A predsa boli! V Bratislave zaznel jesenný festival Konvergencie

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Festival Konvergencie sa stal trvalou súčasťou kultúrnej ponuky hlavného mesta Slovenska, ale aj celého Slovenska a Európy. Svojím jedinečným profilom, ktorý si kladie za cieľ presiahnuť rámec klasickej hudby, ba i hudby smerom k ostatným umeleckým žánrom, púta pozornosť naprieč generáciám. Slúži mu ku cti, že v tomto koronou poznačenom tápaní odznelo až desať koncertov!

Po tom, čo pandémia zavrela školy, koncertné sály, divadlá a celú krajinu, začali sme sa v lete kultúrne nadychovať a naživo zažívať umenie. S obdivom sme sledovali rad vyspelých krajín, ako znova otvorili svoje brány živej hudbe.

Prečo práve na Slovensku vznikol skanzen plný strachu a úzkosti, keď bolo jasné, že nás správne načasované politické rozhodnutia na jar ochránili od nekontrolovateľnej nákazy a mohli sme so vztýčenou hlavou naštartovať tak, ako iné krajiny, je ťažko pochopiteľné. Dejiny to určite zaznamenali ako svedectvo všeobecnej nekultúrnosti našej krajiny, hlavne jej politikov, ktorí nedokázali rozlíšiť podujatia a nebezpečenstvo a necitlivo rozhodovali likvidujúc to, čo má byť reprezentatívnym prvkom identity každej zdravej spoločnosti – umenie a kultúru.

Veď stačilo pozrieť sa do susedného Rakúska – Čekovskej opera Impresário Dotcom napriek váhaniu odznela na festivale v Bregenzi a storočný Salzburský festival navštívilo až 76 tisíc hostí z 39 krajín, pričom počas 100 koncertov sa nenakazil ani jediný! A aj umelecká sezóna začína v celej Európe, síce s obmedzeniami s cieľom zabrániť šíreniu nákazy, ale premyslenými tak, aby sa kultúrne inštitúcie a umelci i ďalší pracovníci v oblasti kultúry postupne vracali do života.

Konvergencie, 2020, Jozef Lupták, foto: Jarmila Uhlíková

Festival Konvergencie založil a už 21. rok riadi violončelista Jozef Lupták. Práve on išiel príkladom celému radu slovenských kolegov, ktorí v čase uzatvorenia krajiny dodávali silu a energiu neistým občanom, ocitnuvším sa odrazu doma s deťmi, často v úlohe učiteľov a ešte častejšie bez príjmu. Ako riaditeľ festivalu po celý čas finalizoval festival Konvergencie a pripravoval oo jednotlivé varianty tak, aby mohol zaznieť v akomkoľvek móde. A mal rovnakú východiskovú situáciu ako kamenné inštitúcie, u ktorých sa akoby čas núteného oddychu ani neprejavil… Musel si zabezpečiť techniku a zmeniť dramaturgiu tak, aby sa v prípade potreby mohol program ľahšie a flexibilnejšie skorigovať.

Konvergencie postihli opatrenia vlády takmer v priamom prenose. Na obmedzenia pružne reagovali – ,,…hráme a streamujeme…“ a aj predaj lístkov umožnili tak, aby vyvážil stratu a za symbolickú cenu predával aj lístky na digitálne koncerty. A pokračoval v živých koncertoch v kombinácii s vysielaním v digitálnom priestore.

Festival sledujem od čias jeho zrodu. Jeho krstný otec, učiteľ Jozefa Luptáka na Royal Academy of Music v Londýne, violončelista Robert Cohen, známy aj ako laureát Medzinárodnej tribúny mladých interpretov TIJI UNESCO z Bratislavských hudobných slávností 1981, ma fascinuje svojím umením, aj oddanosťou Bratislave a Slovensku. Lebo festival medzičasom prenikol aj mimo hlavného mesta. Jeho mini-verziu sa nám spolu s Jozefom Luptákom podarilo vyviezť aj do slávnej Invalidovne v Paríži (2004). Bolo to v čase, keď som pôsobila ako kultúrny diplomat v Paríži.

Oceňujem, že ani po 20 rokoch nevyprchalo nadšenie, ani profesionalizmus. Tá prvotná myšlienka oživiť domáce muzicírovanie je na festivale Konvergencie stále prítomná a živia ju špičkoví slovenskí umelci dnes už mladej strednej generácie, v prvom rade Jozef Lupták, Nora a Miku Skutovci, Ronald Šebesta, Martin Ruman, Eva Šušková, manželia Paľovci a mnohí ďalší.

Konvergencie, 2020, Igor Karško, Ivana Kovalčíková, Martin Ruman, Jozef Lupták, foto: Jarmila Uhlíková

Významným bonusom je, že Luptákovi sa podarilo nadviazať spoluprácu s klaviristom a skladateľom Mariánom Vargom, zakladateľom skupiny Collegium musicum, mágom improvizácie a symbolom presahu hudobných žánrov, ktorého album Konvergencie bol fetišom v 70-tych rokoch minulého storočia. Spätosť s ním je v názve festivalu. A Lupták ním uctieva aj jedného z najvýznamnejších slovenských skladateľov a mysliteľov – Romana Bergera, ktorý dal tento názov sólovým skladbách pre husle, violu a violončelo (Konvergencie I,II, III) – sú esenciou jeho skladateľského umenia.

10 koncertov festivalu sa konalo v Bratislave od 9. do 20. 9. 2020. Presiahli žánre klasickej hudby, ba i javiskovej formy smerom k digitálnej a zabŕdli aj do poézie a hereckého osvieženia, diskusií a oživili pol roka spiace priestory Rakúskeho kultúrneho fóra, Veľkého koncertného štúdia rozhlasovej pyramídy, koncertnej siene Klarisiek, design factory a Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca. Mesto Konvergenciami doslova žilo. A zdôrazňujem, hrali predovšetkým slovenskí umelci, ktorí s nadšením uvádzali staršiu, aj novšiu slovenskú hudbu.

Významným činom bola Bratislavská noc komornej hudby v design factory, bol to tradičný maratón s rozhovormi, klasikou a napríklad aj stálicami slovenského interpretačného umenia, akými sú klavirista Marián Lapšanský a violončelista Jozef Podhoranský. A priestor dostali aj poslucháči hudobných učilíšť – premyslený koncept vedúci k prepojeniu generácií a získavaniu mladého publika. Znela hudba Alexandra Albrechta, Johanna Nepomuka Hummela, svetových majstrov – klasikov, ale aj avantgardy.

Hommage à Beethoven, Konvergencie, 2020, Miki Skuta, Robert Roth, foto: Ľubomír Dait

Z ponuky festivalu som si vybrala tri koncerty – úvodný v Rakúskom kultúrnom fóre (9. 9.), digitálny portland–london–bratislava (11. 9.) a „klasický“, kde zaznela hudba štyroch „b“ – bacha-bergera-beethovena-brahmsa vo Veľkom koncertnom štúdiu slovenského rozhlasu (17. 9.), ktorým si festival uctil Romana Bergera. Dnes stále prítomný, famózny majster kompozície a nevšedný mysliteľ, teoretik a kulturológ Roman Berger sa 9. augusta dožil 90 rokov.

Rakúske kultúrne fórum otvorilo dvere festivalu vo svojich priestoroch Konvergenciám pre podujatie s názvom hommage à beethoven, čítanie z Beethovenových listov. Spolu s návštevníkmi si tak pripomenulo 250. výročie narodenia majstra. Účinkoval skvelý herec Robert Roth a pri klavíri bol mág Miki Skuta. Intímnu výpoveď podčiarkla voľba repertoáru – 7 bagatel op. 33 a 32 variácií c mol majstra.

Výber z listov pripravil muzikológ Andrej Šuba ako ucelený literárny tvar na základe publikácie Miroslava Hroneka a Oldřicha Pulkerta: Beethoven. Osobnost génia v korespondenci z r. 2004 a Listy o umění, lásce a přátelství z r. 1972 i s prihliadnutím na nemecké originály. Vďaka listom pred nami defiloval mladý talentovaný klavirista a skladateľ, človek, ktorého postihla zákerná choroba.

Roth čítal Heiligenstadtský testament – smutné svedectvo o utrpení skladateľa, strácajúceho sluch. Očaril prednesom Listu nesmrteľnej milenke. Pripomenul s Beethovenom zviazanú históriu a jeho návštevy na Slovensku. Je pravdou, že Beethoven navštívil Prešporok v roku 1796 a Cirkevný hudobný spolok 23 razy uviedol jeho Missu solemnis v Dóme sv. Martina v Bratislave, aj to, že mal kontakty so šľachtickými rodinami Keglevičovcov a Brunsvikovcov, ktorí vlastnili kaštieľ v Dolnej Krupej. Mnohí životopisci sú presvedčení, že List nesmrteľnej milenke bol adresovaný Josephine Brunsvikovej. Zaznel aj známy nekrológ rakúskeho spisovateľa Franza Grillparzera.

Skutov Beethoven bol decentný, introvertný, najprv akoby komentujúci a neskôr dominujúci v elegantných variáciách. Takýto portrét bol sugestívny, išiel do hĺbky, od hudby smeroval do vnútra človeka, uctievaného génia. Prostredníctvom Skutovej zvnútornenej a disciplinovanej interpretácie vynikla kompaktnosť a integrita Beethovenových klavírnych skladieb.

Myšlienka zorganizovať YouTube koncert portland-london-bratislava s umelcami vytvárajúcimi klavírne trio a hrajúcimi spolu zo svojich príbytkov vzdialených tisíce kilometrov, napadla v Amerike žijúcej klaviristke Marie Garcia. Mal byť pripomenutím smutného 11. 9. 2001 a demonštrovať silu hudby a umenia, presahujúcu krajiny i kontinenty.

Spoluúčinkovali huslista Tom Norris, hrajúci v Londýne a Jozef Lupták hrajúci v Bratislave. S oboma umelcami sa Lupták stretol s kanadskom Banffe pred 26 rokmi. Demonštroval tak nielen možnosti dnešnej doby čeliť obmedzeniam a napriek všetkému vytvárať medzinárodné zoskupenia a formáty, a tak naznačovať, že dnešok je dočasný. Zaznelo Klavírne trio č. 39 G dur, Hob. XV25 Josepha Haydna, Talizman, nokturno pre klavírne trio Vladimíra Godára a časť z Quatro Etsaciones Porteňas Astora Piazzollu, moderovali Maria Garcia a Jozef Lupták.

portland-london-bratislava (YouTube koncert), Konvergencie, 2020, María García, Tom Norris, Jozef Lupták, screen: OS

Obdivovala som synchronizáciu troch výkonov, majstrovský výkon umelcov, ich nenútený, neformálny a predsa profesionálny prístup, ale aj dramaturgiu, ktorá siahla aj po diele slovenského autora.

S pôžitkom som si vypočula koncert s názvom bach-berger-beethoven-brahms vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu 17. 9. Žiaľ, iba s pár ľuďmi vo vyše 500-miestnej sále! Bol to veľmi smutný pohľad. Ale keď už sme sa toho museli dožiť, prečo tam nesedeli politici a tí, ktorí rozhodli, že do sály smelo v jednom momente vstúpiť iba 50 ľudí vrátane umelcov? Už len technici a servis činili istý nevyhnutný počet osôb. Publikum sa nehýbalo, počas 100 minút hudby nikto ani nezakašľal. Sústredenie bolo na hranici únosnosti – ponor do diania vytváral úžasnú atmosféru. Hudba však znela vo vyprázdnenom štúdiu vynikajúco. Samozrejme, náročnosť výkonov sa adekvátne zvýšila kvôli hraniu bez prestávky, čo bolo náročné pre umelcov, aj publikum.

Týmto koncertom vyjadril festival úctu jedinečnému skladateľovi Romanovi Bergerovi, ktorý sa v auguste dožil 90. narodenín. Autorovi, ktorého kompozície zásadne obohacujú tvorbu 20. storočia a jeho teoretické práce sú hľadaním pravdy v umení, odhaľujú mysliteľa a kulturológa ojedinelého nielen v slovenskom rámci.

Klaviristka Nora Skuta a Jozef Lupták uviedli dielo Pathetique pre klavír a violončelo. Spolu s ním odzneli diela Bacha, Beethovena a Brahmsa, autorov, ktorých si Berger váži. Bacha priam bytostne uctieva. V diele, ktoré napísal Berger v roku 2006 a venoval ho svojej manželke, cituje b-a-c-h, aj Osudovú symfóniu. Premiérovo odznelo v roku svojho vzniku na festivale v Modre.

Konvergencie, 2020, Jozef Lupták, Nora Skuta, foto: Jarmila Uhlíková

Nora Skuta je významnou, medzinárodne uznávanou klaviristkou. Jej um a rozhľadenosť v súčasnej tvorbe a zároveň skromnosť pri brilantnom uvádzaní najvýznamnejších komorných diel svetových autorov ju zaviedli do Salzburgu a tamojšieho súboru súčasnej hudby a napokon aj do partnerstva s umelcami porovnateľných kvalít ako Miki Skuta a Jozef Lupták. Spolu s Jozefom Luptákom predniesli Pathetique, toto silné a hlboké dielo, vyzdvihujúc jeho melodické línie a dynamickosť. Pátosu, skrytému v hĺbke, vtlačili novú dimenziu.

Pred Bergerovým dielom odznela Aria variata (alla maniera italiana) a mol, BWV 989 Johanna Sebastiana Bacha. Pôvodne klavírnu skladbu aranžoval huslista, koncertný majster Luzernského symfonického orchestra a pedagóg Igor Karško pre husle a violončelo a ujal sa husľového partu. Jeho jemný a distingvovaný, muzikantsky bezchybný prejav bol veľkým obohatením v Bachovi, Beethovenovi i Brahmsovi.

Klavírne trio č. 4 B dur, op. 11 „Gassenhauer“ (Gassenahuer) Ludwiga van Beethovena, vošlo do hudobnej histórie ako takmer mozartovské s virtuóznymi variáciami na námet árie z komickej opery Josepha Weigla v tretej časti, známej ako Gassenhauer – odrhovačka. Príležitostná skladba pre klarinetové trio z roku 1797 vznikla pravdepodobne pre českého virtuóza Josepha Beera.

Konvergencie, 2020, Igor Karško, Jozef Lupták, foto: Jarmila Uhlíková

Verziu pre klavírne trio napísal Beethoven krátko po vzniku skladby. Igor Karško, Nora Skuta a Jozef Lupták schuti muzicírovali, ich hra bola priezračná a detailne presná. Beethovenov rok inšpiruje umelcov, aby siahali aj po menej hrávaných skladbách, čo je pozitívnym javom. Pripomenuli tým jeden z cieľov festivalu – domáce muzicírovanie na tej najvyššej úrovni.

Na záver siahla dramaturgia po Klavírnom kvintete f mol, op. 34 Johannesa Brahmsa z roku 1865. Pôvodne to bolo sláčikové kvinteto, neskôr skladba pre dva klavíry a až potom vytvoril Brahms klavírne kvinteto, ktoré je jediným skladateľovým dielom pre toto obsadenie. Je to majstrovský kus v dokonalej forme, so silným výrazom, ale náročnou faktúrou. Priezračnosťou nadviazal na predošlé vybrané skladby. Interpretačne je mimoriadne náročné.

Klavírne kvinteto by sa dalo označiť ako reprezentatívne dielo práve pre festival Konvergencie v zmysle súzvukov, ladenia, vnútornej spätosti – party jednotlivých nástrojov sa dopĺňajú, prerastajú, spievajú v dokonalej súhre, pričom je to 45-minútová dráma, v ktorej sú všetci rovnocennými aktérmi. K trojici sólistov pribudli v kvintete dvaja spoľahliví sólisti a komorní hráči – violista Martin Ruman, prvý hráč na violu a vedúci skupiny viol Slovenskej filharmónie a česká huslistka, koncertná majsterka Filharmónie v Zlíne Ivana Kovalčíková.

Konvergencie, 2020, foto: Jarmila Uhlíková

Konvergencie to dokázali a vďaka za to patrí excelentnému umelcovi a manažérovi Jozefovi Luptákovi. Festival nás zároveň mnohému naučil. Predovšetkým nastavil zrkadlo spoločnosti a odhalil jej nekultúrnosť. Pretože ak nevnímame jedinečnosť umenia a jeho silu a kultúru nepovažujeme za duchovnú potrebu, je to signál, že niečo nie je v poriadku.

Autor: Viera Polakovičová

písané z koncertov 9., 11. a 17. 9. 2020

Konvergencie 2020 (recenzovaný výber)

9. 9. 2020 18:00 Rakúske kultúrne fórum
Hommage à beethoven
čítanie z beethovenových listov
Miki Skuta, klavír
Robert roth, slovo
Andrej Šuba, výber textov

Ludwig van Beethoven (1770 — 1827)
7 bagatel, op. 33
32 variácií c mol, WoO 80

11. 9. 2020 20:00 online
portland-londýn-bratislava, YouTube koncert
Tom Norris (UK), husle
Jozef Lupták, violončelo
María García (USA), klavír

Joseph Haydn (1732—1809)
Klavírne trio č. 39 G dur Hob.XV:25

Vladimír Godár (1956)
Talizman, nokturno pre klavírne trio

Astor Piazzolla (1921 — 1992)
Cuatro Estaciones Porteñas (II. Invierno Porteño), arr. pre klavírne trio

17. 9. 2020 veľké koncertné štúdio slovenského rozhlasu 19:00
bach / berger / beethoven / brahms

Igor Karško, husle
Ivana Kovalčíková, husle
Martin Ruman, viola
Jozef Lupták, violončelo
Nora Skuta, klavír

Johann Sebastian Bach (1685 — 1750)
Aria variata (alla maniera italiana) a mol, BWV 989 (arr. Igor Karško)

Roman Berger (1930)
Pathetique

Ludwig van Beethoven (1770 — 1827)
Klavírne trio č. 4 B dur, op. 11 „Gassenhauer“

Johannes Brahms (1833 — 1897)
Klavírne kvinteto f mol, op. 34

Záznamy koncertov sú k dispozícii na YouTube kanáli Konvergencií TU…

www.konvergencie.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Viera Polakovičová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku