bush, neskôr v Prahe Georg Széll. Vo Viedni ešte pred nástupom nacizmu stvárnila Máriu v opere Albana Berga Vojcek, Jenůfu v Janáčkovej Jej pastorkyni, Martu v d´Albertovej Nížine. Jej neprekonateľným výkonom bola v Mozartovom Don Juanovi dona Anna, jej repertoár siahal až k postavám Senty, Leonory, Carmen, Eboli, Kundry, Turandot a ďalším. V rokoch 1933 – 37 na hudobných slávnostiach v Salzburgu excelovala postavami z opier Richarda Straussa, Elektru potom stvárnila aj v Covent Garden v Londýne, až potom sa dostala do zámoria, najprv do San Francisca, potom do Metropolitnej opery v New Yorku, Chicaga, opäť Európy, v Ríme a v Teatro Colon v Buenos Aires. Rose Pauly sa od r. 1946 usadila v Palestíne, kde až do svojej smrti r. 1975 pôsobila ako učiteľka spevu. Jej veľkým obdivovateľom bol Richard Strauss nielen ako skladateľ, ale aj ako dirigent. V jednom zo svojich rozhovorov spomínala na veľkú osobnosť: ,,Moje prvé stretnutie so Straussom bolo v Garmischi, kde býval. Pripravovali sme sa tam na predvedenie Dona Giovanniho v Salzburgu r. 1922.Naučila som sa úlohu Dony Anny za tri dni a stala sa mojou obľúbenou postavou. Ľudia mi nechceli uveriť, ako dobre sa nám spolupracovalo pri tvorbe Mozarta. Nie dlho potom, pri skúške mi povedal. Si krásna Salome, ale práve teraz si celkom iná žena. Zapamätaj si, že toto je umenie, to nie je život. Rada na to spomínam.“ Celkove naštudovala 67 postáv v rôznych jazykoch v rôznych končinách sveta. Možno len súhlasiť s údivom historika Jaroslava Blahu, ktorý v časopise Hudobný život vyslovil názor o potrebe nainštalovať pamätnú tabuľu slávnej rodáčke z Prešova!

Nemali by sme zabúdať na veľké talenty, ktoré pochádzali z nášho územia, na umelcov, ktorí dokázali očariť nielen svojím talentom, hlasom, emóciami, výkonom a dramatickým výrazom, ale dokonca tvoriť nové divadlá a inscenácie. V Nórsku to dokázal košický rodák, divadelník Alexander Varnay (1889 – 1924). Ako sme sa dozvedeli z monografie svetoznámej sopranistky Astrid Varnay, jej otec sa narodil v Košiciach ako najstarší z 10 detí 11. septembra 1889. Celá rodina sa venovala muzicírovaniu, založili si aj malý spevácky zbor. Medicínu študoval vo Viedni, u prof. Hansa Habőcka na konzervatóriu urobil prvé kroky k divadlu. Všimol si ho skladateľ Karl Goldmark, talentovaného speváka podporil aj finančne. Zapísal sa aj do režisérskej triedy Eduarda Gärtnera a prof.Meisnera, spev ho učil legendárny tenorista Hermann Winkelmann, ktorý spieval titulnú rolu vo Wagnerovom Parsifalovi v Bayreuthe. Dirigent Felix von Weingarten mu získal štipendium na ďalšie štúdiá vo Francúzsku a Taliansku. Neskôr študoval v Paríži u poľského tenoristu Jeana de Reskeho, kam chodil na hodiny spevu aj Leo Slezak. V Taliansku spieval aj skladateľovi Leoncavallovi. Varnay potom spieval v divadlách v Budapešti, Ostrave, Poznani, Wroclawe, Gdaňsku, Oslo, Warszawe. Odtiaľ prešiel do nemeckých divadiel v Kasseli, Frankfurte a Dvornej opery v Berlíne. Spieval široký repertoár od vojvodu v Rigolettovi, Cania, Turridu, Fausta a pod. k tenorovým partom opier TannhäuserLohengrin. Oženil sa s maďarskou speváčkou sopranistkou Mariou Junghausovou, zoznámil ich niemenej slávny dirigent Fritz Reiner v Budapešti. Spievala napr. so slávnym barytonistom Tito Ruffom. Jej hlas kritici porovnávali s hlasom Adeliny Pattiovej alebo s Eleonórou Duseovou. Vo švédskom Štokholme sa im 25. apríla 1918 narodila jediná dcéra Astrid Varnay.

Astrid Varnay

Astrid Varnay

V hlavnom meste Nórska Oslo – Kristianii založil Alexander Varnay Operu comique na spôsob parížskeho divadla. Mal len 29 rokov, keď sa rozhodol, že povolanie operného speváka zmení na úlohu riaditeľa, zakladateľa a tvorcu nového divadla. Bol súčasne hlavným režisérom a umeleckým vedúcim. Za dirigentský pult pozval Leifa Halvorsena a milánskeho skladateľa Pierra Coppolu, ktorému predtým zveril dirigovanie opery Dievča zo Západu sám Puccini vo Florencii, Modene, Bologni a Bruseli. Divadlo vo vtedajšej Kristianii – ako píše Astrid Varnay vo svojom životopise – otvorili 29. novembra 1918. Na programe bola opera Saint-Saänsa Samson a Dalila v réžii A. Varnayho pod taktovkou P. Coppolu. Na predstavení boli prítomní kráľ Hakon VII., vznešená spoločnosť a členovia vtedajšej vlády. V pozostalosti A. Varnay sa nachádza strieborná tabatierka a na jej vnútornej strane dedikácia s iniciálami Arthura Nikischa, ktorý na jedno vystúpenie prišiel do Nórska zadirigovať Beethovenovu 9. symfóniuÓdou na radosť, v ktorej sopránové sólo spievala pani Maria Varnay, tenor Leo Slezak a i. Alexander Varnay nakoniec účinkoval v Buenos Aires, kde prvýkrát uviedol Mozartovu Čarovnú flautu a iné opery z obdobia klasicizmu. Po krátkom pôsobení v New Yorku 13. júna 1924 zomrel. Tým sa uzavrela kariéra svetobežníka, rodáka z Košíc, tenoristu, operného režiséra a divadelníka, ktorý stopy svojho talentu a tvorivých síl zanechal v mnohých divadlách sveta. Život, aktivity a zaujímavosti o jeho dcére, z ktorej sa stala umelkyňa legendárneho významu, o svetovej opernej dive Astrid Varnay (1918 – 2006) sú natoľko obsiahle a zaujímavé, že by si vyžadovali samostatnú kapitolu. Je prvou spomedzi spomínaných osobností, ktorej hlas, vokálny prejav ba aj dramatické výkony si môžeme v súčasnosti prehrať z kvalitných záznamov na videu či len vo zvuku. Z nich sa dozvedáme, že bola vo svete najuznávanejšou predstaviteľkou hlavných postáv vo Wagnerových operách, najuznávanejšou z umelkýň pôsobiacich vo Wagnerovom Bayreuthe. Svoj bohatý životný osud zachytila v knižnej podobe v spomienkach, vydaných r. 1997 najprv anglicky, neskôr v nemeckom preklade pod názvom 55 rokov v piatich dejstvách s prológom (vydavateľ Henschel Verlag Berlin, spoluautor Donald Arthur). Okrem spomienok na svojich najbližších, na prvé hodiny spevu u svojej matky v New Yorku, o kontaktoch s legendárnymi osobnosťami zo sveta hudby a opery sa dozvieme o jej debute v MET r. 1941, o vzťahoch v MET, o tvorbe postáv, spoluúčinkujúcich, o manželovi významnom dirigentovi Hermannovi Weigertovi a pod. Keďže sa narodila vo švédskom Štockholme, často ju považovali za Švédku, kvôli menu Astrid za Nemku, kvôli matke za Maďarku, v skutočnosti bola hrdá na svoj pôvod, na umelca a otca Alexandra, ešte aj vo vysokom veku ako sólistka Opery v Mníchove sa intenzívne zaujímala o Košice, rodisko svojho otca. Je známe, že sa špecializovala na wagnerovský repertoár, ale k historickým patrili aj jej výkony v operách Aida, Fidelio, Elektra, Lady Macbeth, alebo nahrávky, v ktorých spolupracovala s takými osobnosťami ako bol Herbert von Karajan, najvýznamnejší dirigent 20. storočia.

Autor: Lýdia Urbančíková

foto: internet

video

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 43
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár