Dnes je: pondelok, 24. 9. 2018, meniny má: Ľubor, zajtra: Vladislav

13. medzinárodný festival súčasnej hudby Melos-Étos s monodrámou Havran

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V rámci 13. medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos – Étos (7. – 13. novembra), zaznela v slovenskej premiére aj scénická monodráma Havran (The Raven) od súčasného japonského skladateľa Toshio Hosokawu (* 1955). Skladateľ ju napísal na rovnomennú báseň amerického romantického básnika, prozaika, literárneho teoretika a esejistu Edgara Allana Poea (* 19. január 1809, Boston – † 7. október 1849, Baltimore). Havran je báseň, ktorá opisuje (bez konkrétneho deja, skôr v mystickej atmosfére) polnočnú návštevu čierneho havrana u psychicky nalomeného muža, ktorý stratil svoju lásku – Lenoru.

Báseň vyjadruje pocit bezvýchodiskovosti. Je doslova prekladateľskou výzvou mnohým – i slovenským – básnikom, ktorí sa s ňou potrápili. V bulletine festivalu Melos – Étos je uverejnený nielen pôvodný anglický text básne, ale aj jej preklad od Ľubomíra Feldeka, ktorý mnohovýznamový odkaz – refrén „havrana“: never more, resp. nothing more (nič – nikdy viac) preložil zlovestnou variáciou refrénových slov: „Už to skráť.“ (…Zlovestný, zlý a zradný vták, vták hodný do balád, mi vraví tým „už to skráť“). V jednom z českých prekladov môžeme čítať k originálu sa väčšmi blížiaci refrén: „A má duše z těchto stínů, jež se chvějí, padajíce, nevystoupí – nikdy více! Naša poetka Jana Báliková – Kantorová zasa využíva refrénové slová „Veru nie“:Prezraďte mi, veličenstvo, ako vaše meno znie! Havran kráka: Veru nie.”

Toshio Hosokawa: Havran, medzinárodný festival súčasnej hudby Melos – Étos 2015, Reona Sato, foto: Peter Brenkus

Toshio Hosokawa: Havran,
medzinárodný festival súčasnej hudby Melos – Étos 2015,
Reona Sato,
foto: Peter Brenkus

Bez ambície citovať ďalšie možné (a existujúce) parafrázy refrénu Havrana, ktorý bol a zostáva prekladateľským orieškom, tentokrát zaznel jeho text v pôvodnej anglickej verzii. Tú v obdivuhodnej sústredenosti na hudbu i text (aj vzhľadom na rozsah partu), naštudovala a predniesla sopranistka Eva Šušková. Quasars Ensemble s dirigentom Ivanom Buffom nebol sprevádzajúcim, ale viac než rovnocenným partnerom speváčke Eve Šuškovej, ale aj choreografke a baletnej sólistke v jednom – Reone Sato (sólistke Baletu SND). Tá pohybovými variáciami, vychádzajúcimi zo súčasného tanečného a choreografického slovníka, ale aj japonskej kultúry, evokovala tajomného návštevníka – havrana, ktorý uprostred mrazivej noci, odmieta odletieť z chyže básnika a vytiahnuť „zobák, zabodnutý v mužovej duši“ (viď bulletin). Vták smrti, hrôzy, predtuchy, viny i sebaspytovania ničí jeho psychiku, zdanlivo ohraničenú plotom sebaobrany. Paradoxom je, že skladateľ zveril zhudobnený text E. A. Poea do úst žene – nie mužovi. Zámery skladateľa zdôvodňuje autor textu v bulletine slovami: „Je to práve žena, ktorá sa v ére emancipácie… dostáva na miesto, ktoré v Poeových dobách zastával faustovský učenec. Jej citlivosť a krehkosť tu musí tak či onak čeliť zničujúcemu prúdu nielen poeovských, ale aj zreteľne hitchcokovských asociácií.

Havran je teda cca 40 minútovým hudobným monolitom Toshio Hosokawu, japonského skladateľa, rodáka z Hirošimy, ktorý študoval kompozíciu na vysokých školách v Berlíne a Freiburgu. Od r. 1980 sa zúčastňuje Medzinárodných letných kurzov novej hudby v Darmstadte, a tak je jeho hudba výsledkom spojenia osobitej európskej hudobnej avantgardy s echom jemnej východnej kultúry a zvukovosti. Hosokawa spojil v monodráme text amerického (hoci romantického) básnika s rodovými spomienkami na hrôzy vlastného etnika v Hirošime, s neustále sa opakujúcou výstrahou refrénu básne: „Never more“(nič, nikdy viac).

Toshio Hosokawa: Havran, medzinárodný festival súčasnej hudby Melos – Étos 2015, Ivan Buffa a Quasars Ensemble, foto: Peter Brenkus

Toshio Hosokawa: Havran,
medzinárodný festival súčasnej hudby Melos – Étos 2015,
Ivan Buffa a Quasars Ensemble,
foto: Peter Brenkus

Po interpretačnej stránke to bola pre Quasars Ensemble s dirigentom Ivanom Buffom náročná úloha. Orchester, orientujúci sa na modernú hudbu, však zvládol dielo japonského skladateľa s obdivuhodnou nástrojovou suverénnosťou, zmocnením sa každého úseku náročnej partitúry v mnohovýznamovom posolstve. Nástup sopranistky uvádza veľká inštrumentálna introdukcia, ktorá (v obsadení komorného, 12-členného orchestra) znie neobyčajne hutne a zvukovo pestro. Kompozične ide o poetiku post avantgardnej hudby 20. storočia. Od prvého tónu skladateľ navodzuje napätú expresívnu atmosféru, doplnenú zvukmi preparovaného klavíra a v závere efektnou kombináciou doznievajúcej zvonkohry i sólo – huslí, čo vyvoláva tiesnivo mrazivú náladu svištiaceho vetra nad mŕtvou krajinou.

Speváčka prichádza po orchestrálnom úvode medzi obecenstvo z úzadia javiska, sadá si k publiku a z pléna začína v pianissime prednášať verše básnika – ako myšlienky každého z nás. Postupne zapĺňa priestor – bez vonkajších efektov, sústredená na obsah a prednes hudobne stvárnenej básne. V jej hlase je mnoho výrazovo – vokálnych prostriedkov: parlando strieda s melodickou líniou, intervalové skoky s introvertným zahĺbením do modernej hudobnej textúry i fráz, bohatá dynamika je prostriedkom na obsahové detaily. Tie vycíti i poslucháč, ktorý neovláda pôvodný text, ale je oboznámený s prekladom a plne sa ponorí do hudobného toku. Obdivuhodné je, ako sa Eva Šušková vyrovnala s obsiahlym anglickým textom, ktorý zvládla spamäti – a celý hudobný part bez kontaktu s dirigentom, na základe absolútnej interpretačnej istoty. Prednes stupňovala narastajúcim napätím, vzrušením a hrôzou. Jej hlas síce nie je mezzosoprán, ako naznačuje predpis skladateľa (?), no zvládla ním všetky nástrahy hlbokých tónov a vyjadrila tak temnú náladu rôznych veršov. Opäť potvrdila svoje dominantné postavenie medzi slovenskými spevákmi, ktorí sa orientujú na hudbu súčasnosti.

Toshio Hosokawa: Havran, medzinárodný festival súčasnej hudby Melos – Étos 2015, R. Sato, E. Šušková, I. Buffa a Quasars Ensemble, foto: Peter Brenkus

Toshio Hosokawa: Havran,
medzinárodný festival súčasnej hudby Melos – Étos 2015,
R. Sato, E. Šušková, I. Buffa a Quasars Ensemble,
foto: Peter Brenkus

Monodrámu podčiarkla zdanlivo jednoduchá scénická podoba a kostýmy Zuzu Hudek(ovej) – pre tanečnicu a speváčku, ako aj réžia Maji Hriešikovej. Ohraničená, rovná piesková plocha sa v priebehu monodrámy rozrušuje, Havran – tanečnica do nej vstupuje a zanecháva stopy, ale aj svetielka, ktoré postupne zhasínajú – ako symbol vnútornej prázdnoty a tmy. Maja Hriešniková vycítila jemnú hranicu medzi koncertnou a scénickou podobou a nenarušila ju násilným rozohraním. I tak vyznelo silné a stále aktuálne posolstvo básne. Réžia sa sústredila na vnútorné prežívanie sólistky, jej tvár a v tom kontexte na jemnú prácu so svetlom.

Toshio Hosokawa: Havran, medzinárodný festival súčasnej hudby Melos – Étos 2015, foto: Peter Brenkus

Toshio Hosokawa: Havran,
medzinárodný festival súčasnej hudby Melos – Étos 2015,
foto: Peter Brenkus

Havran od Toshio Hosokawu zaznel prvýkrát r. 2011 v predvedení luxemburského Ensemble Lucilin. Bratislavská premiéra, žiaľ, bola bez účasti autora, hoci by bolo zaujímavé vypočuť si ohlas skladateľa na „slovenské“ naštudovanie závažnej, posolstvom i umeleckým spracovaním stále aktuálnej, umelecky silnej skladby.

Autor: Terézia Ursínyová

recenzia písaná z predstavenia 11. novembra 2015, Štúdio SND, slovenská premiéra diela

o programe 13. ročníka medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos sme písali TU…

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár