Ani nad Bratislavskými hudobnými slávnosťami nie je každý deň slnečno

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Akáže to zhoda náhod. V stredu nad Bratislavou viseli mraky a pršalo. Zároveň si prestávku v rade skvelých festivalových večerov, aspoň z drvivej väčšiny tých navštívených, zobrali aj Bratislavské hudobné slávnosti. Hviezdy sa nad ich oblohou trocha ukryli.

Program, s ktorým pricestoval 6. októbra 2021 Štátny komorný orchester Žilina, pritom mohol ambicióznym zámerom predstaviť v premiérach dve novinky slovenských skladateľov, patriť k veľmi lákavým. Tak by sa stalo, keby obe po prvýkrát uvedené diela zapôsobili objavne, originálne a dramaturgia večera mala kontrastnú štruktúru. A azda ešte do tretice. Možno by koncert dopadol interpretačne kvalitnejšie, keby si ho Žilinčania odohrali najskôr na domácej pôde a až potom na horúcejšej festivalovej. Poradie však bolo opačné.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Oliver Dohnányi, Štátny komorný orchester Žilina, Spevácky zbor Lúčnica, foto: Alexander Trizuljak

Autor textu v bulletine prekvapujúco vychádza z názoru, že v istej etape slovenského hudobného života, skladatelia 20. storočia „strácali orientáciu“. Myslel tým zrejme jeho záver, keďže text treba vnímať v kontexte aktuálne uvedených diel, ktorých tvorcovia sú päťdesiatnici a šesťdesiatnici. Nuž, neviem či to vôbec platí pre Slovensko, ale pre svet určite nie. Možno tieto slová chceli byť liečivou náplasťou na chabú úvodnú skladbu Mirka Krajčiho Modlitby a uspávanky pre soprán, miešaný zbor a komorný orchester na verše Milana Rúfusa a ľudové texty.

Je to niečo vyše dvadsaťminútový opus v šiestich častiach, striedajúcich modlitby na Rúfusovu poéziu (tie sú vokálno-inštrumentálne) s troma ľudovými uspávankami, písanými pre miešaný zbor so sopránovým sólom. Ak dielo, podľa slov Mirka Krajčiho z bulletinu, vzniklo na objednávku Speváckeho zboru Lúčnica, ktorý ho pod vedením zbormajsterky Eleny Matušovej predniesol v premiére, dalo by sa pochopiť, že party nebudú technicky príliš náročné. Neznamená to však, že sa zároveň z nich mala vytratiť melodická invencia, kontrastnosť, originálnosť.

Prečítajte si tiež:
recenzie BHS 2021
Pinchas Steinberg, Javier Perianes a Slovenská filharmónia otvorili 56. ročník Bratislavských hudobných slávností
Na BHS okienko do Beethovenových piesní s Janou Kurucovou, Jurajom Hollým a Róbertom Pechancom
Na BHS bombastické Verdiho Requiem pod taktovkou Emmanuela Villauma, s exkluzívnym kvartetom hlasov

Týmito znakmi neoplývala ani orchestrálna časť partitúry, komponovaná v alternatívnych obsadeniach, z ktorej rovnako nevanula schopnosť viacvrstvovej inštrumentácie, ani príval oživujúcich nápadov. Snaha o prepojenie spirituality s ľudovosťou v konečnom dôsledku pod taktovkou Olivera Dohnányiho vyznela monotónne, ba až nudne. Na prvé počutie sa vynorili ozaj len chvíľkové momenty, keď sa „retro“ hudba stala invenčnejšia a pestrejšia či už v zbore, alebo v orchestri. Zborové sólo predniesla bez ambície vyčnievať, do ansámblu pokorne začlenená sopranistka Zuzana Weiserová.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Oliver Dohnányi, Štátny komorný orchester Žilina, foto: Alexander Trizuljak

Nemám pocit, že najsprávnejšou voľbou sa stalo zaradenie druhého čísla prvej polovice večera, Českej suity D dur, op. 39 od Antonína Dvořáka. Chápem, že skladateľovo jubileum si chceli pripomenúť aj Žilinčania, no práve táto partitúra, pokiaľ nie je koncepčne a hráčsky vycizelovaná do detailov, môže stratiť na pôvabe svojej podstaty. Tou je inšpirácia v českej ľudovosti a tradičných tancoch. Oliver Dohnáyni so žilinským ŠKO ponúkol skôr náčrt, nie však do detailov premenenú melodiku a inštrumentáciu so všetkými (hoci nie až takými pestrými) nuansami či kontrastmi.

Práve po mdlej Krajčiho skladbe, prvá veta Českej suity (Preludium: pastorale) zapôsobila opäť lyricky, plynula v pokojnom toku a neoplývala výraznejším dynamickým vlnením. Poetická štylizácia tanca polka tiež výraznejšie nezmenila náladu. Z ľudových prameňov vyvierajúca Susedská naznačila prácu s témami, no po lyrickom nokturne (Romanza) chýbala ohnivejšia živelnosť v záverečnom presto Furiante. Orchester hral snaživo, bez viditeľnejších chýb, no aj napriek tomu neoslnil.

Prečítajte si tiež:
recenzie BHS 2021
Viedenskí filharmonici sa pričinili o ďalší sviatok na Bratislavských hudobných slávnostiach

Konzerthausorchester z Berlína s Jurajom Vačuhom a Julianom Rachlinom na BHS
Barokové polahodenie na Bratislavských hudobných slávnostiach
Pohľad na „Nový svet“ na Bratislavských hudobných slávnostiach

Ako relatívne najvydarenejšie číslo koncertu dopadla nakoniec ďalšia novinka. Pochádza z pera Egona Kráka a dedikovaná je blížiacej sa storočnici úmrtia Pavla Országa Hviezdoslava. Nazval ju Hviezd nežný svit pre bas, recitátora, violončelo a orchester na poéziu P. O. Hviezdoslava. Dielo velikána slovenskej literatúry už podnietilo viacero skladateľov (Fajnor, Holoubek, Grešák) k jeho hudobnej reflexii v rôznych formách. Najzaujímavejším z nich je opera Hostina od Juraja Beneša. Na rovinu: zosúladiť Hviezdoslavovo literárne, myšlienkové a filozofické posolstvo s hudobným jazykom je náročná a riziková práca.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Štefan Bučko, Ján Slávik, Oliver Dohnányi, Štátny komorný orchester Žilina, foto: Alexander Trizuljak

Ak sa do nej Egon Krák pustil (je súčasťou trilógie o osobnostiach našej histórie), musel veriť vo vlastné sily a poslucháčsku zrozumiteľnosť výpovede. Zjavne do popredia vysunul v šiestich častiach cca tridsaťminútovej kompozície silu slova. Vo forme spievanej i hovorenej. Čerpá ju z piatich sonetov (Ostrý tŕň, Čím vyššie, Čuj, šumot, rachot, Čuj šum, sfér hudba a Bez konca) a z časti básne Na storočnú pamiatku. Orchester je napríklad v porovnaní s Krajčim súčasnejší, v inštrumentácii pestrejší, otvára priestor dychovej sekcii vo fanfárach v štvrtej časti Intermezzo.

Krákovi sa tiež podarilo vytiahnuť sólové violončelo (výborný Ján Slávik) tak, aby aj ostalo integrované s orchestrom, aj zreteľnejšie prinášalo špecifické farby. Najväčšiu záťaž nesie sólový basový part, ktorý spieva takmer bez prestávky poetický a myšlienkovo bohatý text. Pritom musí zvládnuť mimoriadne veľký tónový rozsah. Poctivo pripravený Štefan Kocán v Krákovej skladbe dominoval. Hlas znel kovovo, obsiahol aj extrémne hĺbky i najvyššie tóny, bol vierohodný v deklamácii a pokiaľ je to možné posúdiť, presný v intonácii a rytme.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Štefan Kocán, Štátny komorný orchester Žilina, foto: Alexander Trizuljak

Rozprávačom v dvoch častiach bol Štefan Bučko, ktorý sa svojej úlohy zhostil citlivo a v nadväznosti na orchestrálne podfarbenie slova. Dirigent Oliver Dohnányi ustrážil súdržnosť a proporčnosť partitúry. So Štátnym komorným orchestrom Žilina napravil pocity z prvej časti večera.

Je správne a úplne pochopiteľné, že sa do programu Bratislavských hudobných slávnosti dostávajú aj koncerty s pôvodnou domácou tvorbou. Ešte viac teší, ak ide o novinky. Zdá sa však, že nie je na škodu trocha viac triediť. Dostať sa na prvý slovenský festival by malo byť výsadou len pre najlepších. Aby slnko svietilo aj nad koncertmi bez renomovaných zahraničných súborov.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 6. 10. 2021

záznam koncertu v online archíve SF

Štátny komorný orchester Žilina
Bratislavské hudobné slávnosti
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
6. októbra 2021

Štátny komorný orchester Žilina
Spevácky zbor Lúčnica
Oliver Dohnányi – dirigent
Elena Matušová – zbormajsterka
Zuzana Weiserová – soprán
Štefan Kocán – bas
Ján Slávik – violončelo
Štefan Bučko – recitácia

Mirko Krajči – Modlitby a uspávanky pre soprán, zbor a orchester na verše M. Rúfusa premiéra
Antonín Dvořák – Česká suita D dur, op. 39
Egon Krák – Hviezd nežný svit pre bas, recitátora a orchester na verše P. O. Hviezdoslava premiéra

www.www.bhsfestival.sk

Archív Bratislavské hudobné slávnosti

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár