60. výročie Umelecko-dekoračných dielní Slovenského národného divadla

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Vo tomto roku si pripomíname 60. výročie založenia Umelecko-dekoračných dielní Slovenského národného divadla, ktoré boli po šiestich rokoch výstavby uvedené do prevádzky 19. septembra 1959. Táto dôležitá súčasť našej prvej scény vznikala niekoľko rokov a svojho času išlo o nevídaný projekt nielen vo vtedajšom Československu, ale i v celej Európe. Dodnes dielne patria k raritným priestorom umelecko-priemyselného charakteru.

Budova na Mliekarenskej ulici sa v dnešných časoch stala pracoviskom približne dvoch stoviek umelcov, ktorí pod jednou strechou tvoria svoje veľkolepé diela pre desiatky inscenácií nielen v Slovenskom národnom divadle, ale i v ostatných bratislavských, ba dokonca i zahraničných divadlách.

Divadlo bolo odjakživa umením, ktoré zhmotňovalo predstavy a vízie svojich tvorcov. Nech už ide o akékoľvek predstavenie, vždy sa odohráva v určitom čase a priestore, ktorý je výtvarne definovaný. Žiadne divadlo sa nezaobíde bez odevu a určitého priestoru. A hoci sa časom kostýmy stávajú stále civilnejšími a minimalistickejšími a scénografia stále menej určitou, abstraktnejšou, i tak platí, že výtvarná zložka je pre divadlo nevyhnutná.

Umelecko-dekoračné dielne SND – výstavba skladu kulís v roku 1959, foto: Archív SND

Postupom času sa z jej tvorby stala umelecká disciplína. Kým v začiatkoch SND herci, speváci a tanečníci často využívali svoje osobné oblečenie a róby (ktoré boli v mnohých prípadoch drahšie, ako zvyšok výpravy – exemplárnym príkladom boli kostýmy Anduly Sedláčkovej – prvej českej celebrity na divadelných doskách), v súčasnosti už každý kúsok odevu musí prejsť rukami výtvarného majstra.

Tento náročný trend divadelníctva by bolo ťažké napĺňať, keby nebolo potrebného výrobného zázemia. V tejto súvislosti môže byť SND právom hrdé na niekoľko významných osobností, ktoré začali už v 50. rokoch minulého storočia okrem moderného divadelníctva presadzovať i myšlienku moderného veľkolepého komplexu, ktorý by na jednom mieste združoval všetky odvetvia výtvarného, kostýmového, obuvníckeho i výrobného priemyslu.

Mestské divadlo v Prešporku, podoba z roku 1910, zdroj: internet

Keď vzniklo Slovenské národné divadlo v roku 1920, samostatný slovenský umelecký súbor ešte neexistoval. Hrávalo sa tu po nemecky, maďarsky a česky. Slováci ešte nemali v profesionálnom divadle prax (na rozdiel od našich českých susedov, ktorí mali svoje Národní divadlo od roku 1883). Preto sa kultúrni predstavitelia rozhodli pozvať do Bratislavy Východočeskú spoločnosť Bedřicha Jeřábka, ktorá rok predtým úspešne hosťovala vo viacerých mestách na Slovensku, aby začala pod názvom Slovenské národné divadlo svoju činnosť v budove Mestského divadla.

Medzi rozhodujúce faktory patrilo aj to, že táto divadelná spoločnosť disponovala kvalitným fundusom. Po odchode tejto spoločnosti tak národnému divadlu zostal dobre vybavený sklad rekvizít, z ktorého následne čerpali výtvarníci ďalších takmer 30 rokov.

Keďže však SND nedisponovalo plne vybaveným priestorom na výrobu kulís, musel sa problém s nedostatkom priestoru a pracovných síl riešiť svojským spôsobom. V tridsiatych rokoch minulého storočia dokonca František Tröster vyrábal scénické výpravy pre inscenácie Viktora Šulca so svojimi študentmi na Škole umeleckých remesiel v Bratislave (napr. Šulcova inscenácia Bielej nemoci v r. 1937).

Ladislav Vychodil, foto: Archív SND

V tomto období boli výtvarní zamestnanci SND platení nie od počtu vyrobených rekvizít, ale od množstva metrov premaľovaných kulís. Až keď začala dobová konvencia klásť dôraz na javiskový realizmus, spolu so stále sa rozvíjajúcou technológiou a európskym inscenačným trendom začalo vedenie divadla uvažovať nad vlastnou umeleckou dielňou.

Aktívne sa na tomto návrhu však začalo pracovať až po príchode Ladislava Vychodila do SND v roku 1945, ktorý je zakladateľskou osobnosťou slovenskej scénografie. Pôvodne sa uvažovalo o stavbe menšieho priestoru, ktorý by združoval zopár výtvarníkov a v ktorom by sa vyrábali kostýmy a scénické výpravy pre inscenácie v historickej budove SND. Avšak záverečné riešenie sa ukázalo ako prorocké a nesmierne výhodné. A tak vznikol veľkolepý priestor, ktorý zahŕňal skúšobné javisko (presná kópia javiska historickej budovy SND s ťahmi, točňou a funkčnou železnou oponou), čalúnnické, zámočnícke, stolárske a nábytkárske dielne, maliarsku a kašírnickú dielňu, klobučnícku a obuvnícku dielňu a mnohé iné. Všetky tieto dielne majú veľkorysé rozmery. V danej dobe totiž slúžili velikánom, ako Ladislav Vychodil, Otto Šujan či Jozef Ciller, ktorých rukopis je ľahko rozpoznateľný podľa monumentálnych scénických objektov a paralelných javiskových priestorov.

Prví zamestnanci Umelecko-dekoračných dielní SND v roku 1959, foto: Gejza Podhorský/Archív SND
Umelecko-dekoračné dielne SND, foto: Archív SND

Budova Umelecko-dekoračných dielní Slovenského národného divadla bola slávnostne otvorená 19. septembra 1959. Autorom projektu bol pracovný kolektív Fakulty architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave na čele s inžiniermi J. Lackom, M. Škorupom a V. Fašangom. Celkové náklady na stavbu budovy boli vyše 19 miliónov korún československých. Stavebné práce trvali približne päť rokov a projekt musel byť schválený na viackrát, kvôli jeho nákladnosti.

A hoci je toho veľa, čo sa dá na umelecko-dekoračných dielňach obdivovať, absolútnou raritou je až dodnes jedinečný výťah. Ten funguje bez väčších rekonštrukcií už 60 rokov a jeho špecifikom je, že sa dokáže pohybovať horizontálne i vertikálne. Zabezpečuje tak prepravu jednotlivých scénických prvkov do viac než 80 kójí, v ktorých sú uložené kompletné scénografie k jednotlivým inscenáciám. Tento výťah je jediný svojho druhu v Európe a dodnes vzbudzuje údiv a uznanie doma i v zahraničí.

Výťah v Umelecko-dekoračných dielňach SND, zdroj: Archív SND
K 50. výročiu UDD SND napísal Ladislav Lajcha knižnú publikáciu ,,Bez nich by Hamlet nezomrel…”, vydalo ju SND v roku 2018, na foto obálka knihy

Umelecko-dekoračné dielne SND sú výnimočnou inštitúciou. Zamestnávajú vyše množstvo odborníkov v jednotlivých umeleckých oblastiach, fungujú pod dohľadom najvýznamnejších výtvarníkov a zabezpečujú výtvarnú zložku všetkých inscenácií Slovenského národného divadla i ostatných bratislavských scén. Výnimočne pripravujú dokonca i javiskové dekorácie pre zahraničné scény, akými sú napríklad viedenský Burgtheater, Wiener Staatsoper, Theater an der Wien či Salzburger Festspielhaus.

Medzi divadelníkov, ktorých údelom bolo myšlienku dielní presadiť a uskutočniť patria popri Ivanovi Terenovi, riaditeľovi SND, režiséri Jozef Budský, Tibor Rakovský, Karol L. Zachar, Ivan Lichard – práve oni predkladali návrhy spolu s Ladislavom Vychodilom, ktorý ako scénograf uprednostňoval moderné, perspektívne riešenie dielní s možnosťou ďalších dostavieb potrebných prevádzok. Nemožno nespomenúť podiel vedúceho technického odboru Vladimíra Hazuchu a vedúceho konštrukčného oddelenia Vladimíra Zelenku v najťažších rokoch príprav a realizácie.

Deň otvorených dverí v Umelecko-dekoračných dielňach SND, 2014, foto: Alena Klenková

Slovenské národné divadlo v týchto dňoch avizovalo pripravovanú výstavu, ktorá bude venovaná nielen stému výročiu narodenia prof. Ladislava Vychodila, zakladateľskej osobnosti slovenskej scénografie, ale pripomenie aj 60. výročie otvorenia Umelecko-dekoračných dielní SND. Vernisáž je naplánovaná na druhý polrok 2020 ako spoločný projekt Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného divadla a Divadelného ústavu. Ako uviedlo SND, výstava bude vychádzať z nového výskumu či materiálov a bude koncipovaná v úzkej spolupráci s rodinou profesora Vychodila.

Je však veľká škoda, že o Umelecko-dekoračných dielňach SND vie pomerne málo ľudí a že spolupráce s ňou nie sú intenzívnejšie (O jednej z exkurzií v UDD sme písali TU…). Mnohých ctiteľov divadla by určite potešila exkurzia do jedinečných priestorov viackrát ako raz do roka počas dňa otvorených dverí, kedy umelecké dielne otvárajú brány širokej verejnosti.

Autor: Klára Madunická

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Klára Madunická

študentka VŠMU, odbor Divadelné štúdiá (divadelná teória, história a kritika)

Zanechajte komentár