Ako Olympio inšpiroval operný svet. Pred 220 rokmi sa narodil Victor Hugo

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Victor Hugo (narodený 26. februára 1802) bol veľkým francúzskym básnikom, prozaikom a dramatikom ale aj politikom a veľkým zvodcom. O tom všetkom píše v životopisnom románe Olympio alebo Život Victora Huga francúzsky spisovateľ André Maurois, ktorého kniha u nás vyšla v preklade v roku 1983.

Každý z dychtivých čitateľov si v ňom nájde svoju tému. Jedného zaujmú spisovateľove politické postoje, ktoré sa spočiatku menili a napokon vyústili do jeho mnohoročnej emigrácie a umiernených sympatií k Parížskej komúne, iného jeho vzťah k ženám, ďalšieho okolnosti vzniku jeho významných literárnych diel. Iba priaznivec opery sa v knihe nedozvie o operných prepisoch Hugových literárnych diel, ale iba o jeho dielach, z ktorých vznikli významné operné (neskôr aj muzikálové a baletné) opusy. Nuž sa na ne pozrime.

Z prozaickej Hugovej tvorby sa hudobno-divadelného spracovania dostalo dvom jeho najznámejším románom: Chrámu Matky Božej v ParížiBedárom. Z toho prvého urobil operu Notre Dame bratislavský rodák Franz Schmidt a jej premiéra sa odohrala 1. apríla 1914, hoci dielo bolo skomponované už v predchádzajúcom desaťročí. Jediným známejším číslom z tejto opery je intermezzo zložené už v roku 1903. Opera sa postupne vytratila z repertoáru divadiel, no existujú dva štúdiové záznamy diela, z ktorých v tom druhom (1988) spievajú známi speváci Gwyneth Jones, James King a Kurt Moll.

video

U nás operu Notre Dame uviedli v košickom Štátnom divadle v roku 1996 a s inscenáciou hosťovali aj v Slovenskom národnom divadle. Romantický príbeh však inšpiroval aj baletných umelcov. V roku 1965 hudbu k baletu Chrám matky Božej napísal Maurice Jarre. V banskobystrickej Štátnej opere inscenovali Jarreho balet (s hudbou z playbecku) v roku 2010. V roku 2012 v Košiciach uviedli ako balet Zvonár u Matky Božej s hudbou Henricha Lešku a v choreografii a réžii Jána Ďurovčíka. Aby nedošlo k omylu, Massenetova opera Kaukliar u Matky Božej, ktorá bola v SND prvým dielom spievaným v slovenčine (1924), nemá nič spoločné s Hugom, ale vychádza z literárnej predlohy Anatola Francea.

Kým spomínané Hugovo dielo je plne v zajatí romantizmu, ešte známejší román Bedári (1862) má už aj črty realizmu resp. zvýrazneného sociálneho cítenia autora. Príbeh zhudobnil Claude-Michel Schönberg a od premiéry jeho muzikálu v roku 1980 sa hral v 52 krajinách a videlo ho 70 miliónov divákov. Už v roku 2012 ho v priestoroch bohužiaľ čoskoro barbarsky zrúcaného Istropolisu mohli vídať bratislavskí priatelia muzikálu. Titul sa momentálne (od jesene minulého roku) hrá aj na bratislavskej Novej scéne a titulnú postavu Jeana Valjana vytvára dramatický košický tenorista Titusz Tóbisz. Strhujúce bolo aj filmové spracovanie románu či už s Jeanom Gabinom alebo neskôr Linom Venturomn v hlavnej úlohe.

Operní skladatelia radšej však vychádzajú z dramatických než z prozaických predlôh. Opernej podoby sa dočkalo päť Hugových drám. Tragédiu Marion de Lorme napísal spisovateľ v roku 1828, no po zásahu cenzúry sa mohla uviesť až v roku 1832. Ide o príbeh polepšenej kurtizány a spoločensky vyššie stojaceho mladíka. Opernú podobu príbehu najprv dodal v roku 1862 slávny kontrabasista, dirigent a skladateľ Giovanni Bottesini (dirigoval svetovú premiéru Aidy) a v roku 1885 Amilcare Ponchielli. Ďalšou zhudobnenou Hugovou drámou bol Ruy Blas, ktorého v roku 1869 zložil dnes neznámy Filippo Marchetti. Už v našom storočí nahrali túto operu s účasťou troch spevákov známych nám z dneš už zaniknutej opernej časti festivalu Zvolenské hry zámocké: sopranistky Theodossiou, tenorista Malagnini a barytonista Gazale.

video

V roku 1835 Hugo mal opäť problémy s cenzúrou, keď chcel uviesť na javisko tragédiu Angelo, tyran z Padovy. Námetu sa zmocnil Arrigo Boito a pod pseudonymom napísal libreto pre Ponchielliho známu a dodnes často uvádzanú operu La Gioconda, pričom dej premiestnil do atraktívnejších Benátok. V milánskej premiére v roku 1876 zo spevákov jediným známym bol len španiel Julian Gayarre (Enzo). Existuje mnoho nahrávok tejto opery s najznámejšími spevákmi povojnovej éry od Callasovej po dnešné divy. Dielo doteraz z troch slovenských operných domov hrali len v Banskej Bystrici, a to dokonca dvakrát. Najprv v roku 1970 a potom v roku 2016 vo výbornej inscenácii a so skvelými sólovými kreáciami (Fogašová, Šebestová, Lardizzone, Vongrey). Najvýznamnejšie zhudobnené Hugove drámy sú však Lucrezia Borgia, ErnaniRigoletto.

Hugova dráma Lucrezia Borgia mala premiéru v Paríži 2. februára 1833. Hlavná postava je históriami opradená dcéra budúceho pápeža Alexandra VI., hoci najnovšie historici spochybňujú jej príliš negatívne hodnotenie ako známej travičky. Libretista Felice Romani pripravil pohotovo Donizettimu libreto, a tak už 26. decembra 1833 v milánskej La Scale mala premiéru opera Lucrezia Borgia.

Victor Hugo (1802 – 1885), foto: London Stereoscopic Company / Hulton Archive / Getty Images

Na Slovensku sme krásu tejto opery objavili dosť neskoro. Nedbalovci k predverdiovskému belcantu nemali vzťah a rovnako tak povojnoví dramaturgovia a inscenátori. A tak po prvý raz sa Lucrezia Borgia objavila až na Zvolenských hrách zámockých v roku1994 v predvedení Komornej opery s Marianom Vachom ako dirigentom a s Annou Starostovou, Idou Kirilovou a talianskym tenoristom Adrea Elenom. V SND ju uviedli v roku 2007 a nedosiahla ani počet dvadsiatich repríz. Rozporné boli aj kritické ohlasy inscenácie, čo sa týkalo tak druhej bratislavskej réžie Zuzany Gilhuus ale aj speváckeho obsadenia. Pozitívom zato bolo, že úlohou Lucrezie sa Jolana Fogašová úspešne preorientovala na sopránové úlohy.

Naše posledné stretnutie s touto operou sa udialo v historickej budove SND počas 47. ročníka BHS, kedy v koncertnej podobe diela excelovali Edita Gruberová a Pavol Bršlík. Obaja naši speváci v tomto diele excelovali aj na javisko Bavorskej štátnej opery v Mníchove.

Búrlivá premiéra Hugovej drámy Hernani v roku 1830 v Paríži znamenala definitívne víťazstvo romantizmu nad klasicizmom. Hru o 110 rokov neskôr uviedla aj Činohra SND vo vychválenej réžii Ferdinanda Hoffmana s Mikulášom Hubom v hlavnej úlohe. V roku 1844 mala v Benátkach premiéru opera Ernani, ku ktorej Giuseppe Verdimu napísal libreto Francesco Maria Piave. Atmosféra diela je vrcholne romantická, keď v ňom o ruku jedinej ženy (u Huga sa volá Doňa Sol, u Verdiho Elvira) bojujú traja muži. To umožnilo Verdimu napísať krásne melódie popri sopráne aj pre tenoristov, barytonistov a basistov.

Z mnohých efektných hudobných čísel by som upozornil na nádherný ansámbel s vedúcim hlasom barytonistu O sommo Carlo a tiež na Carlosovu áriu Oh de’verd’anni miei, ktorú na svojom poslednom rozlúčkovom matiné v SND púšťal zo záznamu Jaroslav Blaho v geniálnej interpretácii Cornella MacNeila. Opera sa na Slovensku hrala jedine v 90. rokoch minulého storočia v Banskej Bystrici v pozoruhodnej inscenácii režiséra Martina Bendika a dirigenta Pavla Tužinského (1999).

video

Problémy s cenzúrou mal Hugo aj pri dráme Kráľ sa zabáva (1832), v ktorej roztopašný panovník František I. ( inak z histórie známy ako mecén Leonarda da Vinciho) zvádza ženy. Inscenáciu tejto hry sme mohli vidieť v našej televízii v roku 1970 (v hlavnej úlohe s Júliusom Vašekom) a potom v roku 2007 ju v Činohre SND mierne upravil Roman Polák aj s použitím hudobných vsuviek.

Verdi sa problémom s predlohou vyhol, keď spolu s libretistom Piavem preniesli príbeh do Mantovy, kde zvodcom bol nemenovaný vojvoda a z Hugovho šaša Tribouleta sa stal Rigoletto. Premiéru mala opera v benátskom La Fenice v roku 1851 a dodnes patrí k najhranejším operám. Len v SND sme zaznamenali postupne deväť inscenácií tejto opery. Ak vynecháme tú poslednú z roku 2013 (silne kritizovanú pre režijnú koncepciu nemeckých tvorcov), tak dovtedy Bratislavčania mohli vidieť túto operu vyše 350-krát.

video

Z hosťujúcich interpretov, ktorí vstúpili do inscenácií diela uvedených na Slovensku nemožno nespomenúť Toscaniniho obľúbeného barytonistu Giuseppe Valdenga (1964) a na Zvolenských hrách zámockých zasa Carla Guelfiho. Úloha patrí tiež k medzinárodným úspechom Dalibora Jenisa. Jedinečným Vojvodom (aj v zahraničí) bol Peter Dvorský a často spomínanou Gildou v Slovenskom národnom divadle Jarmila Smyčková.

Hugove drámy sú na náš dnešný vkus príliš romantické, ale najlepšie z operných spracovaní jeho diel nás oslovujú dodnes. Slávny spisovateľ zomrel 22. mája 1885 v Paríži.

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár