A zase Konvergencie!

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Festival Konvergencie, ktorý organizuje Spoločnosť pre komorné umenie, pozná dnes asi každý slovenský meloman. Je nielen známy, ale aj očakávaný a je značkou pre komplex koncertov, filmov, diskusií či čítaní. Prežaruje nielen koncertné sály a štúdiá, ale aj krásne komorné priestory Bratislavy a darí sa mu oživiť koncertný život aj mimo hlavného mesta. V tomto roku pribudli Piešťany.

Ako názov článku som použila dobre mienenú reakciu, ktorá sa vyšmykla z úst prestížneho propagátora tohto festivalu. Čo to znamená? Že festival žije, je s nami v dobrom a zlom. A nezabúdajme, že to bol práve jeho umelecký riaditeľ Jozef Lupták, ktorý počas pandemického uzatvorenia krajiny hral vo svojej obývačke pre ľudí doma i v zahraničí, neskôr na pódiách sál, opatrne sa otvárajúcich pre umelcov, nie pre publikum. Čo teda naplánoval Jozef Lupták pre jesenné festivalové muzicírovanie?

Jozef Lupták, Konvergencie 2021, foto: Jarmila Uhlíková

Summa summarum 10 koncertov, z toho jeden festivalový príspevok do Bratislavskej noci komornej hudby, pozostávajúci z 3 blokov. Po vyše ročnej, takmer 18-mesačnej vynútenej pauze, kedy sa umelci udržiavali hraním bez možnosti účinkovať, nehovoriac o vycestovaní mimo Slovenska, prichádzali na Konvergencie aj zahraniční hostia.

V prvom šíku krstný otec festivalu, Luptákov pedagóg a priateľ, vo svete dobre známy a aj na Slovensku už 40 rokov trvale hosťujúci britský violončelista Robert Cohen. S Luptákom vystúpili na spoločnom koncerte 12. septembra. Ako poznamenal, bol to veľký zážitok umocnený aj skutočnosťou, že obaja hrali na nových nástrojoch súčasného majstra Fernanda Limu z Cremony, ktorý sa koncertu osobne zúčastnil a v rámci festival pripravil aj seminár.

Z bohatej ponuky som si vybrala dva koncerty. Prvý sa konal 17. septembra pod názvom Dialógy, kde bola osou prezentácia skvelej klaviristky Nory Skuta vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave. Na druhom 18. septembra vystúpilo špičkové trio Peter Biely (husle), Martin Ruman (viola) a Jozef Lupták (violončelo). Uskutočnil sa v Dome Albrechtovcov na Kapitulskej ulici v Bratislave a zároveň prispel aj do rámca Bratislavskej noci komornej hudby, sympaticky korešpondujúcej so začínajúcou sa Bielou nocou.

Konvergencie 2021, Nora Skuta, Rupert Struber, foto: Jarmila Uhlíková

Prvá polovica koncertu s Norou Skuta bola venovaná súčasnej hudbe. Ako ináč, veď mottom Konvergencií je súzvuk – zbližovanie – zbiehanie moderny a hudby predošlých storočí. Ako uvádza festival, išlo o „Dialógy skladateľských poetík v hudbe včerajška i dneška“ a odzneli Virtuózna štúdia „in C“ americkej skladateľky Hannah Lash, pocta Philippa Hurela priekopníkovi spektralizmu Gérardovi Griseymu, kompozícia Mikiho Skutu a nádherná jesenná hudba Brahmsovho Klarinetového tria vo verzii s violou. Toľko ambície.

Nora Skuta účinkuje na festivale od jeho začiatkov v roku 1999. Jej umeleckým partnerom bol perkusionista Rupert Struber, člen Rakúskeho súboru pre Novú hudbu v Salzburgu (Das Österreichische Ensemble für Neue Musik), s ktorým klaviristka roky spolupracuje.

Táto brilantná, nadpriemerne hudobne inteligentná umelkyňa s výnimočným talentom ma zaujala už vtedy, keď sme na festivale Večery novej hudby pripravovali hosťovanie Louisa Andriessena a neskôr Johna Cagea. Vnímala som, s akou samozrejmosťou čítala partitúry, preparovala klavír, spolupracovala so špičkovými interpretmi a skladateľmi. Keď sme vedľa seba sedeli na vystúpení jej manžela Mikiho v Paríži (bol to džezový koncert vo Fínskom inštitúte), povedala mi zásadnú vetu, ktorú nosím v srdci dodnes – „Teraz už nechaj všetko tak a užívaj!“ Stalo sa to mojím mottom a z jej koncertov to presne tak aj vyžaruje. Akoby vyzývala všetkých hostí: „Oddajte sa teraz hudbe a objavíte to, čo ja.“

Konvergencie 2021, Nora Skuta, foto: Jarmila Uhlíková

Všetky tri diela boli pre mňa neznáme. Bola to veľká šanca pre publikum. Duo klavíra a perkusií malo vo veľkom štúdiu priestor, ktorý perfektne využilo. Zvuk sa rozprestrel tak, ako to potrebujú bicie nástroje. V slovenskej premiére znela skladba C pre klavír a vibrafón z roku 2011 od 40-ročnej americkej skladateľky Hannah Lash. Začínala ostinátom pripomínajúcom 80-te roky a sugestívnu minimal music, ale išla za jej hranice k väčším plochám, ktoré dovolili Struberovi ukázať jeho majstrovstvo.

Nielen v tejto skladbe, ale aj v diele Mikiho Skutu Photo dialóg pre vibrafón a klavír z roku 2021 hladili svoje nástroje obaja interpreti tak, aby vyznela ako skratkovitá, priam poetická štúdia. Že je Miki Skuta klavírny virtuóz, ktorý pracuje aj s počítačovou hudbou a navždy ostáva v mysliach aj ako skvelý improvizátor, to vieme. Menej ho poznáme ako skladateľa, hoci ho toto povolanie už roky priťahuje. Bola to teda dobrá príležitosť na stretnutie s ním ako autorom.

Mimoriadne ma oslovila skladba 66-ročného francúzskeho skladateľa Philippa Hurela Tombeau – In memoriam Gérard Grisey z roku 1999, ktorá taktiež odznela v slovenskej premiére. Táto hommage na majstra Gérarda Griesyho, vo svete známeho ako tvorcu spektrálnej hudby, bola zvukovou riavou s neuveriteľne bohatou faktúrou. Griseyova hudba bola zdrojom inšpirácie pre Hurela. Griseymu a aj Tristanovi Murailovi sa pripisuje spektrálna hudba farieb, tónov, hluku. Ale práve Grisey tento pojem neskôr odmietal. Po celý život však skúmal spektrá, farby clustrov a hluky.

Konvergencie 2021, Rupert Struber, foto: Jarmila Uhlíková

Hurelova hudba taktiež využíva sýtosť zvukov, bohatosť faktúry, farby a vďaka vysokej profesionalite oboch umelcov sa dostala pod kožu každého, kto sedel v sále Slovenského rozhlasu. Ešte pár slov k hosťovi Struberovi – jeho umenie nespočíva v prečítaní partitúry, on ide pod povrch, muzicíruje, jeho výraz dotvára zvuk do éterických diaľav, ale aj do zmysluplnej hutnosti zvukov. V dialógu s Norou Skuta to bol ojedinelý zážitok.

V druhej polovici odznelo Klavírne trio a mol, op. 114 Johannesa Brahmsa (1833 – 1897) vo verzii s violou (namiesto klarinetu). Umelci venovali svoju interpretáciu nedávno zosnulému partnerovi Konvergencií a priateľovi Vladimirovi Mendelssohnovi. Týmto dielom sa organizátori tak trochu vrátili ku koreňom festivalu – chceli hrať komornú hudbu formou domáceho muzicírovania, hoci to bolo pre nich i publikum vo veľkom priestore náročné.

Zatiaľ čo pri perkusiách bol výber sály výborný, pri Brahmsovi sme boli svedkami akoby nahrávky, čo tiež nie je zlé. Cieľom organizátorov však bolo hlavne umožniť vytvorenie odstupov v publiku, ktorého – napriek zdaniu – vôbec nebolo málo. Takmer stovka návštevníkov si užila aj Brahmsa v zanietenej súhre týchto špičkových hráčov.

Konvergencie 2021, Martin Ruman, Nora Skuta, Jozef Lupták, foto: Jarmila Uhlíková

Brahms bol aj akýmsi premostením k nasledujúcemu dňu v Dome Albrechtovcov. Tu sa naozaj radostne muzicírovalo a aj komentáre prezrádzali, že genius loci miesta, kde sa u Alexandra Albrechta stretávali veľkí majstri 19. a 20. storočia, a ktorý neskôr úspešne – počas totality i trošku dlhšie – úspešne udržoval jeho syn Hansi, nám dovolil dýchať tú atmosféru spred desiatok rokov. Aj Jozef Lupták býval hosťom Hansiho a ja som tam tiež strávila mnohé hodiny pri počúvaní vybraných diel z Hansiho bohatej knižnice. Vo vnútri Domu som bola po prvýkrát po mnohých rokoch… Jeho terajšia podoba je nádejou, že vznikne rovnako pôvabný priestor ako záhrada, ktorú o. z. Albrecht forum zrekonštruovalo a upravilo do nádhernej podoby. V Dome Albrechtovcov znie hudba zázračne.

Zrazu som sa ocitla tam, kde som zažívala skúšky súboru Musica aeterna, kam sme sa zmestili aj dvadsiati a hudba sa ozývala v skvelej, priam ideálnej akustike. Hudba znela výrazne a zároveň príjemne, a to aj napriek prázdnym stenám, a akoby objímala každého poslucháča.

A zase sme pri myšlienke zrodu festivalu – muzicírovanie a objavovanie neznámeho (zabudnutého? menej hrávaného?) repertoáru, ktoré prospelo Kodályovi, Bartókovi i Dohnányimu… Zo živých vstupov hudobníkov bolo zrejmé, že tieto poklady postupne odkrývajú a darí sa im, hoci si to vyžaduje obrovskú hráčsku zručnosť a študijnú angažovanosť.

Zoltán Kodály sa dožíva renesancie na celom svete, ale v našom prostredí nikdy nebol neznámy. Duo pre husle a violončelo op. 7 uviedla trojica sólistov. Skvelý Peter Biely, koncertný majster orchestra v Granade, ktorý je tiež festivalovou oporou. Hral aj violista Martin Ruman, výborná a tiež dlhoročná akvizícia Konvergencií, ktorý mi najviac pripomínal Hansiho, keďže hral na ten istý nástroj, ako on, a rád účinkuje aj v súbore Musica aeterna. Martin Ruman i Jozef Lupták, ktorý bol tretím členom tria ad hoc počas Bratislavskej noci komornej hudby, sa vedia dobre zohrať, ich naturel súzvučí v jednej línii.

Konvergencie 2021, Bratislavská noc komornej hudby, Dom Albrechtovcov, Peter Biely, Martin Ruman, Jozef Lupták, foto: Jarmila Uhlíková

Pamätám sa, aký bol Hansi pyšný, že do ich domu zavítal aj Béla Bartók. Umelci mu vzdali hold prostredníctvom krátkych duet. Rozdelili si ich spravodlivo a ujali sa ich v rôznych nástrojových variáciách. A neustále sa usmievali, čím rozohriali aj publikum, ktoré zaplnilo celý dom. Odznel výber 4 zo 44 duet pre dvoje huslí Sz. 98. Duetá boli briskné, spevavé a dynamické – také malé perličky (a vôbec nie ľahké).

Mojím favoritom na tomto koncerte bola jednoznačne Serenáda C dur pre sláčikové trio, op. 10 Ernő Dohnányiho. Že do nášho priestoru jednoznačne patrí, to ukázalo aj veľmi zaujímavé, kompozične špičkové dielo, i keď jeho autora osud zo strednej Európy vyhnal – z prestížnych postov z Budapešti do emigrácie v Amerike, kde sa dožil úctyhodných 83 rokov. Ako ináč, interpretačne bolo veľmi náročné.

Prečítajte si tiež:
Festival Konvergencie prináša hudbu, ktorá zbližuje

To je však v komornej hudbe takmer vždy tak. Dohnányiho dielo je jasne štrukturované, má pulz, zaujímavú kombináciu častí, tri nástroje zohrávajú svoju významnú úlohu a všetci traja hráči boli brilantnými tlmočníkmi svojich partov.

Toľko dobrej hudby odznelo na Konvergenciách počas jej takmer 22 ročníkov! Aj keď som zažila len niekoľko z nich, premyslená dramaturgia s ohľadom na stredoeurópsky priestor a jeho historickú hodnotu vypovedá o neustálom napredovaní festivalu.

Poznámka na záver: Záver Konvergencií 26. 9. 2021 bude patriť koncertu v Slovenskom rozhlase a trom skladateľom s magickým „b“ na začiatku – Beethovenovi, Brahmsovi a Bruchovi.

Autor: Viera Polakovičová

písané z koncertov 17. a 18. septembra 2021

Dialógy
Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu
17. septembra 2021

Nora Skuta, klavír
Rupert Struber (AT), perkusie
Martin Ruman, viola
Jozef Lupták, violončelo

Hannah Lash: C pre klavír a vibrafón (2011), slovenská premiéra
Miki Skuta: Photo dialóg pre vibrafón a klavír (2021)
Philippe Hurel: Tombeau – In memoriam Gérard Grisey (1999), slovenská premiéra
Johannes Brahms: Klavírne trio a mol, op. 114 (verzia s violou)

Bratislavská noc komornej hudby
Dom Albrechtovcov & Klarisky
Rozhovory o hudbe
Bartók – Kodály – Dohnányi
18. septembra 2021

Peter Biely, husle
Martin Ruman, viola
Jozef Lupták, violončelo

Zoltán Kodály: Duo pre husle a violončelo op. 7
Béla Bartók: 44 duet pre dvojo huslí Sz. 98 (výber)
Ernő Dohnányi: Serenáda C dur pre sláčikové trio op. 10

www.konvergencie.sk

Archív Festival Konvergencie

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár