Anna Netrebko: Pracujem dovtedy, kým vládzem stáť na nohách

Prinášame vám rozhovor so svetoznámou ruskou sopranistkou Annou Netrebko, s ktorou sa náš spolupracovník Peter Bleha rozprával o zmenách jej hlasu po pôrode syna Tiaga, o jej pripravovanom debute na pôde wagnerovského repertoáru, a o tom, aké má zaužívané mechanizmy pri výbere rolí do ktorých sa púšťa. Anna Netrebko rozhovory takmer neposkytuje, exkluzívne ho však poskytla pre čitateľov Opera Slovakia.

Anglická verzia

Dostať sa k ruskej sopranistke Anne Netrebko je obtiažne. Rozhovory takmer neposkytuje, a ak sa novinárovi podarí dostať až k nej, tak si môže blahoželať. Ani to však neznamená, že dostane rozhovor, ten je potrebné dohodnúť vopred prostredníctvom manažmentu speváčky. S pravdepodobnosťou blízkou istote žiadosť bude zamietnutá. Nie je na tom nič zvláštneho. Záujem o speváčku je tak enormný, že keby mala odpovedať každému kto sa rozhodne s ňou hovoriť, tak by celý deň nerobila nič iného. Jej manažment situáciu vyriešil radikálne – už nejaký čas sa neposkytujú rozhovory takmer vôbec. Výnimka potvrdzujúca pravidlo potom zvyčajne znamená, že z času na čas niektorý novinár dostane krátku odpoveď na jednu, alebo dve – skôr všeobecné, prípadne lifestylové otázky. Rozsiahlejší rozhovor o hudbe však speváčka neposkytla už dlhší čas. Netrebkovej pravá ruka vo Viedni Roland Tóth uviedol, že za posledný viac ako rok iba New York Times, Wiener Staatsoper a ZDF dostali priestor urobiť s ňou interview. Tento slovenský manažér, spoluiniciátor opery Snehová kráľovná je pritom zjavne dobre informovaný o situácii, nakoľko sa pohybuje v bezprostrednej blízkosti speváčky. (O projekte Snehová kráľovná sme písali TU…). Aj z týchto všetkých dôvodov nebolo až do poslednej chvíle príliš pravdepodobné, že tento rozhovor vôbec vznikne. Avšak nakoniec sa to predsalen podarilo. S Annou Netrebko sme sa rozprávali o zmenách jej hlasu po pôrode syna Tiaga, o jej pripravovanom debute na pôde wagnerovského repertoáru a o tom, aké má zaužívané mechanizmy pri výbere rolí, do ktorých sa púšťa.

Pani Netrebko, je známe, že po pôrode syna prešiel vás hlas istými zmenami a hľadali ste pre seba novú polohu. V Metropolitnej opere ste prekvapivo stvárnili Lady Macbeth, čo je postava zvyčajne určená pre dramatický soprán. Bola zmena hlasu pre vás skôr nečakanou komplikáciou, alebo naopak to bola vítaná zámienka posunúť sa k dramatickejším postavám a rozšíriť si aj týmto smerom svoj repertoár?

Hlas sa mi určite zmenil, no aj naďalej by som mohla spievať doterajší repertoár, keby som chcela. Avšak pre mňa to nie je príliš zaujímavé, pretože som si ním už v minulosti prešla. Chcela som vyskúšať niečo nové. Stala som sa staršou, medzičasom som takpovediac aj zmúdrela, zmenili sa samozrejme aj moje dispozície a preto dramatické (seriózne) role sa mi teraz hodia oveľa viac.

Takže zmenu hlasu po pôrode jednoznačne  vnímate ako príležitosť?

Je to príležitosť, určite.

Mnohí operní speváci zvyknú tak dlho odkladať najnáročnejšie úlohy svojho oboru, že keď sa konečne odhodlajú aj k tým najťažším postavám, sú už väčšinou za svojim speváckym zenitom a technicky na ne už nedosiahnu. Opačným extrémom sú speváci, ktorí prejdú na najnáročnejšie postavy priskoro a zničia si hlas. Vy budete  v sezóne 2017/2018 v Metropolitnej opere spievať Belliniho Normu, čo je vstup na veľmi riskantnú pôdu. Je za tým premyslená snaha posunúť sa k najnáročnejšiemu repertoáru práve teraz, keďže ste v špičkovej forme, alebo neuvažujete až v takýchto prísne racionálnych prepočtoch, kedy a ktorú postavu spievať?

Spievam už viac ako 20 rokov a počas celého toho obdobia, keby som aj neriskovala, myslím si, že by som sa nikam neposunula. Úplne na začiatku svojej kariéry som spievala aj úlohy, ktoré pre mňa v tom čase neboli vhodné, avšak nikdy som sa tým nadmieru nezaoberala, nelámala som si kvôli tomu hlavu. Ťažké úlohy – napríklad Traviatu alebo Luciu di Lammermoor som sa samozrejme nechystala spievať tri roky za sebou bez prestania. Striedala som ich vždy s jednoduchšími rolami a vždy som nachádzala cestu naspäť aj do ľahších vôd. A zdá sa mi, že takáto forma akéhosi pendlovania medzi rozličnými štýlmi a rôznymi stupňami obtiažnosti mi veľmi pomohla v rozvoji hlasu a prirodzenej muzikálnosti.

Nemáte teda strategicky naplánované, čo by bolo v akom veku pre Vás najvhodnejšie spievať?

Mňa nikto nikdy nenútil spievať nejaké zložité a ťažké role. Napríklad to, čo sme teraz spolu počuli – úlohu Gerdy v opere Snehová kráľovná, to je veľmi ťažký part, povedala by som, že je to pomerne tvrdý oriešok. Ja sama som to spievala, keď som mala 25 – 26 rokov. Bolo to priskoro na tak ťažkú rolu. No ja som ju aj tak zobrala a spievala s radosťou, mne sa totiž veľmi páčila.

O naštudovanie Normy Vás požiadal Antonio Pappano. Riccardo Muti Vás zase presvedčil, aby ste stvárnili spomínanú Lady Macbeth. Do akej miery dáte v rozhodovaní o takto zásadných veciach vašej kariéry na dirigentov, intendantov, svojho pedagóga Daniela Sargea a v akej miere sa rozhodujete podľa svojich vlastných pocitov?

Vyberám si na základe svojej intuície. Vždy cítim, či nejakú vec dokážem zaspievať alebo nie. Taktiež podstatné je aj to, či sa mi dielo páči, alebo nie. No a vychádzajúc z týchto dvoch pocitov sa rozhodujem napríklad do niečoho ísť. Ale aj tak je to vždy veľký risk, pretože dopredu samozrejme nikdy neviem, či sa to nakoniec podarí, alebo nie.

Takže hoci Vás povedzme Riccardo Muti presviedča, aby ste naštudovali konkrétne dielo, rozhodnú aj tak predovšetkým Vaše vnútorné pocity?

Stalo sa, že ma hudobné autority viackrát nahovárali na nejaký projekt a ja som vypočula ich odporúčania a pridržiavala sa rád dirigenta alebo napríklad rád svojho hlasového pedagóga. Naštudovala som tak aj veci o ktorých som si nikdy nemyslela, že ich budem spievať. Takže áno, dá sa v podstate povedať, že som na týchto ľudí nakoniec dala a počúvla som ich rady a odporúčania.

V roku 2016 vás po prvýkrát budeme počuť v takpovediac samostatnej hudobnej disciplíne, akou sú opery Richarda Wagnera. Čaká vás Elza v Lohengrinovi. Vy reprezentujete ,,ruskú spevácku školu” pokiaľ ide o techniku spievania. Ako ide dohromady ruská škola a Wagner? Nejde po stránke technickej o úplne iný typ spievania? Čaká vás nejaká špeciálna príprava v súvislosti s týmto účinkovaním?

Nie, ja by som nepovedala, že mám čisto ruskú vokálnu školu. U mňa je spevácka škola skôr zmiešaná. Keby som mala čisto ruskú školu, spievala by som predovšetkým ruskú hudbu. Ja však spievam ruskú hudbu aj tzv. neruskú, pričom v podstate viac spievam tú, čo nie je ruská. Zostaňme pri tom, že moja spevácka škola je zmiešaná. Ale ak sa mám vrátiť k otázke, tak si myslím, že Wagner bude pre mňa veľmi komfortný a primeraný.

Je to ale úplne iná spevácka technika, než to čo ste spievali doposiaľ, nie?

Áno, je. Ale myslím si, že napriek technickým rozdielom samotné princípy spievania sú takmer totožné. No samozrejme ku každej úlohe treba pristupovať technicky inakším spôsobom. Určite nie je možné spievať dnes Wagnera a zajtra Normu. Sú ľudia, ktorí to dokážu, no ja by som nemohla, pre mňa je potrebná špeciálna príprava. Potrebujem svoj hlas predtým špeciálne prispôsobiť. A na to potrebujem zhruba jeden až dva mesiace. Počas toho času sa hlasovo prispôsobujem vždy na toho – ktorého konkrétneho skladateľa. Ja nemôžem preskakovať – tak povediac v priebehu dňa – z jedného repertoáru do druhého. To by bolo samozrejme nesmierne škodlivé aj pre môj hlas aj pre techniku. Ale ak sa však namiesto toho intenzívne zaoberáte jedným dielom a zdokonaľujete ho postupne stále na vyššiu úroveň,  potom sa môžete dopracovať k solídnemu výsledku, aspoň teda podľa môjho názoru.

Dá sa to zhrnúť tak, že technické rozdiely medzi spievaním Wagnera a spievaním napríklad Bel Canta viete prekonať za podmienky, že ich nespievate bezprostredne po sebe…

Ako som povedala, princípy spievania sú rovnaké v jednom aj druhom. Po technickej stránke to rovnaké samozrejme nie je, pristupujem k nim rozdielne. Nedávno som spievala Annu Bolenu, pri ktorej je dokonca úplne svojská, vyslovene špecifická technika, a v priebehu dva a pol týždňa na to som spievala Mimi. Vrátila som sa teda pomerne rýchlo naspäť k tomu, čo som robila pred mnohými rokmi a môžem povedať, že mi to nerobilo vôbec žiaden problém. Nemôžem s takou istou intenzitou zvuku a objemom hlasu spievať aj Annu Bolenu aj Mimi, to sú úplne rôzne veci. Ale na to, aby ste sa prepracovali do štádia bezproblémového prehadzovania výhybky v speváckej technike, na tom treba dlho pracovať.

Máte aj rôznych hlasových pedagógov na rôzne technické štýly spievania?

Nie, pracujem iba s klaviristom Danielom Sargeom. Celú vokálnu prípravu robím v zásade len s ním. A drobné nuansy rozdielnych  štýlov si už ďalej potom precizujem sama.

Niekoľko krát ste sa posťažovali médiám, že nemáte na nič čas, – že máte do roka len 10 dní voľna a vybookovaný čas na každý deň na tri roky dopredu. Do akej miery rozhodujete o vašom čase vy a do akej miery Váš management? Nie ste obeťou toho, že vám nakladajú na plecia viac, než sama chcete?

Áno, bohužiaľ som jednoznačne obeťou (smeje sa). Som preťažená prácou, ale  chcem povedať že je to len a len moja vina, nikto ma nenúti takto uzatvárať kontrakty. Jednoducho sa to vždy tak – nejak samovoľne vyvinie.

A nič proti tomu nerobíte?  

Nepáči sa mi to a myslím, že treba vždy včas rozpoznať, kedy si na chvíľu oddýchnuť. Ja však väčšinou robím až dovtedy, kým vládzem stáť na nohách. No, je to samozrejme nesprávne, ja dobre viem, ale čo s tým už narobím…

Ďakujem za rozhovor

Pripravil: Peter Bleha

viac o Anne Netrebko sa dozviete na www.annanetrebko.com