Andrea Hlinková: Andrea Chénier patrí medzi najkrajšie operné tituly

Štátna opera v Banskej Bystrici pripravila premiéru veristickej opery Andrea Chénier od talianskeho skladateľa Umberta Giordana. Dielo zaznie v hudobnom naštudovaní Stefana Romaniho a v réžii Andrey Hlinkovej, ktorá v rozhovore predstavila nielen koncepciu svojej novej inscenácie, ale aj najbližšie plány. Premiéry sa uskutočnia 19. a 20. mája 2023.

Slovenská režisérka Andrea Hlinková, rodáčka z Bratislavy, vyštudovala koncertný a operný spev na Konzervatóriu v Bratislave a opernú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u Pavla Smolíka. Doteraz režírovala takmer 40 operných titulov. V úvode svojej režisérskej dráhy asistovala talianskemu režisérovi Francescovi Espositovi v Dortmunde, Ríme, Pesare (v rámci rossiniovského festivalu), Lisabone, Tokiu, Marseille a ď.

Okrem toho sa začiatky jej profesionálnej kariéry spájajú aj s banskobystrickým operným javiskom, kde inscenovala Bázlikovu detskú operu Polepetko (svetová premiéra), Straussovu Viedenskú krv a Millöckerovho Žobravého študenta.

V Banskej Bystrici sa podpísala aj pod uvedenie slovenských premiér Pucciniho opery Sestra Angelika a Leoncavallových Cigánov (2007), Mascagniho hudobnej drámy Silvano (2009), Bizetovej opery Lovci perál a divadelnými Doskami oceneného Rossiniho Otella.

V košickej opere si pripísala na svoje umelecké konto produkciu Mozartovej Čarovnej flauty (2006), Pucciniho Madama Butterfly (2008) či Cileovu Adrianu Lecouvreur. V SND naštudovala operu pre deti Veľká doktorská rozprávka od Milana Dubovského, Cikkerovho Mistra Scroogea či Haydnov Opustený ostrov.

Posledné roky Andrea Hlinková hosťovala prevažne v Českej republike, kde režírovala množstvo známych operných titulov (Rigoletto, Falstaff, Carmen, Rusalka, Eugen Onegin, La Bohéme, Così fan tutte, Únos zo serailu, Lovci perál, Libuše, Tristan a Izolda) či muzikál Hello, Dolly!. V budúcej sezóne bude v Slovenskom národnom divadle inscenovať Smetanovu operu Hubička.

Prečítajte si tiež:
V banskobystrickej Štátnej opere prvýkrát uvedú Giordanovu operu Andrea Chénier

V Štátnej opere si pripravila historicky prvú banskobystrickú inscenáciu Giordanovej opery Andrea Chénier. Nie je to ale tvoje prvé stretnutie s týmto dielom…

Moje prvé stretnutie so Andreom Chénierom bolo na javisku Slovenského národného divadla v Bratislave, kde som ako študentka opernej réžie dostala možnosť robiť asistentku významnému švajčiarskemu režisérovi Guy Montavonovi. Bolo to pre mňa nádherné predstavenie s významnými sólistami, ktoré mi veľmi utkvelo v pamäti – slávne spevácke trio Peter Dvorský, Ľubica Rybárska a Martin Babjak.

Bolo to aj moje prvé stretnutie s hudbou Umberta Giordana a odvtedy sa mi vryla do srdca a dúfala som, že si tento operný skvost budem môcť niekedy zarežírovať. Môj sen sa mi splnil práve teraz.

Aký je tvoj vzťah k dielam verizmu? (pozn. red.: umelecký smer z konca 19. stor. chápajúci tvorbu ako pravdivý obraz skutočnosti)

S verizmom som prepojená od úplného začiatku svojej kariéry. Mala som v živote veľké šťastie režírovať známe veristické opery ako Adriana Lecouvreur (Cilea), Madama Butterfly, Bohéma (Puccini), ale aj menej známe ako Silvano (Mascagni) a Cigáni (Leoncavallo).

Prečítajte si tiež:
• S Vladimírom Blahom o verizme a predstaviteľoch ,,Mladej talianskej školy“
• Luigi Illica a Mladá talianska škola. K storočnici úmrtia libretistu
• Život očami motýľa. Libretista Luigi Illica

Do Banskej Bystrice prichádzaš po Rossiniho Otellovi z roku 2019, pripomeňme si, aké tituly a kde si medzitým inscenovala.

Po premiére Otella som stihla ešte odpremiérovať Mozartove Così fan tutte v Olomouci a začala som v Ústí nad Labem skúšať Wagnerovho Tristana a Izoldu. Prišiel covid a všetko sa na dva roky zastavilo. Bolo to pre mňa nesmierne náročné obdobie, asi ako pre každého umelca na voľnej nohe. Mali sme rozpracované veľké operné inscenácie a nikto z nás netušil dokedy budeme čakať na uvoľnenie protipandemických opatrení. Divadlo muselo niekoľkokrát preložiť premiéru Tristana a Izoldy – bolo to pre mňa až šialenstvo pri tak náročnom titule.

Dlho pripravovaný výpravný muzikál Hello Dolly! sa v Olomouci takisto neustále prekladal a po dvoch rokoch čakania chceli nakoniec všetci všetko dobehnúť naraz. Dúfam, že takéto obdobie sa už nebude opakovať… Keď sa situácia upokojila, v Ústí nad Labem som pripravila Dvořákovu Rusalku, s ktorou sme hosťovali aj v nemeckom meste Bad Elster.

Si režisérkou na voľnej nohe, vnímaš v tejto popandemickej dobe zmeny?

Ako som už spomenula v predošlej odpovedi, pandémia nám všetkým ukázala a nastavila priority spoločnosti – umenie ostalo na úplnom konci. Podpora takmer žiadna, ja osobne som si po 20 rokoch svojej úspešnej kariéry musela hľadať inú prácu, aby som vôbec prežila. Ocitla som sa v úplne novej, pre mňa ťažkej životnej situácii.

Uvedomila som si, že všetko zlé je aj na niečo dobré a začala som pracovať na príprave veľkého operného open air festivalu, ktorý na Slovensku veľmi chýba. Ja si na nedostatok práce nesťažujem a som vďačná za každú novú príležitosť a výzvu.

Prejdime k tvojej najnovšej inscenácii v Banskej Bystrici, kde bude po prvýkrát uvedená Giordanova opera Andrea Chénier. Predstav, prosím, stručne našim čitateľom príbeh tejto opery.

Výpravná opera Andrea Chénier, nesúca aj podtitul veristická romanca, je skomponovaná na politickom podklade Veľkej francúzskej revolúcie. Patrí medzi najkrajšie a zároveň aj najťažšie operné tituly nielen hudobne, spevácky, ale aj inscenačne. Príbeh postavený na mileneckom trojuholníku mladej aristokratky Maddaleny, jej sluhu Gérarda a básnika Andrého Chéniera, je plný vášní, lásky, ale aj intríg a zúfalstva. Príbeh, ktorý prekonáva hranice života a smrti.

Prečítajte si tiež:
• Štyrikrát Umberto Giordano
• K výročiu premiéry Giordanovej opery o francúzskom básnikovi Chénierovi
• Skladateľ s okom filmára. Umberto Giordano a pozlátko verizmu

V Giordanovej hudbe cítiť celú škálu emócií, ktorú sa snažím preniesť aj do javiskového stvárnenia postáv. Nechať vyznieť jeho hudbu, ktorá je nadčasová a hľadať v nej prvky aktualizácie je pre mňa veľkou výzvou.

Ako by si opísala charaktery a vzťahy medzi kľúčovými postavami tejto opery?

Charaktery a vzťahy sú veľmi príbuzné mileneckému trojuholníku z Pucciniho Toscy. Nachádzam v nich veľa paralelných línií v správaní, konaní, ale aj v hudbe. Mám veľké šťastie, že spevácke obsadenie je skvelé, takže s ním môžem detailne pracovať na hereckom aj hudobnom výraze a rôznych hereckých nuansách.

Napriek extrémne ťažkým sólistickým partom sú speváci ochotní a schopní naplniť výrazové posolstvo do posledného detailu bez akýchkoľvek problémov. Pracovná atmosféra na skúškach je pre mňa nesmierne inšpiratívna, a preto dúfam, že výsledok bude stáť za to.

Ako si toto dielo uchopila z pohľadu inscenátorky?

Aj tento raz som so svojim umeleckým tímom – kostýmovým výtvarníkom Borisom Hanečkom a scénografkou Miriam Struhárovou – siahla po zaujímavých umeleckých vyjadreniach a spoločne sme namiešali „koktail“ rôznych chutí a farieb.

Vizuálny experiment založený na kontrastoch je hlavným pilierom režijno-výtvarnej koncepcie, ale aj svetelného designu. Využívanie nových technologických postupov a „nedivadelných“ materiálov najmä v kostýmoch, ale aj v scénografii, prináša úplne iný, zaujímavý estetický vizuál.

Pracujem s kontrastami vo všetkých možných sférach, zameriavam sa najmä na psychológiu postáv a ich správanie, keďže opera sa odohráva v dlhšom časovom období. Len medzi prvým a druhým dejstvom prejde zopár rokov, a tak sa mení aj vývoj charakterov a správanie jednotlivých protagonistov. Opera miestami naberá charakter veľkofilmu – veľké hromadné scény a množstvo epizódnych postáv striedajú intímne a srdcervúce árie.

Každý národ má svojich Andréov Chénierov, ktorí boli stíhaní alebo dokonca i popravení za svoje názory, presvedčenie alebo vieru. A v tom tkvie aj jeden z odkazov Giordanovej opery, ktorý je aj v dnešnej dobe nesmierne aktuálny a svojim spôsobom symbolicky odráža realitu doby s presahom do súčasnosti.

Andreu Chéniera pripravuješ s už osvedčeným tímom. Čo považuješ na tejto spolupráci s týmito kolegami za najdôležitejšie?

S Borisom a Miriam sme už zohratý tím, je medzi nami nielen silné pracovné, ale aj priateľské puto. Naše umelecké a estetické názory sú si veľmi blízke, máme rovnaké cítenie a skvele sa dopĺňame. Obidvaja sú umelci najvyššej kvality a veľkí profesionáli, v ktorých mám maximálnu oporu a podporu.

Pri tak náročných projektoch, akým je aj opera Andrea Chénier je pre režiséra nesmierne dôležitá zodpovednosť a profesionálny prístup celého tímu. Aj prostredníctvom tohto rozhovoru chcem vysloviť veľkú vďaku dirigentovi Stefanovi Romanimu, ktorý dielo hudobne naštudoval, a ktorý mi bol veľkou oporou a inšpiráciou.

Pristúpila si k nejakým škrtom a úpravám?

Operu hráme v plnom rozsahu bez škrtov.

Prečítajte si tiež:
• Stefano Romani: Andrea Chénier je jednou z najuvádzanejších veristických opier
• Giordanov Andrea Chénier na slovenských operných javiskách

Ako vnímaš v tvojej súčasnej fáze tvorivého obdobia operné herectvo?

Operné herectvo – to je „terminus technicus“, ktorý sa ťažko definuje. Snažím sa u spevákov nájsť ideálny pomer medzi „operným pátosom“ a prirodzeným herectvom. Vo verizme je to o to ťažšie, že si nás hudba tak podmaní, takže je náročné hľadať „moderné gestá“. Ináč sa režíruje napríklad Mozart a ináč Puccini. Je náročné nájsť moderný „univerzálny výrazový kľúč“. Úzko to súvisí aj s predispozíciou jednotlivých spevákov.

Čo ťa čaká najbližšie po Andreovi Cheniérovi?

Po banskobystrickej premiére pripravujem už spomínaný open air Opera fest na hrade v Bratislave, kde zaznie Verdiho Nabucco, operný galakoncert a koncert filmovej hudby. V nasledujúcej sezóne budem v Slovenskom národnom divadle inscenovať Smetanovu Hubičku a v Ústí nad Labem Verdiho Otella.

Rozprával sa Ľudovít Vongrej

Vypočujte si:

video