Adventný koncert ozdobila Slávka Zámečníková

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po zmene politického režimu v roku 1989 sa aj na Slovensku začali udomácňovať rôzne typy predvianočných koncertov. Zväčša mávajú príbuznú tematickú štruktúru a nechýbajú v nich najpopulárnejšie skladby späté s Vianocami. O hľadanie menej konvenčného dramaturgického kľúča sa pokúsil nedeľný (1. decembra 2019) Adventný koncert v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie.

Vznikol v koprodukcii neziskovej organizácie KAPOS, Lúčnice a hostiteľskej Slovenskej filharmónie. Dramaturg podujatia Marián Turner, generálny riaditeľ Lúčnice, zostavil poldruhahodinový blok, v ktorom štyri hudobné čísla predeľovalo umelecké slovo. Bola to celkom dobrá a inovatívna myšlienka, vzdorujúca bežným schémam a predovšetkým prvkom gýčovitosti.

Hoci meniace sa farebné osvetlenia koncertnej sály (pokiaľ by bol ich dôvod v snímaní podujatia Slovenskou televíziou, bol by to ďalší dôkaz nevkusných praktík) trocha s nimi koketovalo. Pôsobivou a z hľadiska kontrastu opodstatnenou bola azda len kombinácia modrej farby so stlmenými zlatistými žiarivkami lustrov počas slovných predelov Štefana Bučka. Člen Činohry Slovenského národného divadla a pedagóg VŠMU v časovo ideálne dimenzovaných výstupoch precítene a bez pátosu predniesol úryvky zo Starého i Nového zákona a výber z tvorby Milana Rúfusa i (podľa bulletinu) jeho vlastnej.

Slávka Zámečníková, Walter Attanasi, Slovenský komorný orchester, Spevácky zbor Lúčnica, adventný koncert agentúry Kapos, 2019, foto: PANER

Štyri hudobné čísla interpretoval Slovenský komorný orchester (umelecký vedúci Ewald Danel), ktorý okrem dvoch častí z Koncertu pre husle a komorný orchester f mol, op. 8 Zima od Antonia Vivaldiho, hral pod taktovkou dirigenta Waltera Attanasiho. Úvodnou skladbičkou podvečera bol Príchod kráľovnej zo Sáby z oratória Salamon (Šalamún) od Georga Friedricha Händela. Dnes, keď prevláda silný trend interpretovať barokovú hudbu historicky poučenou metódou, znel Händel na moderných nástrojoch trocha rozpačito. Zato už ďalší bod programu, moteto Wolfganga Amadea Mozarta Exsultate, jubilate (KV 165), bol v skvelom podaní mladej slovenskej sopranistky Slávky Zámečníkovej pôžitkom, s akým sa u nás stretávame len výnimočne. Ako to už býva na Slovensku zvykom, meno jedného z dvoch najoslnivejších talentov (popri Petrovi Kellnerovi, sólistovi Viedenskej štátnej opery), je známe skôr v zahraničí než doma.

Po absolutóriu bratislavského Konzervatória Slávka Zámečníková študovala na berlínskej Hochschule für Musik Hanns Eisler a prvé kroky absolvovala v tamojšej Štátnej opere Unter den Linden. Pozvalo ju i pražské Národné divadlo, no žiaľ, celkom príznačne, nič nenasvedčuje o záujme prvej slovenskej scény. O rok už môže byť neskoro, keď bude viazaná zmluvou s Viedenskou štátnou operou. Mladá umelkyňa za rekordne krátky čas získala laureátske tituly na viacerých prestížnych medzinárodných súťažiach. Dôvod úspechov potvrdila celkom jednoznačne. Jej Exsultate, jubilate obsiahlo všetky atribúty mozartovského štýlu – počnúc podmanivou farbou hlasu, cez kultúru frázovania, po exaktnosť koloratúr.

Slávka Zámečníková, Walter Attanasi, Slovenský komorný orchester, Spevácky zbor Lúčnica, adventný koncert agentúry Kapos, 2019, foto: PANER

Zámečníkovej soprán by už dnes mal svojím objemom a nosnosťou kapacitu pre mladodramatický odbor, no zatiaľ obozretne preferuje lyrický repertoár a využíva technickú pružnosť hlasu. Tón voľne tečie, znie mäkko, zamatovo a rovnocenne v piane i vo vyšších dynamických hladinách. Prechádza do nich bez akéhokoľvek tlaku. Ukázala na naše pomery úplne výnimočnú kultúru prednesu a znalosť štýlu, ktorá jej (nielen na parkete diel Wolfganga Amadea Mozarta) zaručene otvorí brány do svetových operných domov. Slovenský komorný orchester pod taktovkou talianskeho dirigenta Waltera Attanasiho (po prvýkrát sme ho na Slovensku spoznali roku 1992 v banskobystrickom naštudovaní Donizettiho Favoritky) sprevádzal spoľahlivo.

Bez dirigenta, pripomínajúc niekdajšiu formáciu legendárnych Warchalovcov, predniesol najskôr druhú časť (Largo) a po nej prvú (Allegro non molto) z Koncertu pre husle a komorný orchester f mol, č. 4, op. 8 Zima od Antonia Vivaldiho. Ak som spomenul bývalých Warchalovcov, na ktorých moja generácia vyrastala, tak ich niekdajšou energiou, brilantnosťou zvuku a interpretačným „ohňom“ už omladený súbor, hoc aj hrajúci čisto a kultivovane, vyžaruje podstatne menej. Ewald Danel predniesol husľové sólo skôr rutinovane než inšpiratívne.

Slávka Zámečníková, Walter Attanasi, Slovenský komorný orchester, Spevácky zbor Lúčnica, adventný koncert agentúry Kapos, 2019, foto: PANER

Z hľadiska časového rozsahu dominoval Magnificat pre soprán, miešaný zbor a orchester od súčasného 74-ročného anglického skladateľa Johna Ruttera. Medzinárodne nie veľmi známy Londýnčan, venujúci sa predovšetkým zborovej a cirkevnej hudbe, predstavil vyše 40-minútové Magnificat po prvýkrát v newyorskej Carnegie Hall roku 1990. Biblickú tému zhudobnil v latinskom jazyku, no v druhej vete (Of a Rose, a lovely Rose) použil text starej anglickej básne s mariánskou témou. Skladba má dve verzie nástrojového obsadenia.

Bratislavská premiéra sa oprela o komornú, kde dychové nástroje supluje organ. Prítomné sú aj v nej perkusie a harfa. Ak by poslucháč nevnímal rok vzniku diela, mohol by akceptovať jeho melodickú čitateľnosť, kantabilné línie a istú dávku inštrumentačnej invenčnosti. Prednostne však prepracovaný zborový part, ktorý zaberá veľkú plochu a vonkoncom nie je jednoduchý. Vzhľadom na zrod diela roku 1990, treba kompozičnú poetiku Johna Ruttera považovať skôr za prekonanú (modernejšie diela vznikali už na prelome storočí), klišéovitú a azda aj vypočítanú na efekt.

Walter Attanasi, Slávka Zámečníková, Slovenský komorný orchester, Spevácky zbor Lúčnica, adventný koncert agentúry Kapos, 2019, foto: PANER

Neznamená to však, že uvedenie Magnificatu bolo kontraproduktívne, zvlášť keď ho pravdepodobne inicioval Spevácky zbor Lúčnice, poctivo pripravený Elenou Matušovou. Citeľne spieval s oduševnením a ambíciou popasovať sa aj s náročnými úsekmi. Vzhľadom na komorné orchestrálne obsadenie postačovala dynamická škála zboru. Niektoré medzery v kompaktnosti hlasov (skôr mužských) prekryla celková plastickosť zvuku a súhra s orchestrom. Osobne však nie som priaznivcom komolenia latinčiny talianskou výslovnosťou, nota bene, keď ani nejde o taliansku skladbu. Najpôsobivejšie vyzneli štvrtá (Et misericordia), šiesta (Esurientes) a siedma veta (Gloria Patri), kde sa ku kolektívnym telesám pridal voľne sa nesúci, „anjelskou“ farbou oplývajúci soprán Slávky Zámečníkovej. Walter Attanasi sformoval skladbu zrejme v duchu požiadaviek partitúry, nijako sa nesnažil stáť v popredí, skôr strážil kompaktnosť výpovede.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 1. 12. 2019

Adventný koncert Slávky Zámečníkovej
Koncert agentúry Kapos
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie 1. decembra 2019

Slávka Zámečníková,soprán
Walter Attanasi, dirigent
Slovenský komorný orchester

Ewald Danel, husle a umelecký vedúci SKO
Spevácky zbor Lúčnica
Elena Matušová,
zbormajsterka a umelecká vedúca
Štefan Bučko, umelecké slovo

Program koncertu

G. F. Händel: Príchod kráľovnej zo Sáby z oratória Šalamún
(orchester)
Starý zákon – predpoveď
W. A. Mozart: Exsultate, jubilate KV 165
Exsultate, jubilate
Alleluia
Slávka Zámečníková, orchester
Nový zákon – narodenie
A. Vivaldi: Koncert pre husle a komorný orchester f mol, č. 4, Op. 8 „Zima“
Largo
Allegro
(Ewald Danel , orchester)
Milan Rúfus – oslava
John Rutter: Magnificat
Magnificat anima mea Dominum
Of a Rose, a lovely Rose
Quia fecit mihi magna
Et misericordia
Fecit potentiam
Esurientes
Gloria Patri
(Slávka Zámečníková, zbor, orchester)

www.kapos.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár