Absolventská chalúpka

21. februára 2018 si oddelenie spevu Konzervatória v Bratislave v predstihu vystavilo tohtoročné absolventské vysvedčenie inscenáciou Humperdinckovej rozprávkovej opery Janko a Marienka alebo Perníková chalúpka (v origináli Hänsel und Gretel, 1893). Odohralo ju v pohostinnom prostredí Karloveského centra kultúry, s ktorým pri podobných udalostiach spolupracuje od roku 2016.

Verejné absolventské predstavenia sú riskantnými projektmi: inštitúcia ide „s kožou na trh“ a mladí umelci sú (zväčša po prvýkrát) hodnotení podľa profesionálnych kritérií. Nie každá stredná umelecká škola sa na takúto konfrontáciu podujme, preto si inscenácia Konzervatória Bratislava a priori zaslúži sympatie. Navyše, ak ide o taký neľahký titul, akým je Humperdinckova opera.

Bayreuthský asistent Richarda Wagnera skomponoval svoj najznámejší opus pôvodne ako dielko pre sestrine deti. Neskorším prepracovaním vzniklo symfonicky sýte dielo, citeľne ovplyvnené Wagnerom. Dodnes sa teší veľkej popularite najmä v nemeckej jazykovej oblasti, no v slovenských profesionálnych divadlách bolo doposiaľ uvedené len štyrikrát (SND 1924, 1939, 1959, Štátna opera v Banskej Bystrici 2012).

Z Humperdinckovej hutnej, expresívnej, chromaticky rafinovanej partitúry v recenzovaný večer veľa neostalo. To však nie je výčitka, len konštatovanie smerujúce k skomprimovanej orchestrálnej zložke diela. V Komornom orchestri CLASSICA zasadlo okteto dychových nástrojov, ostatné nástrojové farby suplovala korepetítorka operného štúdia, klaviristka Karin Remencová. Odhliadnuc od intonačne neistej predohry podalo teleso dobrý výkon a dirigentovi Danielovi Simandlovi sa úspešne darilo udržiavať intonačnú i rytmickú zhodu medzi javiskom a orchestriskom.

Vedúci operného štúdia Roman Bajzík, jeden z posledných absolventov už neexistujúceho odboru opernej réžie na VŠMU, pristúpil k zadaniu vytvoriť reprezentatívnu inscenáciu s viditeľnou dávkou zodpovednosti. Jeho zverenci sa po scéne zväčša pohybovali s istotou, od inscenovanej predohry až po klaňačku. A to napriek tomu, že nešlo o žiadny „stoják“ s očami upretými na dirigenta, ale o živú, rozohranú a roztancovanú inscenáciu. Čo sa týka vizuálu, produkcia ani napriek úspornému výtvarnému riešeniu nepôsobila „lacno“.

Scénografia Mira Daubravu popri atmosférotvorných projekciách umne pracovala s rozprávkovými aj antiiluzívnymi prvkami. Koruny stromov pripomínali metly, odkazujúc na profesiu otca Janka a Marienky (predavač metiel); medovníková chalúpka bola hračkárskou maketou položenou na stole s dobrotami; oheň v peci (t. j. pod stolom s veľkým bielym obrusom) sa zhmotnil do tanečnice v žlto-oranžovom plápolajúcom kostýme, ktorá „utancovala“ Ježibabu. Oblečenie Janka a Marienky vtipne spojilo folklórne inšpirácie s modernými prvkami (riflové vesty). Iba Ježibaba bola príliš prvoplánová: s veľkým zakriveným nosom akoby si odskočila z Hozovej bratislavskej inscenácie Medovníkovej chalúpky z roku 1959. Jej zjav vôbec nekorešpondoval so „psychoanalyticky“ civilným zdôvodnením jej kriminálnej činnosti: podľa obsahu v bulletine totiž tu prítomná Ježibaba kradne deti, pretože sama žiadne nemá.

Odhliadnuc od parciálnych výhrad je namieste konštatovať, že operné štúdio Konzervatória v Bratislave odviedlo kvalitnú prácu. Žiaľ, už s menšou istotou sa to dá tvrdiť o jeho speváckom oddelení. Isteže, poslaním školy nie je len výchova budúcich sólistov, ale aj členov zborových telies či pedagógov, ktorí na javiskovú kariéru nepomýšľajú. I tí však musia na úrovni ovládať spevácke remeslo – ako inak by ho mohli odovzdávať svojim zverencom? Ak prvopremiérové obsadenie berieme ako vzorku študentov, ktorými sa chcela škola pochváliť, vyzerá to na neveľmi úrodný rok.

Viacerí z protagonistov (či v tomto prípade najmä protagonistiek) disponujú zvučnými materiálmi, no práve také potrebujú o to neohrozenejšiu techniku a vokálnu kultúru. Jedného i druhého bolo v recenzovaný večer poskromne. Najlepšie obstála Katarína Porubanová (Janko) s farebne zaujímavým, sýtym mezzosopránom a značným javiskovým talentom. Herecké atribúty nechýbajú ani Dominike Mičíkovej (Marienka), no jej zaujímavo sfarbený soprán tmavšieho timbru nutne potrebuje zapracovať na vysokej polohe.

Altistka Barbara Braunová (Ježibaba) disponuje vzácne tmavým hlasom, niekedy však znie dyšne. Objemný materiál prezentovala aj Linda Mellenová (Getrúda), škoda len, že okrúhlosť vysokých tónov nie vždy preniesla do menej vypätých polôh. Na tretiakovi Martinovi Morháčovi (Otec), majiteľovi perspektívneho barytónu, bolo po hereckej aj vokálno-technickej stránke poznať, že je služobne mladší než jeho kolegyne.

Sála zaplnená pedagógmi, spolužiakmi, príbuznými a priateľmi odmenila mladých umelcov búrlivým potleskom. Za mesiace driny a odvahu postaviť sa na javisko si ho bez diskusie zaslúžili. Budúcnosť ukáže, či sa ho niektorí/niektoré z nich dočkajú aj na profesionálnej scéne a od nezaujatého publika.  

Autor: Michaela Mojžišová

písané z premiéry 21. 2. 2018

Engelbert Humperdinck: Perníková chalúpka
Konzervatórium Bratislava
Operné štúdio
21., 22. a 23. februára 2018

Dirigent a hudobné naštudovanie: Daniel Simandl
Korepetítorka operného štúdia: Karin Remencová
Réžia a dramaturgia: Roman Bajzík
Scéna a kostýmy: Miroslav Daubrava
Pohybová spolupráca: Vlasta Ábelová
Svetlá: Ivan Ščasný

slovenské texty Štefana Hozu upravili Július Gyermek a Roman Bajzík

v alternáciách účinkujú:

Peter otec/školník: Peter Cyprich (5), Karol Csino (5), Martin Morháč (3), Bence Szabó (2)
Gertrúda matka/učiteľka: Linda Mellenová (6), Veronika Píšová (6), Veronika Čambalová (5)
Janko, ich syn: Katarína Porubanová (6), Andrea Pietrová (6)
Marienka, ich dcéra: Gabriela Vávrová (6), Dominika Mičíková (6), Marianna Mikócziová (6)
Ježibaba/upratovačka: Barbara Braunová (5), Matej Belák (5), Marek Bednárik (2)
Uspávajko: Martina Reptová (5), Valéria Kašperová (6), Tatiana Hajzušová (5), Barbora Krajčovičová (5), Andrea Chromíková (6)
Vstávajko: Vladislava Lesňáková (6), Saskia Franková (5), Kamila Kučerová (5), Barbora Krajčovičová (5)
Deti – zbor: Simona Bodzanová (5), Ivana Pašovičová (5), Anastázia Molnárová (5), Júlia Suchoňová (5), Serhii Truntaev (5), Peter Wurczer (5)
Oneň: Petra Michalová (1)

(číslo v zátvorke ) = ročník štúdia

Komorný orchester CLASSICA: pikola: Anna Peržeľová, 1. flauta: Dominika Micháliková, 2. flauta: Stanislava Cvancigerová, hoboj: Daryna Vakii, 1. klarinet: Albín Blaho, 2. klarinet: Petra Nechvátalová, fagot: Emma Staňová, trubka: Barbora Pomsárová

Anjelíci: Kristína Martináková, Ema Mezerová, Matilda Michalcová, Tereza Ordodyová, Judita Sabová
Tanečníci: Hajnalka Bognárová, Vanesa Čierna, Ema Karasová, Nina Krížová, Iveta Petrovič, Zuzana Prevužňáková, Sofia Rácová
predstavenie viedol: Thomas Filip Davidson

www.konzervatorium.sk