Absolútne krásny Mahler a Beethoven

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slovenský rozhlas a jeho Veľké koncertné štúdiou boli 6. a 7. augusta zaplnené milovníkmi symfonickej hudby. Azda aj letná prestávka v koncertoch Slovenskej filharmónie a renomé hosťujúceho orchestra vzbudili „hlad“ publika o otvárací koncert európskeho turné Mládežníckeho orchestra Európskej únie European Union Youth Orchestra, v skratke EUYO (7. 8.) a o deň skôr aj novovzniknutého domáceho pendantu tohto telesa Slovenského mládežníckeho orchestra (6.8.). Oba večery boli pod gesciou Hudobného centra a za prispenia viacerých sponzorov.

Mládežnícky orchester Európskej únie (EUYO) už štyridsať rokov predstavuje kultúrneho ambasádora Európskej únie. Týmto neustále mladým, každý rok sa obnovujúcim telesom so 120-mi hráčmi (ako ich obrazom a stručným uvedením hudobného vzdelania predstavil exkluzívny bulletin), prešlo počas uplynulých desaťročí vyše tritisíc hudobníkov! Stretávajú sa už na náročných konkurzoch, zohrávajú pri štúdiu programu v tzv. Európskom hudobnom kampe (od r. 2014 je to zámok v rakúskom Grafeneggu) – a následne očarujú poslucháčov svojím umením i mladosťou na každoročnom koncertnom turné v 28. členských štátoch Európskej únie.

Tohtoročné turné začal EUYO práve v Bratislave – vďaka aktuálnemu predsedníctvu Slovenska v Rade Európskej únie.

Koncert Mládežníckeho orchestra Európskej únie (EUYO), 2016, Vasilij Petrenko, foto: Peter Drežík

Koncert Mládežníckeho orchestra Európskej únie (EUYO), 2016,
Vasilij Petrenko,
foto: Peter Drežík

Teleso s tým istým názvom, no v inej zostave, si pamätníci bratislavského koncertného života pamätajú od r. 1986. Vtedy prvý raz vystúpil EUYO v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie na čele so slávnym Claudiom Abbadom a r. 2008 s nemej známym svetovým dirigentom Vladimírom Aškenázym (Ashkenazym). V nedeľu 7. augusta viedol Mládežnícky orchester Európskej únie mladý ruský dirigent Vasilij Petrenko (nar. 1976), odchovanec petrohradského konzervatória, účastník majstrovských kurzov popredných osobností dirigentského umenia a laureát viacerých domácich i zahraničných konkurzov, v súčasnosti šéfdirigent Oslo Philharmonic Orchestra. Má za sebou – a ešte viac pred sebou – svetových orchestrov, operných domov, nahrávky Rachmaninovových symfónií, cyklu Šostakovičových symfónií, Čajkovského klavírnych koncertov, Elgarovej Symfónie č. 1, violončelových koncertov Šostakoviča, kompletu Skriabinových symfónií… prosto: extratrieda, napriek veku zrelá umelecká osobnosť. Jeho výkon na koncerte potvrdili, že Rusko je stále obrovská krajina talentov, ktorá dodáva svetu umenia stále nových špičkových umelcov.

EUYO sa návštevníkom už pred koncertom predstavilo zadarmo rozdávaným, výpravným, obrazovo-textovým bulletinom v anglickom jazyku. Hudobné centrum zasa pripravilo v anglicko-slovenskej mutácii šikovne graficky zalomený program, ktorý stručne, zato obsahovo dostatočne predstavil orchestre, sólistov i program dvoch koncertných večerov.

Prekvapením koncertu s hosťujúcim medzinárodným orchestrom bol však úvod: na pódiu sa totiž objavili najprv mladí hráči Slovenského mládežníckeho orchestra, ktorí (podobne ako na koncerte deň predtým) zahrali Suite miniature od Ľudovíta Rajtera (1906-2000) – skladateľa, vysokoškolského profesora, najmä však spoluzakladateľa a dlhoročného šéfdirigenta Slovenskej filharmónie, umelca uznávaného doma a v širokom zahraničí. Prof. Ľudovít Rajter, Dr. h. c. je neustále prítomný v našich spomienkach, lebo aj vo vysokom veku bol aktívnym, neskôr čestným hosťom filharmonických koncertov. Tohto roku si, žiaľ, pripomíname už nedožitých 110 rokov vzácneho umelca a nekonečne ústretového človeka. Suita miniature vznikla r. 1986 pre Hudobnú mládež Slovenska, ktorá sa pod týmto názvom stretla v Piešťanoch na pravidelnom letnom sústredení, čo bolo v minulých desaťročiach dobrým zvykom mladých hudobníkov, podporovaných štátom. Svieža skladba, ktorá intonáciami i rytmickými náznakmi nadväzuje na slovenskú melodiku i ľudovú tradíciu, je dielom klasicisticky priehľadným, pomerne stručným, kompozične primeraným požiadavkám mladých orchestrálnych hráčov. V mnohých momentoch vydareného diela vanie na poslucháča vnútorná radosť a vyrovnanosť Ľ. Rajtera, vtedy osemdesiatročného skladateľa, krása jeho melódie v Jesennej piesni, rytmicky výrazné úseky v sviežom Preludio giocoso, pochodom zaznievajúci rytmus v  Marcia ostinato či radosťou precítená nálada v Študentskej veselici. Škoda, že iba slovenskí – a nie aj európski – hudobníci vzdali poctu tomuto medzinárodne uznávanému majstrovi hudby.

Po úvodnej skladbe obsadili pódium už elegantne oblečení  členovia Mládežníckeho orchestra Európskej únie, medzi ktorými bolo veľa mladých hudobníčok.

Koncert Mládežníckeho orchestra Európskej únie (EUYO), 2016, Katia a Marielle Labèqueové, foto: Peter Drežík

Koncert Mládežníckeho orchestra Európskej únie (EUYO), 2016,
Katia a Marielle Labèqueové,
foto: Peter Drežík

Na úvod koncertu zaznel Mozartov mladistvý trojčasťový Koncert pre dva klavíry a orchester Es dur KV 365. V popredí záujmu – viac než bezchybné ladenie orchestra – boli dve výnimočné francúzske klaviristky, sestry na nerozoznanie: Katia a Marielle Labéque. Dielo napísal 23-ročný W. A. Mozart, vraj, na spoločné vystúpenie so sestrou Nanerl. Je to skladba, v ktorej nejde o kontrapunkticky nezávislé „súperenie“ dvoch klavírov, ale o vzájomné preberanie a variovanie základnej témy. Orchester pomerne nekomplikovane sprevádza ušľachtilý priebeh sólovej hudby. Tému uvádza vo vyššom diskante jedna zo sólistiek (pri ich podobe, nevedno s akým menom…), ktorej  „odpovedá“ opakovaním hudobného základu či jeho rôznorodým variovaním druhá klaviristka v nižšie položenom parte. Nejde však o nenáročný dialóg. Jeho delikátnosť sa skrýva v technicky vybrúsenom klasicistickom štýle, mozartovsky perlivom tóne, variačnom princípe, ktorý púta poslucháčov rôznymi ozdobami, behmi, sledovaním každého nástupu sólového protihráča. Krásne boli v podaní oboch dám zvlášť jemne členené frázy, s používaním výlučne pravého pedálu – bez romantického zahmlievania tém.

Koncert Mládežníckeho orchestra Európskej únie (EUYO), 2016, Katia a Marielle Labèqueové, Vasilij Petrenko, foto: Peter Drežík

Koncert Mládežníckeho orchestra Európskej únie (EUYO), 2016,
Katia a Marielle Labèqueové, Vasilij Petrenko,
foto: Peter Drežík

Obecenstvo si po Mozartovi vypýtalo aj prídavok. Šarmantné klaviristky, ktoré vzhľadom i oblečením defilovali módne francúzske trendy, napokon pridali štvorručnú skladbu. Bola z Ravelovho cyklu Moja matka hus. Sestry Labèque(ové) zahrali krátku, no nekonečne pôvabnú Čarovnú zahradu (Le jardin féerique) so zmyslom pre impresionizmus. Po jasnom a čistom Mozartovi to bol pohľad do monetovsko – Ravelovej záhrady, s neopísateľnou hrou prchavých farieb. Skladbu zakončili efektné arpeggia…

Vyvrcholením koncertu EUYO bola Mahlerova Symfónia č. 1 D dur, nazývaná samotným autorom „Titan“ (na základe a stotožnenia Mahlera s rovnomennou literárnou novelou spisovateľa Jeana Paula). V „iba“ 50 minútovom opuse (relatívne krátkom, v porovnaní s ďalšími Mahlerovými symfóniami) zaznieva už v plnej sile to, čo nazývame hudobnou secesiou: početne obrovský orchester doslova maľuje rôzne orchestrálne farby a nadmerne vypäté emócie. Je to dielo, v ktorom štyri časti evokujú výraz mladej sily a zápasov o zmysel života – s prírodnými obrazmi. Tie sa ozývajú hneď v úvodných témach a taktoch, ktoré zvukom trubiek za scénou vnášajú do hudby niečo tajomné, očakávajúce. Atmosféra hlbokých lesov a prírodných obrazov je doplnená v 1. časti spevom vtákov, šumením prírody – všetko „Wie ein Naturlaut“…

Symfónia je silne napájaná hudobnými motívmi Mahlerovho vokálneho cyklu Piesne potulného tovariša, ktorý v piesňach opisuje nešťastnú lásku, konfrontujúc ju s nekonečnou, stále sa meniacou krásou prírody. To všetko skladateľ transformoval aj do hudby 1. časti – s témou piesne „Ging heut Morgen über Feld“. Podrobne by sa dalo detailnejšie písať o každej časti strhujúceho diela: o ländleri s triom v 2. časti, o kánonicky spracovávanej piesni „Bruder Martin, Bruder Jakob“ v 3. časti (s parodicky spracovaným obraze smútočného pochodu zvieratiek za mŕtvym poľovníkom), alebo o búrlivej, bez prestávky nasledujúcej 4. časti symfónie, kde Mahler vyžadoval mimoriadne silné obsadenie sekcie plechov – aby dosiahol monumentálny zvuk. Ak prvé časti zvýrazňujú „dni mladosti“, záver je obrazom „ľudskej komédie“, ako o tom v komentári napísal sám autor. Aj bez slov cítiť v tomto romanticky vzrušenom opuse neobyčajné napätie a hudobnú pestrosť, zvukovú krásu a opojenie.

Dirigent Vasilij PetrenkoMládežnícky orchester Európskej únie vyťažili z diela absolútnu hudobnú krásu, neobyčajné napätie, ktoré počas takmer hodinového trvania neopustilo azda ani jedného poslucháča. Sledovať dirigentove jemné pohyby a gráciu krásnej ľavej ruky, bolo ako sledovať pohybové umenie rúk sólistu Mariinského divadla. Pravou však triezvo, so sústredením na hudobný obsah a nástupy udával symfónii rázny rytmus i napätie. To všetko pretavil do hry mladých hudobníkov (pričom koncertná majsterka Emily Davisová z Londýna bola dušou a energiou nielen sláčikovej sekcie, ale celého orchestra – naklonená telom k hráčom a očami k dirigentovi). Bezchybný súlad a zvuková apartnosť tak dvíhali dušu poslucháčov do výšok. Veď hej, hudba je jediná bezchybná droga…

V. Petrenko po nekončiacom aplauze predviedol celkom opačný pól svojej osobnosti: kus šoumenstva. Poslucháčom „pridal“ so svojím orchestrom strhujúcu Lezginku z baletu Gajané od Arama Chačaturiana. Skladbu iskrivého rytmu a hudobného ohňa. Dirigent pritom odišiel od svojho pultu a nechal hudobníkov bez vodcovskej paličky. Zato sám chytil do rúk malý bubienok až v sekcii bicích, odkiaľ s energiou a imitovaným tancom udával rytmus, rozdával šarm, úsmev a mladistvú náladu. Orchester hral aj bez dirigenta (no s nepochybným skúškovým drilom) ako jeden hráč! Po tomto koncerte si mladí hráči padli do náručia – čo nebolo naaranžované, iba výraz radosti z hudby.

Odchádzajúc z koncertu si mnohí poslucháči zaiste povedali: hudba a mladosť sú nekonečnou, stále sa obnovujúcou krásou!

Hosťom sa patrí v hodnotení síce dať prednosť – ale aj Slovenský mládežnícky orchester (Slovak Youth Orchestra), ktorý vznikol iba nedávno z popredných hráčov našich orchestrov a absolventov hudobných učilíšť, mal svoje veľké chvíle. Nemá síce štyridsaťročnú tradíciu ako EUYO, ale nadväzuje  na to, čo tu už pred pár desaťročiami bolo: na orchestre Hudobnej mládeže. Dúfajme, že sa po jednom koncerte dobrá idea v riadiacich inštitúciách nestratí, aby tento orchester mohol každý rok uvádzať nové diela.

…a aby sa nám profesionálni hudobníci nestrácali vo svete, keď doma nenašli  uplatnenie.

Koncert Slovenského mládežníckeho orchestra v Bratislave, 2016, Martin Majkút, foto: Peter Drežík

Koncert Slovenského mládežníckeho orchestra v Bratislave, 2016,
Martin Majkút,
foto: Peter Drežík

„Hudobným exportom“ zo Slovenska je i dirigent koncertu – Martin Majkút, ocenený ligou amerických orchestrov ako „vychádzajúca hviezda“, oficiálne s titulom: “2016 Emerging Artist“. Dnes tento výborný dirigent nepôsobí doma, kde by ho mohli naše orchestre vítať s otvorenou náručou, ale je hudobným riaditeľom a šéfdirigentom Rogue Valley Symphony Orchestra v americkom štáte Oregon. Pritom túto pozíciu získal r. 2010 na základe dvojročného konkurzu – spomedzi 160 dirigentov! Slovensko je krajinou talentov a zázrakov. Pravda, pokiaľ ich neprehliadneme.

Koncert Slovenského mládežníckeho orchestra v Bratislave, 2016, Juraj Tomka, Dalibor Karvay, Martin Majkút, foto: Peter Drežík

Koncert Slovenského mládežníckeho orchestra v Bratislave, 2016,
Juraj Tomka, Dalibor Karvay, Martin Majkút,
foto: Peter Drežík

Po sviežom diele Ľ. Rajtera – Suite miniature, ktorú M. Majkút naštudoval a dvakrát s evidentnou chuťou uviedol s naším orchestrom (s koncertným majstrom Jurajom Tomkom, primáriom Muchovho kvarteta a členom združenia Albrechtina), zaznel romantický Koncert pre husle a orchester e mol, op. 64 od Felixa Mendelssohna Bartholdyho – so sólistom Daliborom Karvayom. Hovoriť o doterajšej kariére tohto slovenského huslistu by bolo nadbytočné. Poznáme ho a sledujeme jeho vývoj dlhé roky, nehovoriac o tom, že obecenstvo ho miluje. Bývalé zázračné dieťa je dnes zrelou sólistickou osobnosťou. Spolu s orchestrom a dirigentom predniesol Karvay neobyčajne precítene a jemne romantické dielo, ktoré patrí spolu s podobným husľovými koncertmi Beethovena, Čajkovského a Brahmsa k najnáročnejším, najkrajším a najefektnejším. Vyžaduje nielen virtuozitu, ale i precítenosť, tónovú a virtuóznu náročnosť. Osobne som obdivovala Karvayove vlasové pianissimá, ktoré svojím nástrojom nielen dokonale zahral, ale aj precítil. K takémuto spôsobu hry smeruje zrejme aj jeho jemná osobnosť. Spevnosť a intonačná precíznosť, súlad s dirigentom a orchestrom, ušľachtilosť tónovej kultúry, zvládnutie aj najťažších úsekov v dramatický vypätých pasážach koncertu, filigránsky vyhraté  časti dynamicky pestrého partu, brilantne a jasne členená kadencia v 2. časti, náročné behy a jemné pizzicata v 3. časti – to všetko vytvorilo silný dojem z prednesu nášho vynikajúceho huslistu i kvalitne vedeného orchestra.

Koncert Slovenského mládežníckeho orchestra v Bratislave, 2016, Martin Majkút, foto: Peter Drežík

Koncert Slovenského mládežníckeho orchestra v Bratislave, 2016,
Martin Majkút,
foto: Peter Drežík

Na záver koncertu Slovenského mládežníckeho orchestra pod taktovkou M. Majkúta zaznela Beethovenova Symfónia č. 7 A dur op. 92. M. Majkút symfóniu dirigoval bez partitúry, v usadenej koncepcii. Aj pri svojej relatívnej mladosti je zrelou osobnosťou, bez vonkajších afektov. Vyžaruje z neho prirodzená autorita a energia, ale aj bezprostrednosť a komunikatívnosť s orchestrálnymi hráčmi. Málo používa ľavú ruku, jeho nástupy pravou sú však precízne, dynamika premyslená. Po energickej, majstrovsky spracovanej 1. časti, ktorá variuje základné témy s búrlivosťou, nasledovala 2. časť symfónie – s nástupom violončiel, ktoré v pianissime uviedli základnú tému, postupne prechádzajúcu do viol, huslí a napokon celého orchestra. Hudba sa tu rozvíjala ako vejár. Trochu rozpačito vyznel iba záver 2. časti. Zato 3. Presto a 4. Allegro con brio zazneli ako svieži hudobný prameň, ktorý Beethoven vystaval v kontrastnom dynamickom prúde a rytmických zlomoch. Témy nechal dirigent vyznieť v jednotlivých nástrojových sekciách čisto a lahodne. Záverečná 4. časť vygradovala hudobné vzrušenie a radosť hudby.

Orchester, ktorý znel pod rukami skúseného dirigenta ako dlhoročný profesionálny ensemble, bol príjemný prekvapením a zážitkom celého koncertu mladých slovenských hudobníkov.

Autor: Terézia Ursínyová

recenzia z koncertov 6. a 7. augusta 2016

Koncerty mládežníckych orchestrov v Bratislave
Veľkékoncertné štúdio Slovenského rozhlasu
6. a 7. augusta 2016

program

Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu
sobota 6. 8. 2016, 19:00
Koncert pri príležitosti hosťovania EUYO
Slovenský mládežnícky orchester
Martin Majkút, dirigent
Dalibor Karvay, husle
Ludovít Rajter: Suite miniature
Preludio giocoso
Marcia ostinato
Jesenná piesen
Študentská veselica
Felix Mendelssohn Bartholdy: Koncert pre husle a orchester e mol op. 64
Allegro molto appasionato
Andante
Allegretto non troppo – Allegro molto vivace

* * *

Ludwig van Beethoven: Symfónia c. 7 A dur op. 92
Poco sostenuto – Vivace
Allegretto
Presto – Assai meno presto
Allegro con brio

Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu
  nedeľa 7. 8. 2016, 19:00
Otvárací koncert európskeho turné Capital Sounds
Mládežnícky orchester Európskej únie
Vasily Petrenko, dirigent
Katia a Marielle Labeque, klavíry
Ludovít Rajter: Suite miniature
Preludio giocoso
Marcia ostinato
Jesenná piesen
Študentská veselica
(Slovenský mládežnícky orchester, diriguje Martin Majkút)
Wolfgang Amadeus Mozart: Koncert pre dva klavíry a orchester Es dur KV 365
Allegro
Andante
Rondo – Allegro

* * *

Gustav Mahler: Symfónia c. 1 D dur
Langsam. Schleppend. Wie ein Naturlaut – Im Anfang sehr gemächlich
Kräftig bewegt, doch nicht zu schnell
Feierlich und gemessen, ohne zu schleppen
Stürmisch bewegt

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár