Anna Netrebko. Hviezda vznášajúca sa naďalej k výšinám

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Legendárna sopranistka diva Anna Netrebko sa predstavila spolu s klaviristom Malcolmom Martineauom (nielen) piesňovým recitálom, čím sa po viac ako troch rokoch vrátila do Prahy. Prvýkrát navštívila hlavné mesto Českej republiky v roku 2012 v rámci európskeho turné s Čajkovského Jolantou, druhýkrát vystúpila na opernom gala spolu s Ekaterinou Gubanovou, Aleksandrom Antonenkom a Ildarom Abdrazakovom v roku 2015. Vyzerá to tak, že sa Netrebko do Prahy vracia rada a publikum ju tam jednoducho zbožňuje.

Budú to už desaťročia od toho, čo sa Anna Netrebko stala tvárou a hlasom hlavných hrdiniek tých najslávnejších operných inscenácií po celom svete. V posledných rokoch sa hviezdna sopranistka nebojí skúšať náročnejší, dramatický repertoár. Nedávno stvárnila titulnú rolu opery Aida v Metropolitnej opere, na jar, rovnako v New Yorku, spievala prvýkrát Toscu, prenikla aj do wagnerovskej literatúry (Elsa, Lohengrin v drážďanskej Semperoper, 2016) a vylúčený nie je ani Strauss a jeho Salome. Jej vystúpenie v berlínskom Waldbühne pri príležitosti svetového futbalového šampionátu i zahájenia zimných olympijských hier v Soči v roku 2014 či nedávno na moskovskom námestí, sledovali milióny divákov po celom svete. Rovnako milióny divákov ju denne sleduje na sociálnych sieťach, kde zdieľa fotografie a videá svojich koncertov, recitálov, prezentuje tiež módu, gastronómiu a scenériu miest a krajín, v ktorých sa práve nachádza. Ako zapálená ochrankyňa detských práv šíri radosť zo života, lásku k rodine a priateľom, a tak ľudí inšpiruje žiť život naplno, kdekoľvek sa nachádzame a čokoľvek robíme.

Malcolm Martineau, Anna Netrebko,
foto: Petr Dyrc/Nachtigall Artists

Sólovým recitálom v Obecnom dome v Prahe odštartovala svoje koncertné turné opätovne po boku fenomenálneho klaviristu Malcolma Martineau. V prevažne piesňovom programe predstavila hlavne tvorbu ruských skladateľov, podobne ako v Salzburgu s Danielom Barenboimom v roku 2009, ale tiež piesne francúzskych, talianskych a anglických autorov.

So vstupom na javisko sa začal ozývať mohutný potlesk, ktorým poslucháči v Smetanovej sieni privítali umelkyňu opäť v ich meste. V šatách jemne zelenej farby s bielymi kvetmi v náručí začala spievať. Prvé piesne z pera Sergeja Rachmanina Orgován op. 21 č. 5, Pred mojím oknom op. 26 č. 10 a Je tu dobre op. 21 č. 7, navodili subtílnu, melancholickú atmosféru. Netrebko od začiatku pracovala so svojím vokálnym aparátom veľmi uvážene, dokázala vykresliť naturálny lyrizmus a ľúbostnú symboliku textu a ním inšpirované melodické frázy, ktoré dynamicky modelovala na pružnej dychovej opore.

Obratom k ruským romantickým autorom Rimskemu-Korsakovovi, Čajkovskému a ich piesňam Netrebko ukázala, v čom je ako operná umelkyňa neprekonateľná. A naozaj, v tomto type koncertného repertoáru pre soprán (Rimskij-Korsakov, Čajkovskij, Rachmaninov) je ruská diva kraľujúcou interpretkou. V dvoch piesňach Rimského-Korsakova Zvoní pieseň škovránka op. 43 č. 1 a Letiace oblaky na oblohe rednú op. 42 č. 3 ukázala prepojenosť výšok s dramatickosťou hrudného registru.

Anna Netrebko je umelkyňou, ktorá na javisku dáva všetko. Jej energiu, oduševnenosť a vášeň, ktorú svojím hlasom do opery vkladá jej mnohí profesionálni kolegovia závidia a diváci celého sveta obdivujú. Výsledkom sú zakaždým excelentné vokálne výkony. Technicky solídny a vo všetkých polohách intenzitou vyrovnaný hlas ukázala v dielach posledného z ruských autorov večera. Čajkovského piesne Bolo to skoro na jar op. 38 č. 2, Povedz, o čom v tieni vetiev op. 57 č. 1, Bezsenné noci op. 60 č. 6 a Keď vládne deň op. 47 č. 6 sú dielami neopísateľnej krásy. V nich, ako aj v nasledujúcich Straussových piesňach Noc op. 10 č. 3 a Serenáda op. 17 č. 2 ukázala všetky odtiene svojho hlasu, prenikavé, do všetkých strán rozliehajúce sa okrúhle výšky prepojené stredným registrom s čím viac znejúcejšími hrudnými tónmi. To, že je Netrebko majsterkou legátového spievania a preznievajúcich pianissím ukázala bravúrnou Straussovou Uspávankou op. 41 č. 1, zmysel pre frázu a hĺbku textu zase predviedla v jednej z jeho vôbec najkrajších piesní Morgen (Zajtra) op. 27 č. 4. V husľových častiach sa predstavil talentovaný dvadsaťročný taliansky huslista Giovanni Andrea Zanon.

Giovanni Andrea Zanon, Anna Netrebko, Zlata Bulycheva, Malcolm Martineau,
foto: Petr Dyrc/Nachtigall Artists

Druhým umeleckým hosťom večera bola mezzosopranistka Zlata Bulycheva, ktorá s ruskou divou zaspievala duet Lízy a Políny z prvého dejstva Čajkovského opery Piková dáma. Jej tmavý mezzosoprán nemilo prekvapil v úvodných frázach druhého duetu – Offenbachovej Barcarolly, kde terciové súzvuky neboli intonačne čisté. Nezabudneme na excelentnú verziu Barcarolly z Pražského Rudolfína, kedy s Netrebko nahrávala Elina Garanča s orchestrom Prague Philharmonia pod taktovkou Emmanuela Villauma. Obe potom skladbu publikovali na svojich profilových albumoch.

Recitál Anny Netrebko obohatili skladby ďalších dvoch francúzskych skladateľov – Clauda Debussyho piesňou Il pleure dans mon cœur (Slzy mi spadli do srdca) L. 60, č. 2 a Après un rêve (Po prebudení) op. 7 č. 1 od Gabriela Faurého. Interpretácii týchto dvoch diel by sa dala vytknúť len nedostatočnosť dynamického a výrazového kontrastu v porovnaní s „netrebkovsky klasickým“ ruským piesňovým repertoárom. Z francúzskeho operného repertoáru zaznela ária Gustava Charpentiera Depuis le jour (Od toho dňa). Úsmevnými a program odľahčujúcimi skladbami boli kompozície amerického skladateľa Douglasa Moora, ária Gold is a fine thing (Zlato je pekná vec) a Go not, happy day (Neodchádzaj, šťastný deň) od Angličana Franka Bridga.

Jednou z najemotívnejších skladieb bola českému srdcu naspamäť známa Dvořákova pieseň Když mne stará matka op. 55 č. 4. Jej nádherná melódia a dojímavá atmosféra premenili poslucháčov na mlčiacu masu načúvajúcu každému harmonickému akordu a vnímajúcu posolstvo svojho národného skladateľa a jeho vzácnej spomienky z detstva. Jedinou talianskou piesňou, ktorú Netrebko do programu zaradila bola Mattinata op. 5 Ruggera Leoncavalla. S poslednou víťaznou frázou vyhodila Netrebko biele kvety po javisku, metaforicky (alebo iba gýčovým efektom?) otvárajúc náruč publiku a vyjadrujúc vďačnosť.

Malcolm Martineau, Anna Netrebko,
foto: Petr Dyrc/Nachtigall Artists

Malcolm Martineau, ktorý Netrebko celý večer sprevádzal jej bol umelecky rovnocenným partnerom. Jeho prvotriedne klavírne umenie, schopnosť cítiť frázu a dýchať spolu so sólistkou viedli k absolútnej symbióze hlasu a klavírneho nástroja.

Ďalšie účinkovanie Malcolma Martineau a divy Netrebko v dramaturgicky rovnakých koncertoch bude najbližšie v Mariinskom divadle a následne v mohutnej budove Lyrickej opery v Chicagu a slávnej Carniege Hall. Milovníci opery sa môžu tešiť na blížiacu sa inscenáciu Metropolitnej opery Adriana Lecouvreur, kde sa v titulnej role predstaví Netrebko divákom METky po prvýkrát.

Autor: Dominik Sirný

písané z koncertu 15. 11. 2018

Recitál Anny Netrebko
Smetanova sieň Obecného domu v Prahe
koncert agentúry Nachtigall Artists
15. novembra 2018

Anna Netrebko, soprán
Malcolm Martineau, klavír
Zlata Bulycheva, mezzosoprán
Giovanni Andrea Zanon, husle

program koncertu

Sergej Rachmaninov (1873 – 1943)
Orgován, op. 21 č. 5
Pred mojim oknom, op. 26 č. 10
Je tu dobre, op. 21 č. 7
Nikolaj Rimskij-Korsakov (1844 – 1908)
Na jar, op. 43 č. 1
Richard Strauss (1864 – 1949)
Zajtra!, op. 27 č. 4
Giovanni Andrea Zanon – husle
Claude Debussy (1862 – 1918)
Il pleure dans mon cœur, L. 60, č. 2
Gustave Charpentier (1860 – 1956)
Depuis le jour (Louise), Louise, 3. dejstvo
Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 – 1893)
Bolo to skoro na jar, op. 38 č. 2
Povedz, o čom v tieni vetiev, op. 57 č. 1
Frank Bridge (1879 – 1941)
Go not, happy day
Ruggero Leoncavallo (1857 – 1919)
Mattinata, op. 5

prestávka

Piotr Iľjič Čajkovskij
Už je večer (Lisa & Polina), Piková dáma, 1. dejstvo
Zlata Bulycheva – mezzosoprán (Polina)
Nikolaj Rimskij-Korsakov
Letiace oblaky na oblohe rednú, op. 42 č. 3
Piotr Iľjič Čajkovskij
Bezsenné noci, op. 60 č. 6
Richard Strauss
Die Nacht, op. 10 č. 3
Wiegenlied, op. 41 č. 1
Ständchen, op. 17 č. 2
Gabriel Fauré (1845 – 1924)
Après un rêve, op. 7 č. 1
Antonín Dvořák (1841 – 1904)
Když mne stará matka, op. 55 č. 4
Sergej Rachmaninov
Sen, op. 38 č. 5
Douglas Moore (1893 – 1969)
Gold is a fine thing (Elizabeth), The Ballad of Baby Doe, 1. dejstvo
Jacques Offenbach (1819 – 1880)
Barkarola (Giulietta & Nicklausse), Hoffmannove poviedky, 2. dejstvo
Zlata Bulycheva – mezzosoprán (Nicklausse)
Piotr Iľjič Čajkovskij
Keď vládne deň, op. 47 č. 6

prídavok

Luigi Arditi: Il bacio (Bozk)

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dominik Sirný

študent hudobnej vedy Karlovej univerzity v Prahe, operný a hudobný kritik a publicista

Zanechajte komentár