Dnes je: nedeľa, 24. 6. 2018, meniny má: Ján, zajtra: Tadeáš, Olívia

Záverečným krédom intendanta sa skončili Drážďanské hudobné slávnosti 2018

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
K skutočným slávnostiam hudby – Dresdner Musikfestspiele, patril aj v druhej polovici tohoto hudobného maratónu pestrý a hodnotný program (o prvej polovici festivalu sme písali TU…). Len na posledné dva večerné podujatia 9. a 10. 6. 2018 bolo avizované Gerardo Núnez Trio, v ktorom sa strelo flamenco s džezom, v Semperovej opere hral Gidon Kremer Husľový koncert Mieszyslawa Weinberga, od Arva Pärta zaznel jeho Swansong a Dresdner Festspielorchester so sólistami s dirigentom Ivorom Boltonom položil bodku za cyklom koncertov Originalklang.

Práve spomínaný Dresdner Festspielorchester, v ktorom sedia špecialisti najrenomovanejších orchestrov Európy, sa vydáva na koncertoch v Drážďanoch už siedmy rok na cestu hľadania originálneho zvuku tých diel, ktoré práve hrá. Neide iba o obdobie baroka, tohoto roku šlo špeciálne o ideálny zvuk romantizmu. K pozoruhodnostiam festivalu patrili aj Druhá symfónia Gustava Mahlera s Budapeštianskym festivalovým orchestrom a filharmonickým zborom z Brna pod vedením Ivána Fischera, i čisto Schubertovský klavírny recitál básnika klavíra Radu Lupu, ale napríklad aj diametrálne rozdielny večer, na ktorom Urban-Dance-Companie z Berlína vytancovala Bachov Dobre temperovaný klavír či slávnu Toccatu d mol.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018, Klavírny recitál Radu Lupu v Drážďanoch, 2018,
foto: Oliver Killig

Na tomto mieste nech je spomenutá udalosť, ktorá nepatrila do programu festivalu, ale uskutočnila sa v čase jeho priebehu. Na scéne Semper Zwei Semperovej opery malo premiéru vynikajúce nové hudobné divadlo Das Rätsel der gestohlenen Stimmen (Záhada ukradnutých hlasov), určené pre všetkých od šiestich rokov (13. 5.). Ováciami sprevádzaný krst vznikol podľa divadelnej hry britského dramatika Alana Ayckborna. Autorom vydareného operného libreta je Manfred Weiss, ktorý sujetom pozýva publikum do sveta Harryho Potera. Autor hudby, skladateľ Johannes Wulff-Woesten, ktorý sám dielo i naštudoval a dirigoval, sa podpísal pod hudobnú stránku diela tak, že jedenástimi hudobnými nástrojmi a siedmymi sólistami dokázal prikovať malých i veľkých divákov k stoličkám. Na interpretácii sa podieľali členovia Giuseppe-Sinopoli-Akademie Sächsische Staatskapelle Dresden, hlavnú úlohu, Susi, stvárnila hlasovo i herecky výborná Tania Lorenzo, členka Junges Ensemble Semperoper. Skladateľ Johannes Wulff-Woesten označil svoju hudbu za hudbu s chaplinovskými črtami. Avšak ten, kto ju počuje, žasne nad jej spontánnym prelýnaním rôznych štýlov, nad jej schopnosťou vyjadriť rozprávkové, magické i komické situácie, strašidelnosť či radosť.

J. Wulff-Woesten. Záhada ukradnutých hlasov, Semperova opera Drážďany, 2018,
foto: Klaus Gigga

Indikátorom, že novinka je výborná, bola schopnosť deja i hudby okamžite vtiahnuť publikum do svojich útrob, pričom maximálne pozorní boli aj tí najmladší návštevníci. Aj vynaliezavá inscenácia Toma Quaasa prispela k tomu, že vzniklo predstavenie, ktoré aj mladého poslucháča a diváka zaujme a zaviaže do takej miery, že je predpokladom stretnúť ho medzi publikom budúcich koncertov hudobných slávností. Doterajších šesť repríz zaznamenalo veľkým záujem, divadlo bolo opakovane plné.

Aby sme aspoň čiastočne vyvážili informácie, ktoré sme už priniesli o prvej časti festivalu (písali sme o nej TU…), je potrebné spomenúť i dalšiu premiéru vokálno-symfonického diela pochádzajúceho od Georga Alexandra Albrechta. Jeho skladateľský opus Rekviem pre Sýriu pre soprán, alt, tenor, barytón, sýrsku recitátorku, organ, zbor a veľký orchester, teda omša za mŕtvych vojny v Sýrii, vznikol ako objednávka Drážďanskej filharmónie a zaznel v novej koncertnej sieni v naštudovaní Michaela Sanderlinga (3. 6.). V ten istý večer sa uskutočnil i koncert v Krížovom chráme (Kreuzkirche), ktorý bol venovaný predovšetkým jedinečnému poslovi dobrej hudby v druhej polovici 20. storočia, klaviristovi, dirigentovi a skladateľovi Leonardovi Bernsteinovi.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018, Koncert v Krížovom chráme, 2018,
Dresdner Kreuzchor, Wiener Sängerknaben, Štátna kapela z Halle, Wolfgang Behrend,
foto: Oliver Killig

Okrem toho, že Bernstein bol dlhé roky hudobným riaditeľom Newyorských filharmonikov, mal tiež funkciu moderátora a „vysvetľovača“ hudby. Jeho televízne relácie Young People‘s Concerts sú napokon legendárne doposiaľ. Tohoto roku si hudobný svet pripomína sté výročie jeho narodenia, pri príležitosti ktorého si i Drážďanské hudobné slávnosti uctili jeho skladateľský odkaz. Veď ten je rovnako elektrizujúci ako bola jeho osoba. V podaní dvoch prvoligových chlapčenských zborov – Dresdner Kreuzchor a Wiener Sängerknaben, Štátnej kapely z Halle (Staatskapelle Halle) a pod vedením zborového dirigenta Wolfganga Behrenda (jeho dirigát nebol pôvodne plánovaný) zazneli Bernsteinove Chichester Psalms pre miešaný zbor, chlapčenský hlas a orchester (3. 6.). Toto dvadsaťminútové trojčasťové dielo na hebrejské psalmové texty vzniklo na objednávku katedrály v Chichestri pre dohromady tri chlapčenské zbory. Stalo sa mimoriadne populárnym – azda aj z toho dôvodu, že má korene i v Bernsteinových muzikáloch a disponuje tonálnou hudobnou rečou. Sám Bernstein dodatočne svoje dielo komentoval slovami: „Keď celý svet komponoval ako Boulez či Stockhausen, napísal som ‚Chichester Psalms‘… Tak do pekla so mnou!“ Zažiť tohoto Bernsteina práve s uvedenými špičkovými zbormi bol v každom prípade dar. Oni boli jedinečnosťou večera, ich hlasová sviežosť, nie je s ničím iným porovnateľná.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018, Koncert v Krížovom chráme, 2018,
Joseph (alt), Štátna kapela z Halle,
foto: Oliver Killig

Z ich stredu pochádzajúci sólista, snáď desaťročný suverénny altista Joseph, opakovane spievajúci: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba…“ vyvolával zimomriavky. V jeho hlase, ale i v hlasoch cca. 120 chlapcov, bola emócia, ľahkosť, prirodzenosť a k tomu exaktnosť. Nezabudnuteľné ostane vnútorné zborové – miestami až chorálové – chvenie, senzačne zvýraznené synkopické úseky, nádherne znejúce vrúcne farebné koberce, ich plastické dynamické vlnenie, nečujné pianissimá… Avšak dusno z horúčav, ale hlavne nedostatočné skúsenosti dirigenta, nevydolovali z Bernsteina to, čo v ňom tkvelo. Ani slávne Adagio pre sláčiky Samuela Barbera spracované samotným skladateľom pre zbor a cappella a Schubertova šiesta Omša Es dur D 950 nevyzneli uspokojivo. Všetkým dielam chýbalo žiaľ to hlavné – interpretačná iskra a osobnosť za dirigentským pultom. Ani vynikajúcim sólistom v Schubertovej omši a ani orchestru nebol tento dirigent adekvátnym partnerom.

Zastavme sa na chvíľu pri festivalových koncertoch, ktoré by sa neboli obišli bez ďalších vokálnych súborov. V Drážďanoch sídliaci Sächsisches Vocalensemble, ktorý zožína za svoje nahrávky opakovane tie najcennejšie trofeje a podieľa sa na pravidelnom hudobnom živote mesta v Annenkriche, sa podujal na stvárnenie Jánových pašií Johanna Sebastiana Bacha BWV 245 (8. 6.). Nie však jednej zo štyroch Bachových verzií, ale v romantizujúcom spracovaní Robertom Schumannom. Takmer tristo rokov staré barokové dielo vyznelo pod umeleckým vedením Matthiasa Junga v Schumannovom poňatí ako vždy na vysokej úrovni, exaktne, sviežo a napriek tomu zahalené romantickým závojom. Sólisti, zbor i Mendelssohnov orchester z Lipska (Mendelssohnorchester Leipzig) poskytli svojou interpretáciou súčasne aj porovnanie Bachových Jánových pašií z Nového zákona s na festivale premiérovanými Buddhovými pašiami čínskeho skladateľa Tana Duna. (písali sme o tom TU…) Obidve diela zazneli na festivale v priebehu pár dní. Čo sa týka hudby, šlo samozrejme o dva rozdielne svety, ale ich myšlienkové posolstvo je sféricky predsa len príbuzné aj napriek tomu, že vznik týchto kompozícií delia od seba tri storočia a naprosto rozdielne kultúry.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018, vokálny súbor VOCES8, foto: Agata Schindler

Relatívne mladý britský klasický vokálny súbor VOCES8, existujúci iba 12 rokov, bol akoby stvorený pre malú dvoranu Drážďanského rezidenčného renesančného zámku. Bol to pech, že sklenené prestrešenie nedávno rekonštruovaného zámku dovolilo celý deň do uzavretého priestoru pražiť nemilosrdnému slnku a tak koncert v tropickej horúčave nebol príjemný pre poslucháčov a tobôž nie pre interpretov. Výkon vokalistov bol napriek tomu profesionálny a fascinujúci, osem do ansámblu a cappella začlenených sólistov bolo v super forme. Výsledná zvuková a muzikálna stránka dvoch sopranistiek, dvoch kontratenorov, dvoch tenorov, jedného barytonistu a jedného basistu zanechávala počas interpretácie obdiv, ich homogénnosť a čistota štýlov boli priam frapujúce. Ponúkli hudbu piatich storočí: nádherné diela od renesancie až po súčasnosť, od Williama Byrda cez Johanna Sebastiana Bacha (Bourrée IIAnglickej suity č. 2 a mol BWV 807) až po Benjamina Brittena (Choral Dances z opery Gloriana op. 53!). Nechýbali ani tradičné piesne zo Škótska a Ameriky, ba ani celkom iná sféra, ktorá zaznela napríklad v piesni It Don’t Mean a Thing od Duke Elingtona či Cheek to Cheek Irvinga Berlina, ktorú v roku 1935 komponoval pre Freda Astaira. Okrem Brittenových excelentných kompozícií sa jednalo o rôzne špičkové transkripcie pre rozdielne typy i obsadenie zborového ansámblu, ktorými súbor predstavil svoje široké spektrum interpretačných schopností a možností. Aj recenzent len počúval a žasol nad tými z ľudských hlasov ako do mramoru vytesanými exaktnými a podmanivými akordami, súzvukmi, vokálnymi líniami a krivkami…

Bez aktívnej spolupráce zboru by samozrejme nebolo odznelo koncertantné uvedenie opusu La damnation de Faust (Faustove prekliatie) Hectora Berlioza. Keď však prietrž mračien prekazí dostať sa zboru zavčasu na miesto koncertu, musí si na jeho príchod počkať nielen vypredaná opera, ale aj dirigent, sólisti a orchester. Napokon sa vyše hodinové čakanie predsa len skončilo (i keď členovia zboru dochádzali na pódium postupne, tak ako ich dovážali taxíky) a francúzsky dirigent Marc Soustrot, špecialista na francúzsku hudobnú literatúru, viedol napokon obrovský interpretačný aparát. Na interpretácii sa podieľali: Malmö Symfoniorkester, MDR Rundfunkchor, ako sólisti boli angažované špičky vokálneho neba – mezzosopranistka Sophie Koch (Marguerite), tenor Paul Groves (Faust), basbarytón Bryn Terfel (Méphistophélès) a barytón Edwin Crossley-Mercer (Brander). Toto v roku 1846 premiérované dielo, oscilujúce medzi veľkou operou a oratóriom, bolo skladateľom pôvodne myslené ako koncertantná kompozícia, takže jej festivalové uvedenie sa priblížilo k jeho zámeru. Goetheho text je rozložený na kúsky, na epizódy, ktoré Berlioz sleduje neskutočne farebnou hudbou, s ktorou sa spolu so sólistami Faustom, Mefistofelom a zborom ponára do hlbín pekla alebo sa vynára so zachránenou Margaretou v nebi.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018, koncertné uvedenie Berliozovho Faustovho prekliatia, 2018,
foto: Oliver Killig

V štyroch dieloch a epilógu sme sa stretli s nudiacim sa Faustom, ktorý opustil dieťa očakávajúcu Margaretu. Faust uzavrel obchod s čertom Mefistom, ten ho uniesol do pekla a Margarétu odprevadili prekrásné zborové partie do neba… Najmä zbor sa pod hudobným vedením dirigenta len tak leskol. Ako na húsenkovej dráhe meniacich sa pocitoch sa viezol poslucháč pri vnímaní tej exaltovanej hudby, tých nádhernych šťavnatých zborov študentov, vojakov, susedov…. Ani si nestačil uvedomiť, že je práve svedkom odlišného Goetheho Fausta, ako ho pozná z literatúry, že ho sleduje vo francúžštine s nemeckým prekladom publikovanom v programovom zošite. Veľké ovácie patrili všetkým, ale azda predsa len najviac zboru a čertovsky výborne stvárnenej vďačnej postave Terfelovho Mefista.

K festivalu patril i slávnostný moment, kedy je udelená festivalová cena: Glashütte Original MusikFestspielPreis. Tohoto roku túto poctu obdržala na všetkých prestížnych svetových scénach oslavovaná Američanka, virtuózna a neustále s niečím prekvapujúca mezzosopranistka Joyce DiDonato. Cenu udelili po 15-ty raz a je dotovaná sumou 25 000 eur, ktorá je viazaná podmienkou. Ocenenie získala Joyce Didonato nie len za jej jedinečnú umeleckú kvalitu, ale i za dlhoročné vášnivé angažmán za sprístupnenie hudby širokej verejnosti. Podľa nej umenie mení život, a v tom zmysle plánuje obdržanú sumu použiť v organizácii El Sistema Griechenland, ktorú sama zastrešuje. Organizácia sa stará o utečenecké deti, umožňuje im vyrastať, meniť ich život, nájsť inšpiráciu.

Joyce DiDonato pri preberaní festivalovej ceny Glashütte Original MusikFestspielPreis, 2018,
foto: Oliver Killig

Umelkyňa, ktorá je považovaná za jednu z najpozoruhodnejších speváčok súčasnosti vôbec, frapuje koloratúrami, belcantom, do koncertných večerov neraz zapletie politiku, jej hlas má lesk, energiu, humor, nemá ďaleko ani k muzikálu či kabaretu. Na jednom z jej dvoch večerov v Drážďanoch sa predstavila v koncertnej sieni Paláca kultúry aktuálnym projektom In War & Peace – Harmony Trough Music (navštívený koncert 28. 5.). V dramaturgii projektu vychádazala sujetovo i hudobne z diel Georga Friedricha Händla, Henryho Purcella, Emilioa de‘ Cavalieriho, Carla Gesualda, Leonarda Lea i Arvo Pärta (Da pacem Domine), ktorými poukázala na skutočnosť, že hudba môže prevziať úlohu holubice mieru nakoľko je sama nositeľkou harmónie. Z árií a orchestrálnych diel vytvorila jednoliaty attacca celok, pojednávajúci o vojne, mieri, o utrpení, slzách, zraniteľnosti, nádeji… Za všetky vstupy spomeniem jeden: srdcervúcu pianisssimovú áriu Almireny Lascia ch’io pianga z Händlovej opery Rinaldo. Obrovská koncertná sieň ani nedýchala…. Jej žonglovanie s hlasom je ďaleko od prázdnej ekvilibristiky, je majstrovské, šarmantné, naprosto prirodzené, snáď sa sem hodí i slovo úprimné. Spolu s jej umeleckým partnerom, talianskym barokovým súborom Il Pomo d’Oro a jeho vynikajúcim umeleckým vedúcim, Rusom Maximom Emelyanychevom, ale i v duu s piccolo flautistkou Annou Fusek, nechala vychutnať svoje majstrovstvo do dna. Ovácie a prídavky patrili ku koncertu, aj ňou nádherne stvárnená pieseň Richarda Straussa Morgen.

Drážďanské hudobné slávnosti, 2018, Joyce DiDonato, Il Pomo d’Oro, 2018,
foto: Oliver Killig

Sprievodné akcie, ako choreografia a abstraktná videoprojekcia, či nákladný make up a značkový kostým ani neboli potrebné. Šlo predovšetkým o hudbu, ktorou DiDonato napokon na prvý dotyk stopercentne zaujala. Jej slovami povedané: „Som idealistický človek, a skutočne verím, že svet môžeme zmeniť. Verím, že hudba môže liečiť, že má veľkú silu, že je silnejšia ako technika.“ Vieme tiež, že DiDonato iniciovala tak zvaný Education-Projekt, ktorého cieľom je vzbudiť u žiakov highschool záujem o klasickú hudbu. Ak by mohla byť prítomná sama pri každej prezentácii, mali by sme nepochybne už dávno plné koncertné siene tak, ako sa plnia futbalové štadióny.

Keď si na záver uvedomíme, že v Drážďanoch v minulosti pôsobili dlhšie či krátkodobo také hudobné osobnosti akými boli Heinrich Schütz, Carl Maria von Weber, Robert Schumann, Richard Wagner či Sergej Rachmaninov, že sa v tomto meste uskutočnili významné operné premiéry 19. a 20. storočia, že v opere pôsobí jeden z najstarších európskych orchestrov a mesto sa môže popýšiť dlhou zborovou kultúrou, zistíme, že Drážďany sú vlastne v istom zmysle kolískou hudby, že snáď všetko, čo sa v ňom deje, je len logická nadstavba.

Záverečný koncert 41. ročníka Drážďanských hudobných slávností,
foto: Oliver Killig

Na záver 41. ročníka Drážďanských hudobných slávností sa mesto premenilo na obrovské koncertné pódium pod holým nebom (nie poprvýkrát). Pod názvom Dresden singt & musiziert (8. 6.) sa námestie pred Frauenkirche zaplnilo s Elbland Philharmonie Sachsen a zbormi z Drážďan i z jeho partnerských miest. Pod vedením riaditeľa zboru Semperovej opery Jörna Hinnerka Andresena sa uskutočnil pôsobivý open air koncert. Zazneli na ňom populárne diela pre zbor a orchester, spolu s uvedenými interpretmi si nadšene zaspievalo i publikum. Vo Frauenkirche prebiehal s minimálnym časovým posuvom gala koncert pri príležitosti odovzdávania Európskej ceny kultúry 2018. Obdržali ju okrem iných intendant festivalu, violončelista Jan Vogler a tenorista Piotr Beczala.

Basista René Pape odovzdáva Európsku cenu kultúry 2018 intendantovi festivalu Janovi Voglerovi,
foto: Oliver Killig

V tomto momente znie hudba na námestiach a na rohoch ulíc, pred historickými budovami i na ich nádvoriach. Na tomto niekoľkohodinovom hudobnom podujatí sa podieľajú všetky vekové kategórie profesionálnych i amatérskych hudobníkov, ktorí mali chuť prispieť ku krédu formulovanému intendantom festivalu Janom Voglerom: „ Nech v tento deň znejú celé Drážďany, pridať sa môže každý, aby sa zvuk mesta dostal do sveta a aby takto sprostredkoval posolstvo vzájomnej súdržnosti národov.“

V posledný deň hudobných slávnosti bilancovali ich organizátori 32 dní maratónu hudby nasledovne: 67 podujatí, 1500 umelcov z celého sveta, 56.000 domácich a zahraničných návšetvníkov, 91 percentná vyťaženosť. Festival predal vstupenky za 1, 54 miliónov eur  a hovorí o jedinečnom publiku…

Autor: Agata Schindler

www.musikfestspiele.com

video

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 16
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár