Dnes je: nedeľa, 27. 5. 2018, meniny má: Iveta, zajtra: Viliam

Zomrel hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg Ladislav Kupkovič

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava Dňa 15. júna 2016 zomrel vo veku 80 rokov slovenský hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg Ladislav Kupkovič (1936 – 2016). Informovalo o tom na svojom webe Hudobné centrum. V súvislosti s touto smutnou udalosťou prinášame spolu so správou o úmrtí aj laudatio, ktoré v máji t.r. predniesol na koncerte k príležitosti životného jubilea Ladislava Kupkoviča v Pálffyho paláci bývalý dlhoročný rektor VŠMU prof. Miloš Jurkovič, na ktorom bol prítomný aj skladateľ osobne.

Dňa 15. júna t.r. zomrel slovenský skladateľ, dirigent a pedagóg Ladislav Kupkovič. Na koncerte k 80-nám skladateľa 21. 5. 2016 v Pálffyho paláci v Bratislave – za osobnej účasti skladateľa a jeho manželky – predniesol laudatio prof. Miloš Jurkovič, osobný priateľ skladateľa, dlhoročný rektor Vysokej školy múzických umení, popredný slovenský flautista koncertnej hudby, vysokoškolský pedagóg a tiež džezový hráč. V jeho slovách sa odráža, ako a čím žil Ladislav Kupkovič, jeden z posledných členov nezabudnuteľnej avantgardnej generácie šesťdesiatych rokov. Dodajme, že na koncerte v Pálffyho paláci účinkoval komorný orchester Slovenskí sláčikoví sólisti pod vedením Ewalda Danela, ktorý bol aj jedným zo sólistov koncertu. Tým hlavným bol Dalibor Karvay. Spoluúčinkovalo Moyzesovo kvarteto. Na programe boli Variácie na tému P. E. Martiniho „Plaisir d´amour“ pre sláčikový orchester, potom Dalibor Karvay zahral Kupkovičov  Koncert C dur pre husle a orchester, SSS zahrali jeho 5 miniatúr, Moyzesovci výber z „Iniciály“, Dalibor Karvay s Ewaldom Danelom boli sólistami v skladbe ,,Máte radi Vivaldiho“ pre dvoje huslí a orchester a nakoniec sa huslista Dalibor Karvay zaskvel v „Souvenir“ – geniálnej prídavkovej skladbe, ktorú mohol napísať iba vynikajúci huslista na úrovni Paganiniho. Pri tejto skladbe si pripomenuli škandál, ktorý vznikol, keď bol Laco Kupkovič emigrantom a Gidon Kremer nečakane na pódiu Slovenskej filharmónie zahral „Souvenir“. Súdruhovia prskali, ale nemohli nič robiť…

Ladislav Kupkovič (1936 – 2016)

Ladislav Kupkovič
(1936 – 2016)

K spomienke na skladateľa sa pripojilo Rádio Devín, ktoré 16. 6. o 21.00 reprízovalo rozhovor s Ladislavom Kupkovičom, o 23.00 hod. výber z jeho skladieb, 17. 6. od 9.00 v relácii Ars Musica zasa spomienku na skladateľa. STV 2 v ten istý deň – 17. 6. o 22.50 vysielalo medailón s Ladislavom Kupkovičom. Repríza tohto programu bude 10. 7. o 19.45.

Najnovšie číslo Hudobného života č. 6 uverejnilo posledný rozhovor s Ladislavom Kupkovičom, s ktorým sa zhováral Juraj Bubnáš.

V súvislosti s touto smutnou udalosťou prinášame na pripomenutie tejto osobnosti spolu so správou o úmrtí aj laudatio, ktoré v máji t.r. predniesol na koncerte k príležitosti životného jubilea Ladislava Kupkoviča v Pálffyho paláci bývalý dlhoročný rektor VŠMU prof. Miloš Jurkovič, na ktorom bol prítomný aj skladateľ osobne.

LAUDATIO

,,Liebe Frau Kupkovič, drahý Lacko,

  dámy a páni, Vy všetci, ktorí máte Laca radi a prišli ste ho pozdraviť pri jeho jubileu, dovoľte mi pri tejto príležitosti pohovoriť o úkaze, ktorý sa periodicky vyskytuje v dejinách umenia. V istých uzlových bodoch časovej osi vývoja umeleckého druhu, spravidla takých, kde ide o presadenie niečoho nového a súčasne oddištancovanie sa od výsledkov dovtedajšieho vývoja, začínajú sa zoskupovať umelci, ktorí majú viac-menej spoločné názory na to, čo by malo v umení nasledovať a spontánne vytvárajú akési združenia, v kruhu ktorých sa cizelujú nové idey. Tieto idey – nie nejaká organizačná štruktúra – gravitačnou silou, ktorá garantuje súdržnosť týchto elitných celkov a teda, aj po uplynutí času, nevyhnutného k presadeniu cieľa, zákonite povolia opraty a umelecké individuality sa opäť vracajú na svoje jedinečné chodníčky.

  V hudbe je dostatok príkladov takýchto zoskupení. Niektoré si samé dali názov, iné pomenovali až dejiny. A tak sme boli svedkami Nizozemskej polyfónie, Cameraty Fiorentiny, viedenských klasikov, Mogučej kučky, Parížskej šestky, Druhej viedenskej školy – bolo ich oveľa viac. Od niektorých uplynulo tak málo historického času, že odstup od nich nám iba teraz začína dovoľovať, aby sme vnímali ich tvar a funkciu. Skupina podobného významu, ako tie vyššie menované, sa vytvorila v šesťdesiatych rokoch v Bratislave a jej dominantnou osobnosťou bol Ladislav Kupkovič. Pre jej identifikáciu použijem názov Hudba dneška, čo bol Lacov súbor pre interpretáciu súčasnej hudby.

   Vznik Hudby dneška nebol náhodný, mal svoje spoločensko – politické, ale aj vedomostné pozadie. Po krutých päťdesiatych rokoch, počas ktorých akékoľvek umelecké experimenty boli potláčané a v oblasti hudby bola zbierka prikázaní obsiahnutá v Ždanovovej príručke, ktorá – v českom preklade pod názvom „Hudba duševní bídy“ – odsudzovala všetko, čo bolo od Debussyho dosiahnuté (vrátane jeho samotného), prišlo v ďalšom desaťročí určité uvoľnenie. A tu sa postupne naša generácia začala dostávať k veciam dovtedy nepoznaným. Vďaka osvietenému profesorovi Otovi Ferenczymu, ktorý pod krycím názvom „Hudobná estetika“ nám sprostredkoval Druhú viedenskú školu, vďaka domácemu doučovaniu na Kapitulskej ulici v dome Hansiho Albrechta, ale i postupne presakujúcich informáciám z Darmstadtu či iných európskych centier modernej hudby, sa začali veci hýbať. Začali Semináre novej hudby v Divadle hudby na Nedbalovej ul., akýsi zárodok toho, čo koncom desaťročia vyvrcholilo v legendárnych Smolenických seminároch, o ktorých vlastne ešte nik nenapísal obsiahlejšiu štúdiu – a bolo by o čom!

   Vynikajúci huslista Ladislav Kupkovič so svojou eruptívnou povahou jednoducho nemohol zostať iba pri svojom nástroji. Vír udalostí a jeho živý záujem o pokrok v hudbe mu diktoval jeho životnú dráhu. Založil spomínaný súbor Hudba dneška, pretože mu bolo jasné, že oficiálne telesá nebudú hrať to, čo jeho priatelia a on sám začali tvoriť. Produkcie Hudby dneška boli udalosťami, o ktorých sa hovorilo – a to nielen o problémoch sťahovania kostolného zvona do Moyzesovej siene kvôli pár úderom v Lacovej skladbe (podľa Medekovho obrazu) Mäso kríža. Hudba dneška združila kupkovičovskú generáciu: Ivana Paríka, Petra Kolmana, Dušana Martinčeka, Romana Bergera, Jozefa Malovca, ale aj o niečo starších skladateľov – Iľju Zeljenku, Paľa Šimaia, Mira Bázlika, z mladších zasa Juraja Hatríka a Juraja Beneša. V rozhlase sa rodil projekt Štúdia elektronickej hudby. Pridávali sa hudobní teoretici, interpreti, ale aj výtvarní umelci, ktorí boli fascinovaní novým dianím. S Hudbou dneška sme hrali nielen na Slovensku, ale vyvážali sme súčasnú slovenskú hudbu aj do zahraničia, hrali sme v zlatej sále Musikvereinu, na festivale v Recklinghausene a nezabudnuteľný bol „priestorový koncert“, Lacovo dielo, keď sme rozostavaní po celej architektúre Akademie der Künste v Západnom Berlíne hrali podľa Lacových akustických pokynov s takými „fazuľkami“ v ušiach, aké majú agenti FBI pri akcii.

   Šesťdesiate roky a éra Hudby dneška boli niečím, za čo musíme Lackovi dnes poďakovať. Ako sa však desaťročie zatváralo, toto obdobie muselo definitívne skončiť. Vstup vojsk a obdobie „normalizácie“ znamenalo koniec týchto aktivít. Ale už nikto nemohol zmazať blahodarné účinky otvorených okien, ktoré burácajúci Laco Kupkovič rozrážal holými rukami. Týchto niekoľko rokov zmenilo slovenskú hudbu natrvalo a Laco má na tejto zmene veľkú zásluhu. On sám musel svoju situáciu riešiť emigráciou, ale nestratil sa nám! Napriek ťažkostiam stále udržiaval kontakt so Slovenskom. A  preto, keď sa sem dnes pravidelne vracia, nie je to návrat márnotratného syna. Naše priateľské vzťahy pretrvali, Lacko zostal náš, verný Slovensku. O to srdečnejšie mu dnes želáme dobré zdravie a veľa – dnes už tonálnej – invencie. Lacko, nech Ťa Pán Boh živí!“

Autor laudatia: Miloš Jurkovič

Z vyhlásenia Hudobného centra

V stredu 15. júna 2016 zomrel vo veku 80. rokov hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg Ladislav Kupkovič. O úmrtí  informovala jeho rodina.

Ladislav  Kupkovič sa narodil 17. 3. 1936 v Bratislave. Študoval hru na husliach  a dirigovanie. Bol hráčom Slovenskej filharmónie, členom orchestra Lúčnice, od roku 1965 bol skladateľom v slobodnom povolaní. Neskôr inicioval vznik súboru Hudba dneška, ktorý sa zameriaval na interpretáciu súdobej experimentálnej hudby a pre vtedajšiu generáciu mladých slovenských skladateľov sa stal dôležitou tvorivou a interpretačnou platformou. V roku 1969 sa rozhodol odísť do Nemecka, získal štipendium na pobyt v Západnom Berlíne. O dva roky neskôr už pôsobil v Kolíne nad Rýnom, prijal aj miesto docenta na škole v Hannoveri. Tu pôsobil až do odchodu do dôchodku.

Patril k najaktívnejším slovenským skladateľom, okrem iného je autorom 3 opier: Trojruža opera pre deti v dvoch častiach (1994), Koňopes (Das Hundepferd)  opera pre deti (1987) a opera v troch dejstvách Maska (1986). Skomponoval 7 symfónií, 7 husľových koncertov, 10 husľových sonát, 10 sláčikových kvartet a viac než 500 filmových, televíznych a javiskových hudieb. V roku 1967 získal cenu Igric za najlepšiu filmovú hudbu roka (Ohnivé rieky, réžia Ctibor Kováč).

sumár tvorby Ladislava Kupkoviča je k dispozícii na stránke Hudobného centra TU…

zdroj: Hudobné centrum

video

email
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Zdieľajte tento článok alebo komentujte:
  •  
  • 16
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  
  •  

O autorovi

redakcia

Zanechajte komentár