Dnes je: utorok, 22. 5. 2018, meniny má: Júlia, Juliána, zajtra: Želmíra

Zo slovenskej avantgardy do Drážďan

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Počas predposledného dňa tohtoročných Bratislavských hudobných slávnosti zazneli 3. decembra v bratislavskej Redute dva koncerty. Quasars Ensemble zaujal rôznorodou slovenskou hudbou a podvečer Drážďanská filharmónia a huslistka Julia Fischer si získali pozornosť aj srdcia poslucháčov.

Jozef Podprocký je spojením starej a novej tradície v slovenskej avantgarde. Na jednej strane pracuje s materiálom dvadsiateho storočia, no venuje sa mu s barokovou precíznosťou. A presne také sú protipóly Concertina pre husle a sláčikový orchester op. 11. Do pozornosti vstupuje hneď prvým taktom. V dialógu sláčikov sa na husliach postupne vykryštalizovala Bojiddara Kouzmanová-Vladar a to veľmi pozvoľným recitatívnym charakterom. Pôsobivo v diele vyznel jej lyrický husľový nárek v druhej vete, keď ho následne zarazila napätím a chromatikou. Dielo bolo zakončené fúgou, ktorá zrovnoprávnila všetky nástroje do jednej zrozumiteľnej imitačnej diskusie.

Nasledujúce dielo Ivana Paríka bolo príjemným kontrastom. I keď stále hovoríme o Slovenskej avantgarde, Ivan Parík má svoj veľmi špecifický hudobný jazyk. Ukázal to aj v diele Videné zblízka nad jazerom pre recitátora a desať nástrojov. Eva Moresová recitovala text Máše Haľamovej. Veľmi deklamačne, no s jemnosťou. Paríkova hudba však k textu pristupuje výrazne scénicky. Akoby Eva Moresová predniesla maľovanku, ktorú následne Quasars Ensemble vyfarbil hudbou.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2016, Quasars Ensemble, foto: Alexander Trizuljak

Bratislavské hudobné slávnosti, 2016,
Quasars Ensemble,
foto: Alexander Trizuljak

Od „tradičných“ foriem z Darmstadtu a druhej viedenskej školy večer prešiel k dielu Jany Kmiťovej. Tá v diele Kamea pre šesť nástrojov poukázala na samotný základný kameň hudby – zvuk. Keď po gradácii prišiel akustický výbuch, akoby sa tóny nástrojov rozsypali a hráči ich zbierali kúsok po kúsku vrátane alikvotných tónov. Melódie kotúľali z útesu rovno do mora, kde sa rozbité tóny rozliehali plošnejšie a zvukomalebnejšie. Hráči boli zohratí vo svojej jednotnej nejednotnosti. Celá skupina nástrojov totiž pôsobila veľmi súdržne, no zároveň každý nástroj mal svoju jasnú, hmatateľnú identitu a miesto.

Ďalším autorom, ktorý spája „nespojiteľné“, je Dušan Martinček. Jeho dielo Koexistencie pre sláčikové kvinteto sa ukázalo ako veľmi osobité, no poslucháčovi prístupné a blízke. A to aj vďaka autorovmu rešpektu k tradícii a ku kolegom skladateľom ako boli Stravinskij či Ligeti. Večne klesajúci motív sa menil na neustále vrcholiace sa „čosi“, čo vytvorilo napätie, ktoré by sa dalo krájať. Sláčikové nástroje chvíľami akoby bojovali o to, kto sa dostane skôr do cieľa. Časť Vyrovnanie sa v diele doslovne nachádza a to viacrozmerne. Po protipohybe nástroje prešli do akoby náreku z melodického odlúčenia a okolie sa zmenilo na orgie glissand a alikvót. To sa postupne ustálilo na striedavom pulzovaní kontrabasu a violončela, ktoré prešli do krátkych „serialistických“ výletov.

S Dvoma časťami pre komorný orchester Jozefa Malovca sa diváci ponorili viac do vplyvu 12-tónovej techniky (dodekafonie) a hudobnej atmosféry svetovej avantgardy. Jeho atonálne narábanie s tónmi je často chromatické a hlavne veľmi svieže. Často niektoré nástroje pripomínali kvapkanie kohútika. Ako náhodné zvuky ovplyvnené akustikou nádoby a človek má pocit, že zachytil jasnú peknú melódiu, no pokračovanie tónov zavedie celý melodický priebeh úplne inde a ten zachytený moment je preč.

Od kontrastov sme sa ďaleko nevzdialili, lebo na záver odznela temperamentná skladba Frozen Colors skladateľky Petry Bachratej. Klarinet, klavír, akordeón, dvoje husle a violončelo vytvorili špecifický zvukový základ pre toto dielo so sviatočným duchom. Keď na začiatku sa hudba vymaní z temnoty hĺbok, prichádza akoby zasnežená spomienka na klasicizmus. Človek cíti istý dualizmus. Z ruchu veľkomesta sa predierali známe melódie, ktoré v tej chvíli uspokojili napäté publikum. Zároveň to bola veľmi vhodná bodka prvého koncertu.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2016, Quasars Ensemble, foto: Alexander Trizuljak

Bratislavské hudobné slávnosti, 2016,
Quasars Ensemble,
foto: Alexander Trizuljak

Quasars Ensemble sa prejavil ako veľmi kvalitný a variabilný komorný súbor. Nemal problém so vzájomnou komunikáciou, či s účelovou rozpoltenosťou. Dirigent Ivan Buffa mal rešpekt a pozornosť zúčastnených. O ich zohranosti nie je pochýb.

Drážďanská filharmónia a Julia Fischer

Richard Wagner strávil významnú časť života v Drážďanoch, napísal tam napríklad významnú operu Tannhäuser. Každopádne hovoríme o čase, keď tento brilantný skladateľ ešte formoval svoj jazyk a skúšal formálne inšpirácie. Vyskúšal si taliansku operu aj nemeckú. Opera Rienzi je dielo, kde sa Wagner inšpiroval predovšetkým parížskou operou. Postupne sa však sústredil na nemeckú operu a jej jazyk, ktorý si nakoniec celkom osvojil a modifikoval. V predohre k tejto opere (ktorá mala mimochodom v Drážďanoch aj svoju premiéru) sa Drážďanská filharmónia predstavila slovenskému publiku. A to veľmi rázne. Wagnerov zmysel pre monumentálnosť a motivicky prepletené gradácie, pevne usadené na plechových nástrojoch, boli ohromujúce. Dirigent Michael Sanderling pracoval s orchestrom veľmi citlivo, avšak s detailnou precíznosťou a s neustálym rytmickým uistením. Predohra je vlastne expozíciou tém v opere s pocitom očakávania a uvedenia celej svojej veľkosti. A veľký koncert sa skutočne začal.

Bratislavské hudobné slávnosti 2016, Julia Fischer, Michael Sanderling, Drážďanská filharmónia, foto: Ján Lukáš

Bratislavské hudobné slávnosti 2016,
Julia Fischer, Michael Sanderling, Drážďanská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Julia Fischer je nemecká znamenitá a šarmantná huslistka, ktorá má právom celosvetové uznanie. Po včerajšom dni aj to slovenské, spolu s prejavmi úžasu a obdivu. Drážďanská filharmónia odohrala jedno zo základných diel husľového repertoáru. No nie práve to najľahšie – Koncert pre husle a orchester od skladateľa Arama Chačaturjana. Mnohí toto dielo považujú za jeho najlepšie. Je plné ľudovosti, náreku a rozjímania.  Dielo vzniklo za ostražitej kontroly „značky“ socialistického realizmu. Pozitivita a ľudové prvky však toto dielo posunuli do povolenej sféry. Je zaujímavé, že napriek prepracovanému partu sólových huslí, orchestrálna zložka neostala výrazne v úzadí.  Prvá, sonátová časť Allegro con fermezza, je plná virtuozity a muzicírovania. Skladateľ sa dokonca hrá s dualitou sólového nástroja, keď k husliam pridáva do dialógu klarinet. V druhej vete Andante sostenuto interpretácia Julie Fischer spolu s výrazom orchestra dosiahla lahodnú harmóniu. Z hrejivého trojdobého vlnenia orchestra sa prirodzenie vynorili husle, ktoré pohladili poslucháča čistotou tónu. Romantika sa spojila s ornamentálnym  orientom a ľudovými prvkami. Julia Fischer dala každému tónu dušu, výraz a svoje právo na existovanie. Hovoríme o profesionalite, no nie v tom strohom, akademickom výraze. Hovoríme o profesionalite, ktorú ovládol cit. Tretia, záverečná časť Allegro vivace vrcholí dielo mohutným orchestrálnym vstupom a ľudovými husľami, ktoré pôsobia kontrastne k predošlej lyrickej, zádumčivej časti. Orchester bol jednotný v nástupoch aj vo výraze. Veľký počet hráčov sa vedel adaptívne prispôsobiť pre zmenu farby tónu. Každý nástroj mal jasno v svojom dynamickom výraze a keď už sa zdalo, že nie je kam ďalej dynamicky vrcholiť, hráči ukázali opak. Julia Fischer exponovaním ľudovej virtuozity priviedla poslucháčov až na koniec diela so záverečnou ráznou gradáciou a sála odpovedala ováciami.

Beethoven bol hudobným revolucionárom v mnohých smeroch. Mnohí ho v jeho dobe považovali za blázna alebo aspoň za bláznivého génia. Jeho prístup bol na svoju dobu príliš progresívny. V podaní Drážďanskej filharmónie včera zaznela jeho siedma symfónia. Vznikla v rokoch 1811 – 1812, zatiaľ čo sa v Tepliciach liečil v kúpeľoch kvôli svojmu zhoršujúcemu sa sluchu. Orchester na tomto diele ukázal svoj neoblomný význam v interpretácii národných skladateľov. Podlízavé a zádumčivé tóny druhej vety Allegretto si vyslúžili spokojné úsmevy v celej sále. Dirigent Michael Sanderling narábal s orchestrom, dá sa povedať, ako džentlmen a ten sa mu odvďačil oddanou poddajnosťou.

Na záver pripravil Drážďanská filharmónia malé prekvapenie v podobe variácie Nimrod z cyklu Enigma od skladateľa Edwarda Edgara. Po vášnivom a búrlivom Beethovenovi to bola príjemná rozlúčka.

Bratislavské hudobné slávnosti 2016, Michael Sanderling, Drážďanská filharmónia, foto: Ján Lukáš

Bratislavské hudobné slávnosti 2016,
Michael Sanderling, Drážďanská filharmónia,
foto: Ján Lukáš

Slovenská hudba bola na včerajšom koncerte načrtnutá veľmi rôznorodo, rozmanite, ako hudba nie jedného smeru, ako krajina kreatívneho myslenia a syntéz. Následne sa publikum mohlo presunúť do Drážďan. Drážďanská filharmónia predviedla hudbu troch storočí a aj to, prečo majú Drážďany významné miesto v hudobnej histórii. Srdce návštevníkov si získala huslistka Julia Fischer a dirigent Michael Sanderling unášal sálu na vlne precíznosti a tónovej rozmaznanosti.

Autor: Michal Huska

písané z koncertu BHS 3. decembra 2016

o programe 52. ročníka BHS sme písali TU…

www.bhsfestival.sk

Bratislavské hudobné slávnosti 2016
Malá sála Slovenskej filharmónie
3. decembra 2016

Quasars Ensemble
Ivan Buffa – dirigent
Bojidara Kouzmanova – husle

program koncertu

Jozef Podprocký – Concertino pre husle a sláčikový orchester, op. 11
Ivan Parík – Videné zblízka nad jazerom pre recitátora a desať nástrojov (text: M. Haľamová)
Jana Kmiťová – Kamea pre šesť nástrojov
Dušan Martinček – Koexistencie pre sláčikové kvinteto
Jozef Malovec – Dve časti pre komorný orchester
Petra Bachratá – Frozen Colors pre klarinet, klavír, akordeón, dvoje huslí a violončelo

Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
3. decembra 2016

Drážďanská filharmónia
Michael Sanderling – dirigent
Julia Fischer – husle

program koncertu

Richard Wagner – Rienzi, predohra k opere, WWV 49
Aram Chačaturian – Koncert pre husle a orchester d mol, op. 46
Ludwig van Beethoven – Symfónia č.7 A dur, op. 92

Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 55
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

Zanechajte komentár