Dnes je: pondelok, 23. 7. 2018, meniny má: Oľga, zajtra: Vladimír

Znova Rossini

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Málokedy sa stane, aby sme v Bratislave v priebehu približne mesiaca počuli jedno náročné koncertné dielo dvakrát, a to v inom predvedení. Po Slovenskej filharmónii, ktorá Rossiniho Petite messe solennelle (čiže Malú slávnostnú omšu) uviedla v pôvodnej verzii pre sólové hlasy, zbor a dva klavíry, teraz v Koncertnej sieni Slovenského rozhlasu v piatok 23. marca 2018 sa s týmto dielom predstavili štyria iní sólisti, Slovenský filharmonický zbor (nacvičený Jozefom Chabroňom) si len zopakoval dielo a inakosť uvedenia zavŕšil Symfonický orchester Slovenského rozhlasu s dirigentom Adrianom Kokošom.

Či táto duplicita je zaujímavou konfrontáciou alebo dramaturgickým omylom závisí od subjektívneho názoru diváka i hodnotiteľa. Osobne by som si po Rossiniho omši (uvedenej v SF 16. februára o ktorej som písal TU…) radšej vypočul jeho Stabat mater, druhé veľké dielo, ktorým prekračuje zafixovanú podobu Rossiniho ako výlučne operného skladateľa. Na odkliatie ale čakajú aj Rossiniho zbory, z ktorých jeden odznel ako povinná skladba už takmer pred dvadsiatimi rokmi na medzinárodnej (medzitým už zaniknutej) speváckej súťaži Grand Prix Slovakia v Trenčianskych Tepliciach.

E. Hornyáková, A. Kropáčková, A. Kokoš, M. Gyimesi, R. Krško,
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Andrej Šuba

Pri porovnávaní oboch verzií Rossiniho omše je ťažké rozhodnúť, ktorá z nich je zaujímavejšia. Tá pôvodná (bez orchestrálneho sprievodu) podstatne viac vysúva do popredia zástoj zborového telesa ale aj sólistov a vyznačuje sa vzácnou priezračnosťou hudobného prúdu. Na druhej strane orchestrálna verzia viac akcentuje typicky rossiniovský ráz diela s viacerými drobnými hudobnými ozdobami, ktoré zároveň dielo posúvajú ďalej od sakrálnej podstaty diela. Charakteristickou črtou tejto partitúry je protiklad medzi vznešenosťou a hravosťou, medzi extrémnymi dynamickými pólmi. V kontraste napríklad so skladateľovými komickými operami sa jeho hudba akoby predsa len odpútavala od všetkého reálneho a pozemského smerujúc do prchavých vzdušných končín. Iná je situácia v koncipovaní sólových vokálnych partov, ktoré majú vzácne lyrický ráz pohybujúc sa od piana po mezzoforte. Vyžadujú si však nielen kultivovanosť tónu a dôsledné legato, ale aj hlboký ponor do sakrálneho (na prvý pohľad stereotypného) textu. Istou výnimkou v tom smere je tenorová ária z časti Gloria (Domine Deus), ktorá najviac pripomína operu a umožňuje diferencovanejší prejav, ale aj nápadne pripomína (v sprievode i vokálnej zložke) tenorovo Cuius animam z Rossiniho Stabat mater. Pestrosť skladbe dodáva rôzne obsadenie jednotlivých častí, v ktorých sa striedajú zbory sprevádzané orchestrom aj spievané a capella, árie, duetá a kvartetá sólistov, ale aj orchestrálne a organové prelúdium. Kým niektoré z hudobných čísel končia efektne, pri iných sa hudobný tok zastavuje takmer nebadane.

Eva Hornyáková, Alena Kropáčková, Adrian Kokoš, Martin Gyimesi, Roman Krško,
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Andrej Šuba

Spievať chválu na Slovenský filharmonický zbor je už vari povinnosť. No zaslúženou. Tentoraz ma zvlášť zaujal jeho spev a capella (Christe eleison a spolu so sólistami spievaný Sanctus), kde prevládalo jemné pradivo mäkko nasadzovaných tónov. Časti dramatickejšie ako vždy pôsobili svojou farebnosťou. Pochváliť možno aj Symfonický orchester Slovenského rozhlasu azda s jedinou výhradou, že pri občasných gradáciách pred záverom hudobného čísla orchester (najmä jeho dychová zložka) sa mohla šetrnejšie správať k spevákom. Kvarteto sólistov pri celkovo dobrej úrovni predsa nepôsobilo dostatočne vyrovnane. Výkonnostne dominovalo ženské duo tvorené sopranistkou Evou Hornyákovou a mezzosopranistkou Alenou Kropáčkovou. Ich hlasy výborne ladili napríklad v duete Qui tollis peccata mundi, pričom v istej výhode bola sopranistka spievajúca prvý hlas. Hornyáková dokáže spievať zároveň jemne i oduševnene a v hlasových polohách vyrovnane a hladko, čo dokázala aj v dodatočne prikomponovanej árii v časti Ó salutaris Hostia. Mezzosopránový part je položený pomerne hlboko, no mladá sólistka sa s tým dokázala vyrovnať a definitívne presvedčiť o svojom talente v Agnus Dei. Spievala mimoriadne disciplinovane a neforsírovala zbytočne svoj pekne sfarbený a pôsobivého vokálneho výrazu schopný hlas.

Adrian Kokoš, Martin Gyimesi, Roman Krško,
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Andrej Šuba

Mužské duo za výkonmi spevákov zaostávalo. Martin Gyimesi svojím lyrickým fondom síce vyhovoval tenorovému partu, no práve on v spomínanej árii mohol uplatniť aj dramatickejší výraz a dodať svojmu útlemu hlasu väčšiu nosnosť. Hoci tenorový part neobsahuje extrémne výšky, vo vysokej polohe jeho hlas pôsobil stlačene a priveľmi úzko. Príjemne sfarbený hlas basistu Romana Kršku síce znel voľnejšie, no nedostatočne posadený na dychu bol vo volúmene takisto obmedzený a interpretácia pôsobila pomerne monotónne.

Jozef Chabroň, Eva Hornyáková, Alena Kropáčková, Adrian Kokoš, Martin Gyimesi, Roman Krško,
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Andrej Šuba

Celkovo ale koncert (prenášaný naživo Rádiom Devín) zanechal priaznivý dojem. Na Slovensku už dôverne poznáme oba skladateľove sakrálne opusy i jeho geniálnu operu Barbier zo Sevilly. Odhodlá sa niekedy Opera SND siahnuť aj po Rossiniho vážnych operách?

Autor: Vladimír Blaho

písané z koncertu 23. 3. 2018

www.sosr.rtvs.sk


Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

email
Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 73
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár