Už ako študentka debutovala vo viedenskej Volksoper s náročnou rolou Kráľovnej noci v Mozartovej Čarovnej flaute. Neskôr s touto postavou hosťovala aj v opere v Lipsku a od roku 2009 je sólistkou Opery SND. S pozitívne naladenou a vždy usmiatou koloratúrnou sopranistkou Andreou Vizvári, ktorá patrí ku generácii najmladších sólistov Opery SND, sa o jej doterajšej kariére rozprávala študentka muzikológie Katarína Ofúkaná.
Andrejka, aká bola tvoja cesta k hudbe a k opere? Chodila si do hudobnej školy, spievala si už odmalička?
Od šiestich rokov som chodila do ZUŠ na spev a spievala som aj v detskom zbore. Avšak nikdy som sa neprejavovala ako talent, dokonca som bola veľmi hanblivá, keď ma niekto vyzval na rodinnej oslave aby som zaspievala, nemala som odvahu a všetky čokoládky si vyspievala moja mladšia sestra (smiech). Zlom nastal až keď som zhruba v 16-tich rokoch zmutovala a vtedy mi začal prirodzene znieť hlas aj vo vyššej polohe. No a v tom čase som aj prvýkrát počula operu naživo, čo na mňa nesmierne zapôsobilo a potom som už mala svoju cestu jasne vytýčenú.
Kde si počula operu? Ako na teba tento žáner zapôsobil po prvýkrát?
Bolo to na strednej škole, s celou triedou sme boli na predstavení v opere a tam som prvýkrát počula Verdiho Traviatu. Bol to pre mňa taký silný zážitok, že som sa rozhodla ísť študovať operný spev. Nemala som poňatia, či mám na to nadanie, ani čo všetko to obnáša. Bola to čistá intuícia.
Ako si vnímala štúdium spevu na konzervatóriu, keďže si už predtým jednu strednú školu absolvovala? U koho si študovala?
Štúdiom na druhej strednej škole som si vlastne trochu predĺžila mladosť a vnímam to pozitívne, bol to čas aj na osobnostné zrenie. Spev som študovala najskôr u Šimona Svitka a konzervatórium aj vysokú školu som dokončila u Dagmar Bezačinskej-Podkamenskej.
V tvojom životopise sa píše: ,,Andrea Vizvári debutovala už ako študentka vo viedenskej Volksoper ako Kráľovná noci v Mozartovej Čarovnej flaute. Neskôr s touto postavou hosťovala aj v opere v Lipsku.“ Aký bol Tvoj viedenský debut?
Spomínam si na to krásne, ale už s terajšími skúsenosťami si vravím, že som bola viac odvážna ako rozumná. Silou mladíckej odvahy som dokázala tú rolu zaspievať tak, že sa páčila aj viedenským kritikom. V Lipsku som na tento úspech nadviazala, ale neskôr som sa už trápila a tak som ju prestala spievať.
Mnohé speváčky hovoria o postave Kráľovnej noci, že si ju buď zamilujú, alebo znenávidia. Ako je to u teba?
Znenávidieť je asi silné slovo, ale pravda je, že som si ju nezamilovala.
Ktorá je tvoja obľúbená rola, čo rada spievaš? Máš svojho obľúbeného skladateľa?
Mám niekoľkých obľúbených skladateľov a mnohé obľúbené diela, avšak mnohé z nich nie sú písané pre môj hlas. A milujem hudbu všeobecne, aj iné žánre, nielen operu. Nemôžem povedať, že mám nejakú rolu obľúbenú, sú to väčšinou obdobia, keď sa mi páči niečo konkrétne a po čase zasa iné. Možno keď intenzívne študujem istú postavu, som do nej pohrúžená, zaoberám sa ňou, vtedy je aj moja najobľúbenejšia. A každá rola mi niečo dá, najviac sa však naučím na tých, ktoré mi nejdú pri študovaní ľahko.
Na javisku Opery SND spievaš prevažne klasický taliansky repertoár (Puccini, Verdi), ale stvárňuješ aj postavy v Mozartových operách. Ako by si stručne porovnala a posúdila postavy z interpretačného hľadiska, a ktoré z nich, majú k tebe charakterovo najbližšie?
Verdi, Puccini, Donizetti, Bellini sú skladatelia, pri ktorých sa učím a riešim interpretáciu oveľa ľahšie a prirodzenejšie ako pri Mozartovi. Asi je to dané. Každý spevák má danosť na niečo iné a z toho treba vychádzať. Mozart je pre mňa ešte neprebádaná sféra, do ktorej sa púšťam s rešpektom, ale zato s veľkým odhodlaním a chuťou.
Ktoré sú interpretačne náročné a prečo?
Sú role, do ktorých musí spevák dorásť a role ktoré mu sadnú ihneď. Pre mňa bola Elvíra v Puritánoch ideálna ako po speváckej, tak aj po charakterovej stránke. Takisto je to s Gildou aj s Mussetou. A potom sú role, ku ktorým si hľadám cestu postupne. Väčšinou, týka sa to najmä Mozarta, musím technicky prejsť notu po note, nájsť v tom istý vnútorný poriadok a potom príde aj prirodzenosť a uvoľnenie.
V máji 2013 si sa stala absolútnou víťazkou talianskej medzinárodnej súťaže „Trofeo la Fenice“ v Pucciniho rodisku-Lucca, kde si získala aj cenu publika. Prezraď našim čitateľom niečo o tejto súťaži.
Keď som sa dozvedela o tejto súťaži, povedala som si, ze to nebudem brať až tak vážne a pojmem to ako dobrodružstvo. Jednoducho som išla s kamarátkou na výlet do Talianska a popri tom si zaspievala. Že som tú súťaž vyhrala mi doteraz pripadá ako malý zázrak.
Pripravuješ sa teraz na nejakú ďalšiu súťaž?
Nie, toto bola krásna a záverečná bodka za všetkými súťažami, ktoré som vyskúšala.
Ako vyzerá tvoj deň, ak máš večer predstavenie?
Je pre mňa dôležité dobre sa pred predstavením vyspať. Teraz, keď mam dcérku, je to horšie. Napriek tomu, že ona je veľmi kľudné dieťa a v noci celkom dobre spáva, aj tak je to zmena. A mám rada kľud tesne pred predstavením. Väčšinou som v divadle prvá a mám čas na líčenie, poprípade si ešte prejdem nejaké miesta, ktoré mi vŕtajú v hlave.
Tvoj manžel je tiež hudobník. Muzicírujete niekedy aj spoločne doma alebo na koncertoch?
Môj manžel je hlavne môj najväčší kritik, má úplne iný pohľad na hudbu ako ja a preto sa od neho veľa naučím. Netvrdím však, že sa pri tom aj nepohádame (smiech), ale jeho poznámky sú mi vždy prínosom. Muzicírujeme doma veľmi radi, on sadne za klavír a celá rodina spieva, na Vianoce takto prejdeme všetky možné koledy. A keď prídu priatelia s deťmi, tak to vždy skončíme v obývačke pri klavíri a speve. Deti to milujú.
Viem, že si sa vyučila krajčírskemu remeslu. Zaujímalo by ma, ako vnímaš z tvojho pohľadu divadelné kostýmy? Nelákalo ťa niekedy ušiť si ten svoj na mieru? Si vždy spokojná so svojim kostýmom?
Som veľmi spokojná s vypracovaním kostýmov v našom divadle, sama by som to lepšie nedokázala. Obdivujem panie, ktoré dokážu bez šablóny nakresliť na látku historický strih šiat, alebo aj nejaký detail. Pre mňa je to hotový kumšt a veľmi ich prácu obdivujem. Ja sama si maximálne robím drobné úpravy na šatách, ale kostým by som si už sama nedokázala ušiť. Ak to človek netrénuje, jednoducho to zabudne.
Prezradíš nám nejaký úsmevný moment, alebo pre teba nezabudnuteľný zážitok, ktorý si na javisku zažila?
Tak napríklad – bolo to v Netopierovi – keď sme spievali záverečný ansámbel druhého dejstva. Mám oblečené saténové rukavičky a v ruke šampanské v pohári. V jednom momente sa mi pohár vyšmykol, vo vzduchu sa otočil asi dvakrát a ja som ho ako zázrakom naspäť chytila do ruky. Priznám sa, ako sa mi to dialo, ten pohár som už videla v orchestrálnej jame a jeho obsah na nástrojoch hráčov a pri tej predstave ma zalial pot. Preto keď sa mi pohár vrátil do ruky, nemohla som tomu uveriť. Ani si nepamätám, ako som to dospievala (smiech).
Moja otázka na záver: Čo robíš, ak práve nespievaš, čo je tvoje hobby?
Vášnivo rada čítam knihy, relaxujem pri kosení trávnika a s manželom radi cestujeme a objavujeme nové miesta. Avšak teraz je náš najväčší objav naša dcérka Sára.
Čo ťa čaká túto sezónu?
Túto sezónu som pracovne zvoľnila, aby som sa mohla naplno venovať dcérke.
Rozprávala sa: Katarína Ofúkaná, študentka muzikológie
Andrea Vizvári debutovala už ako študentka vo viedenskej Volksoper ako Kráľovná noci v Mozartovej Čarovnej flaute. Neskôr s touto postavou hosťovala aj v opere v Lipsku. Od roku 2009 je sólistkou Opery SND. Jej divadelný repertoár zahŕňa postavy: Musetta (Bohéma), Elvíra (Puritáni), Violetta (La traviata), Adela (Netopier), Zerlina (Don Giovanni), Servilia (La clemenza di Tito), Titania (Sen noci svätojánskej), Gilda (Rigoletto) a iné. Za rolu Elvíry z opery Puritáni dostala cenu „Objav roka 2010“, ktorú jej udelil časopis Hudobný život.
Od roku 2011 pravidelne hosťuje v Janáčkovej opere v Brne ako Violetta Valery v opere La traviata. Na „BHS 2012“ spievala sopránový part v premiérovom uvedení diela Carla Orffa – Trionfo di Afrodite pod dirigentským vedením Alexandra Rahbariho. V máji 2013 sa stala absolútnou víťazkou talianskej medzinárodnej súťaže „Trofeo la Fenice“ v Pucciniho rodisku-Lucca, kde získala aj cenu publika. K jej najúspešnejším vystúpeniam patria koncerty v New Yorskej Carnegie hall, Viedenskej Musikverein, National Concert Hall – Dublin, Lyricque opera Montreale. Absolvovala koncertné turné v Írsku, Holandsku, USA, Maďarsku a Poľsku.
Pri príležitosti štátnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky v Dánsku a Holandsku účinkovala Andrea Vizvári spolu s klaviristom Mariánom Lapšanským na koncertoch venovaných dánskej a holandskej kráľovnej a jej rodinám. Momentálne študuje Glierov Koncert pre koloratúrny soprán a orchester v spolupráci so Slovenskou filharmóniou.
video
