Dnes je: pondelok, 18. 12. 2017, meniny má: Sláva , zajtra: Judita

Živio! veľkej sopranistke Anne Kajabovej-Peňáškovej

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Anna Kajabová-Peňášková, dlhoročná popredná sólistka Slovenského národného divadla sa v tomto roku dožíva významného životného jubilea (nar. v Prievidzi 28. 10. 1937). Podnes na jej krištáľový hlas spomínajú pamätníci Opery Slovenského národného divadla z rokov 1961-1994. Pre Operu SND je nezmazateľne zapísaná do jej análov predovšetkým pre krásny hlas, jemný a pôvabný zjav, ale najmä pre neuveriteľný počet vyše 50 rolí rôznych štýlov – pričom jej najvlastnejším bolo bel canto. K nemu si vytvorila celoživotný vzťah najmä počas dvoch stáží v Taliansku.

V mladosti sa rozhodovala medzi dvomi talentmi, ktoré dostala od Pána Boha: spevom a maliarstvom. Jej strýkom bol známy slovenský maliar, národný umelec prof. Dezider Milly, ktorý u mladej Aničky Peňáškovej objavil maliarske nadanie. Ako umelkyňa podnes spomína: „…bol presvedčený, že po ňom nastúpim na rovnakú umeleckú dráhu. Bol sklamaný, ba zo začiatku sa na mňa aj „hneval“ keď som uprednostnila spev a maľbu som si ponechala iba ako hobby, pri ktorom však dosiaľ rada relaxujem. Ani otecko nebol priam nadšený mojím rozhodnutím, postupne sa s tým ale obaja zmierili a v ďalšom ma už výdatne podporovali. U mamičky som získala porozumenie, nakoľko sama veľmi pekne spievala – príležitostne v prievidzkých kostoloch, kde som vlastne so spevom  začínala i ja.“

Anna Kajabová-Peňášková,
foto: Magdaléna Robinsonová

Hoci sa dnes rôzne vyznamenania a tituly akosi nespomínajú Anna Peňášková-vydatá Kajabová (manžel je lekár, známy internista – gastroenterológ a pedagóg MUDr. Igo Kajaba) ich zbierala už od mladosti: bola laureátkou speváckej súťaže Ferenca Erkela v Budapešti (r. 1961); v Helsinkách jej r. 1962 udelili zlatú medailu; zo speváckej súťaže v Rio de Janeiro priniesla r. 1965 striebornú medailu a titul laureátky (víťazstvo v súťaži žien). V r. 1972 jej udelili titul Laureátka Štátnej ceny SSR za interpretačné umenie.

Spev začala študovať po skončení gymnázia a JSŠ v Prievidzi na Štátnom konzervatóriu v Bratislave r. 1956 u prof. Magdy Móryovej. R. 1959 pokračovala v štúdiu na VŠMU u prof. dr. Janka Blaha. R. 1962 absolvovala postgraduálne štúdium v talianskej Siene na Academii Chigiana pod vedením slávnej sopranistky Giny Cigny. K svojej talianskej profesorke opäť vrátila v r. 1970 – účasťou na letnom 2-mesačnom vokálnom kurze na Academii Santa Cecilia Roma, s pokračovaním v Benátkach. Pani Anna Kajabová-Peňášková si spomína na Taliansko aj v tejto zaujímavej súvislosti:

Počas študijného pobytu v Ríme som sa stretla s vdovou i dcérou Rinou (úspešnou opernou sólistkou i klaviristkou) svetoznámeho tenoristu Benjamina Gigliho. Bolo to prostredníctvom osobného priateľa Gigliovcov: Jozefa Borároša (slovenského speváka a operného znalca). V snahe spoznať moje spevácke danosti, zorganizovala pani Rina vo svojom dome spoločný domáci koncert s vybranými áriami. Po odznení veľkej árie Leonóry di Vargas z 3. dejstva Verdiho opery Sila osudu pani Rina nadšene prehlásila, že si vypočula perfektne bel cantom zaspievanú áriu slovenskou umelkyňou – navyše v takom mladom veku!“.

G. Verdi: Don Carlos, Opera SND, 1981,
Anna Kajabová-Peňášková (Alžbeta), Róbert Szücs (Rodrigo),
foto: Jozef Vavro

Od sezóny 1960/61 sa stala Anna Peňášková sólistkou Opery SND Bratislava – ešte ako študentka 1. ročníka VŠMU (!), keď úspešne predviedla titulnú postavu v Gluckovej opere Ifigénia na Tauride. Zakrátko dostala príležitosť stvárniť úlohu Parasie v Musorgského opere Soročínsky jarmok, nasledovala úloha mladej kráľovnej v Orffovej opere Múdra žena, ktorá jej priniesla mimoriadne priaznivý ohlas u odbornej hudobnej kritiky. Vzápätí naštudovala Mimi v Pucciniho Bohéme a part Prvej dámy v Mozartovej Čarovnej flaute, ktorú po niekoľkých reprízach vymenila za rolu Paminy. Pre Mozarta a klasicistickú vokálnu tvorbu mala ojedinelé štýlové danosti.

Ako prvá z mladých alternujúcich sólistiek nastupovala vedľa národných umelkýň Margity Česányiovej a Márie Kišoňovej-Hubovej a ďalších popredných sólistov: Imricha Jakúbeka, dr. Gustáva Pappa, Oľgy a Bohuša Hanákovcov, Niny Hazuchovej, Anny a Juraja Martvoňovcov, Ondreja Malachovského. Zo svojej generácie si rada spomína na speváckych partnerov: Andreja Kucharského, Ľubu Baricovú, Juraja Hrubanta, Františka Livoru, Pavla Mauréryho. Z mladších kolegov na Petra Dvorského, Sergeja Kopčáka, Annu Starostovú, Martina Babjaka a mnohých ďalších…

R. Wagner: Lohengrin, Opera SND, 1976,
Anna Kajabová-Peňášková (Elsa),
foto: Archív SND

V SND umelecky dozrela, rozšírila si repertoár a vypracovala sa na poprednú sólistku Opery SND s technicky dokonale ovládaným sopránom, schopným vyjadriť citové odtiene (zvlášť v mäkkých lyrických melódiách), ale aj dravé dramatické pasáže, ale aj budovať zmysel pre štýl v rôznorodom repertoári. Vybudovala si ho ozaj rozsiahly. Spievala hrdinky Gluckových, Händlových a Mozartových dielach: Atlanta z Händlovho Xerxa, Eurydika z Gluckovej opery Orfeus a Eurydika, hlavná úloha v Gluckovej Ifigénii v Aulide. Mozartovské roly boli v jej podaní zvlášť pozoruhodné: Pamina v Čarovnej flaute, Donna Elvira v Don Giovannim i grófka vo Figarovej svadbe. V zrelšom štádiu prešla na verdiovské a pucciniovské postavy: Améliu z Maškarného bálu, Leonoru z Trubadúra a Sily osudu, Aidu z rovnomennej opery, Alžbetu v Don Carlosovi, Liu v Pucciniho Turandot, už v mladosti spievala Mimi v Bohéme a neskôr Madame Butterfly. Jej ďalšie významné úlohy boli: Antónia v Offenbachových Hoffmannových poviedkach, Agáta vo Weberovom Čarostrelcovi, Margaréta v Gounodovej opere Faust a Margaréta a Micaela v Bizetovej Carmen, Marcelina z Beethovenovho Fidelia, Elsa z Wagnerovho Lohengrina. Repertoárove divadlo, akým bolo a doposiaľ SND je, si vyžadovalo od speváka neobyčajnú prispôsobivosť hlasu a štýlotvornosť. Postavy Anny Peňáškovej z diel českej opery vrcholili Karolínou zo Smetanovej komickej opery Dve vdovy, Marienkou v Predanej neveste, Vendulkou v Hubičke, Rusalkou v rovnomennej Dvořákovej opere. V slovenskej tvorbe stvárnila Katrenu v Suchoňovej Krútňave, Milenu v opere Svätopluk, v Cikkerových operách spievala Aničku v Jurovi Jánošíkovi a part Mary v Misterovi Scroogovi. Na javisku Hviezdoslavovho divadla, kam sa Opera SND premiestnila počas rekonštrukcie Historickej budovy bola nezabudnuteľnou Lenio v opere Bohuslava Martinů Grécke pašie (vedľa dr. G. Pappa v hlavnej mužskej postave) a na javisku domovskej budovy zasa Taťjanou v Čajkovského Eugenovi Oneginovi.

Spolupracovala s mnohými dirigentmi Opery SND: Tiborom Frešom, Gerhardom Auerom, Zdenkom Košlerom, Viktorom Málkom, Ondrejom Lenárdom; s režisérmi Miroslavom Fischerom, Branislavom Kriškom, Júliusom Gyermekom, Mariánom Chudovským, Václavom  Kašlíkom, Milošom Wasserbauerom a Václavom Věžníkom.

Ch. W. Gluck: Ifigénia v Aulide, Opera SND, 1970,
Gustáv Papp (Achilles), Anna Kajabová-Peňášková (Ifigénia),
foto: Jozef Vavro

Hosťovala na scéne pražského Národného divadla, v brnenskej Janáčkovej opere a Litovskej Štátnej opere vo Vilniuse (v opere Madame Butterfly a Eugen Onegin). So Slovenskou a Českou filharmóniou (a ďalšími orchestrálnymi telesami v bývalej ČSR) naštudovala sopránové party v oratoriálnych a kantátových dielach Bacha, Händla, Haydna, Beethovena, Brahmsa, Mahlera, Janáčka a Šostakoviča. Účinkovala však aj s mnohými zahraničnými orchestrami, ako Drážďanská filharmónia, s ktorou pod vedením Kurta Masura  koncertovala s dielami Mozarta a Monteverdiho. Na početných zahraničných koncertoch  hlavne v Taliansku, Nemecku, Belgicku, Rakúsku, Švajčiarsku, Poľsku – sa predstavila v sopránových partoch z Beethovenovej 9. symfónie, z Caldarovej Omše c-mol a Bachovej omše h-mol (za dirigovania Hermanna Scherchena), v Honeggerovom Tanci mŕtvych spievala sólo pod taktovkou Daniela Parisa, s orchestrom FOK a dirigentom Václavom Kašlíkom v Brahmsovom Requiem, s dr. Václavom Smetáčkom v Janáčkovej Glagolskej omši, pod vedením Alberta Eredeho vystúpila na Pražskej jari s Českou filharmóniou v Beethovenovej Omši c-mol. V spomienkach má zvláštne miesto r. 1973, kedy účinkovala v televízii prenášanom Novoročnom koncerte s Českou filharmóniou s jej vtedajším šéfdirigentom dr. Václavom Neumannom. Koncertovala v Carnegie Hall v New Yorku pri 2-mesačnom zájazde Laterny Magiky z Prahy, kde spievala Antóniu v Offenbachových Hoffmannových poviedkach s dirigentom Václavom Kašlíkom, v réžii Alfréda Radoka  v prvom multimediálnom syntetickom divadle na svete.

So Slovenskou filharmóniou účinkovala v mnohých oratoriálnych i komorných dielach domácich i svetových autorov pod vedením dirigentov Ladislava Slováka, dr. Ľudovíta Rajtera, Tibora Freša, Ondreja Lenárda a Pavla Bagina.

J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, Opera SND, 1963,
Anna Peňášková-Kajabová (Antonia),
foto: Jozef Vavro

Nahrala 3 platne v hudobnom vydavateľstve Opus: recitálovú LP platňu operných árií s dirigentmi Tiborom Frešom, dr. Otakarom Trhlíkom, Gerhardom Auerom a Ondrejom Lenárdom a Symfonickým orchestrom Československého rozhlasu v Bratislave; LP platňu: Árie antiche talianskeho 17. a 18. storočia s dirigentom Viktorom Málkom a komorným orchestrom Camerata Slovacca a LP platňu vybraných árií z 2. dejstva opery Madame Butterfly s dirigentom Tiborom Frešom a Symfonickým orchestrom Čs. rozhlasu v Bratislave. Pre Čs. televíziu v Prahe stvárnila a naspievala úlohu Taťjany v inscenácii opery Eugen Onegin a pre Slovenskú televíziu v Bratislave realizovala medailón – umelecký profil s režisérom Branislavom Kriškom, dirigentmi a Orchestrom Opery SND v Bratislave. Mala účasť aj na filmovom spracovaní opery Svätopluk Slovenskou televíziou v Bratislave – v role Mileny.

Našej poprednej speváčke, umelkyni, ktorá spravila nesmierne veľa pre slovenské vokálne umenie doma i vo svete, prajeme k životnému jubileu zdravie a radosť v kruhu rodiny a tiež ocenenie spoločnosti, ktorá by nemala zabúdať na naše hviezdy minulosti, ktorých svetlo by malo trvalo žiariť nielen v histórii SND, ale celého slovenského umenia.

Autor: Terézia Ursínyová

foto poskytol Archív SND

fotogaléria

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

video

email

About Author

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Leave A Reply