Anna Netrebko uvádza v Eisenstadte detskú operu Snehová kráľovná

Eisenstadt – V rakúskom Eisenstadte bude mať tento piatok (12. júna 2015) premiéru  opera Snehová kráľovná súčasného ruského skladateľa Sergeja Baneviča, napísaná podľa námetu rozprávky Hansa Christiana Andersena. Ide o operu určenú pre deti od šesť rokov. Jej uvedenie prebieha pod patronátom Anny Netrebko, ktorá projekt nielen umelecky zaštítila, ale je aj aktívnym spolutvorcom produkcie.

Detská opera sa bude uvádzať v Haydnovej sále Esterházyho zámku v Eisenstadte a v jednej z hlavných úloh (ako Kai) sa predstaví aj slovenský tenor  Martin Gyimesi. Najväčším esom z rukáva však bude predovšetkým meno Julie Novikovej – svetoznámej ruskej sopranistky, víťazky opernej súťaže Plácida Dominga Operália z roku 2009, ktorú do  role Gerdy odporučila osobne Anna Netrebko. Noviková sa vo svete preslávila aj ako Gilda v televíznej produkcii Rigoletta v hudobnom naštudovaní dirigenta Zubina Mehtu vysielanej v 148 krajinách sveta, kde s ňou spoluúčinkoval Plácido Domingo (ako Rigoletto). Julia Novikova exkluzívne pre Opera Slovakia poskytla rozhovor, ktorý uvádzame na konci článku.

Opera Snehová kráľovná je na západe pomerne málo známa, avšak v samotnom Rusku je  veľmi populárna a býva uvádzaná pomerne často. Ako 16 ročná v nej hlavnú postavu – Gerdu – spievala aj Anna Netrebko. Túto operu známu aj pod názvom Príbeh Kaia a Gerdy naposledy uviedol moskovský Boľšoj teatr v roku 2014. Veľmi známa je aj produkcia z Novosibirska z roku 2009.

,,Chcela by som vzbudiť u detí záujem o operu, podobne ako ja som sa pre ňu nadchla v mojej skorej  mladosti“ – zdôvodnila Netrebko svoje rozhodnutie priniesť do Rakúska práve detskú operu. ,,Naša opera bude pre deti nezabudnuteľným zážitkom“.

,,My sme pôvodnú verziu trochu skrátili a preložili do nemčiny. Teraz sa hrá bez prestávky necelých 80 minút. Zistili sme totiž, že pozornosť detského diváka po zhruba 70 minútach začne prudko klesať a preto je najlepší čas vtedy skončiť“. – povedal pre Opera Slovakia spoluiniciátor projektu a jeho manažér Roland Tóth.

Celý projekt hudobne zastrešuje Symfonický orchester Slovenského rozhlasu na čele ktorého stojí mladý charizmatický dirigent Karsten Januschke. Ten má s hraním pre deti bohaté skúsenosti, pretože svoju kariéru začínal ako dirigent detských predstavení Viedenskej štátnej opery. Tie sa pravidelne už mnoho rokov uvádzali v špeciálne upravenom stane umiestnenom medzi sochami dvoch jazdcov  na streche opernej budovy na Ringu. ,,Deti sú najťažším publikom, sú totiž neľútostne úprimné vo vyjadrovaní emócií, nedokážu ešte neúprimne predstierať svoj záujem, takže ak sa od nich dočkáme aplauzu, je to naozaj ten najväčší kompliment“ – uviedol.

Anna Netrebko sa aktívne podieľala na produkcii opery, počnúc samotnou ideou, až po detaily ako výber látok na kostýmy, či kreslenie návrhov kulís, prekvapujúco to robila všetko osobne. Samozrejme jej vkladom bol aj dozor nad umeleckou stránkou produkcie – vyberala alebo schvaľovala dirigenta, režisérku, a zúčastnila sa na kastingoch niektorých spevákov.

Praktické záležitosti súvisiace s produkciou potom zabezpečoval tím ľudí, ktorý si Anna Netrebko vybrala a s ktorým spolupracuje už niekoľko rokov. Slovenský manažér Roland Tóth je jeho faktickým lídrom.

,,Podarilo sa mi do produkcie pritiahnuť mladého slovenského tenora Martina Gyimesiho ako aj Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Taktiež kostýmy na túto produkciu sa šili v Bratislave – v salóne Maximilian Mucska Tailors a u Borisa Hanečku.“ – povedal pre Opera Slovakia.

Anna Netrebko prišla s ideou priviesť detskú operu do Rakúska už pred štyrmi rokmi. Ponúkala ju aj Dominiqueovi Meyerovi – riaditeľovi Viedenskej štátnej opery, avšak opera na Ringu v tom čase už detskú operu vo svojom dramaturgickom pláne mala. Keďže Viedenská štátna opera nemala v tom čase záujem, Netrebko sa rozhodla zorganizovať si operu sama. Keď idea jej realizácie ešte len vznikala, nebolo úplne jasné, či sa bude hrať vonku ako open air s vopred nahratou hudbou alebo vo vnútri. Vtedy Netrebko spolu s Rolandom Tóthom navštívila Haydnovu sálu v Eisenstadte. ,,Anna okamžite zavrhla ideu, že by hudba mohla byť nahratá vopred. Deti musia vidieť živý orchester, musia vidieť čo je to čelesta, čo je to harfa, čo sú to tympany. Nič sa nebude nahrávať“- povedala.  Potom sa poprechádzala po Haydnovej sále a začala spievať áriu Gerdy. To bolo neuveriteľné, ako v tej akustike znel jej hlas a capella a k tomu tá nádherná ária. Keď dospievala, tak skonštatovala, že to sem zvukovo perfektne pasuje a môžme operu robiť tu.“ – povedal Tóth.

Napriek tomu, že opera bola napísaná už v sedemdesiatych rokoch, stále sa v Rusku uvádzajú jej nové a nové verzie. Ako sme uviedli vyššie, minulý rok ju premiéroval Boľšoj teatr, avšak vo verzii pre veľký orchester. ,,My máme oveľa menší orchester, viem však, že dirigent odmietol, aby sme našu verziu nazvali komornou, pretože na rozdiel od bežných komorných verzií my máme kompletnú škálu inštrumentov.“ – uviedol Tóth.

Režisérkou opery je Christiane Lutz, súčasná životná partnerka nemeckého tenoristu Jonasa Kaufmanna. Pracovala pre Theater an der Wien a pre Viedenskú štátnu operu a taktiež režírovala niekoľko rokov detské predstavenia v stane umiestnenom na streche Štátnej opery.

Mala však výrazne odlišnú  predstavu o diele než Anna Netrebko. Roland Tóth popisuje podrobnosti: ,,Anna mala v hlave úplne konkrétnu predstavu o opere, napríklad v Londýne raz odfotila nejakú róbu, ktorá sa jej páčila pre postavu Snehovej kráľovnej, a poslala nám obrázky. Bol som s ňou taktiež tri týždne v New Yorku vyberať látky na kostýmy a bolo na nej vidieť, že vie čo chce a ako to chce. Tak sme zozbierali všetky tie jej nápady a myšlienky, a predstavili ich režisérke. Pritom Anna je natoľko veľkorysá, keďže to nie je jej réžia, ale réžia Christiane Lutz, aby nechala režisérke pomerne veľkú voľnosť. My sme len povedali pár základých Anniných pripomienok – aby sa vždy myslelo na to, že to má byť pre deti, aby to bolo farebné, prekvapujúce, aby to bolo akčné, aby tam boli zvieratá a tak podobne.  Boli sme zaskočení, keď to Christiane celé presunula do rokov 1920 a v skiciach opery, ktoré predstavila Anne bola kráľovná oblečená v úzkych šatách a nemala na hlave korunu, ale pilotskú čiapku.  Tak sme mali obavu, čo na to Anna povie, lebo jej predstava bola taká klasicko-romantická. Ale nakoniec koncept Christiane Lutz ako celok zafungoval a presvedčil asi aj Annu, aby nechala režisérku robiť si to po svojom. Anna to nakoniec akceptovala, ale presadila si, že kráľovná musí mať na hlave korunu aspoň v niektorých scénach. Chcela tam tú romantiku jednoducho mať“.

Autor Sergej Banevič vytvoril pre uvádzanú verziu Snehovej kráľovnej novú inštrumentáciu upravenú pre špecifické podmienky Haydnovej sály v Esterházyovskom zámku v Eisenstadte. Vyzerá to tak, že to bola práve Anna Netrebko, kto presvedčil Baneviča, aby urobil novú inštrumentáciu opery a priniesla od neho zo St. Peterburgu aj prvý klavírny výťah. ,,Je tu  senzačná akustika, ktorá je však zároveň veľkou výzvou. Orchester nemôže hrať príliš nahlas, pretože deti potrebujú rozumieť každé slovo. Haydnova sála je malá a pôvodná inštrumentácia sa robila pre veľký priestor ako napríklad Boľšoj teatr – teda pre veľký orchester. A taktiež je dôležité spomenúť, že tu nemáme orchestrálnu jamu, takže v pôvodnej inštrumentácii by hudba bola príliš hlučná. Baneviča sme požiadali aby urobil inštrumentáciu špeciálne pre túto produkciu. Máme len malú husľovú sekciu, a aj v iných nástrojových skupinách sú zmeny, napríklad pôvodne tam boli až 4 lesné rohy.  Toto je oveľa menší orchester, má len 30 ľudí. Ak by ste mali len husľovú sekciu v pôvodnom rozsahu, orchester by musel mať aspoň 55-60 členov.“ – uviedol  pre Opera Slovakia dirigent Karsten Januschke.

Aj slovenský tenorista Martin Gyimesi, predstaviteľ jednej z hlavných postáv opery nám potvrdil, že dirigent sa snaží udržať orchester čo najviac potichu. ,,Tam je taká akustika, že stačí spievať ultra pianko. Samozrejme, v takom prípade potrebujeme, aby aj orchester ubral z intenzity, pretože deti potrebujú počuť aj slová, ktoré spievame. Ale orchester to veľmi dobre chápe a hrajú úplne úžasne, sú výborní“.

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu si pochvaľuje aj Karsten Januschke, ktorý jeho členov označil za disciplinovaných a flexibilných muzikantov. Boj z hlučnosťou podľa neho nie je možné riešiť ďalším znížením počtu nástrojov, pretože by sa stratila farba zvuku originálnej verzie.

,,To máte podobne ako v Straussovej Ariadne na Naxe, kde hrá zhruba rovnako veľký orchester, ako máme my, a vždy ma prekvapuje, ako takýto straussovský orchester dokáže byť neuveriteľne hlučný.  Z toho vidieť, že sila zvuku nie je ani tak vecou veľkosti orchestra, ale vždy záleží na tom, ktoré nástroje hrajú. Ale myslím si, že máme všetky farby zvuku, ktoré potrebujeme reprezentovať, aby sme sa nelíšili od pôvodnej verzie. V pôvodnej verzii však boli zapojené aj ďalšie nástroje, ktoré na mnohých miestach môžu meniť harmóniu. Keď ich dal Banevič preč musel  pre našu verziu následne zmeniť aj noty, a to takým spôsobom, aby harmónia bola opäť pôvodná, aj keď budú chýbať nástroje, ktoré ju vytvárali. Ak by sme chceli zajtra zobrať pôvodnú inštrumentáciu, museli by sme vrátiť aj všetky pomenené noty v dosť veľkom rozsahu. Zmeny, ktoré Banevič musel urobiť  pre túto konkrétnu produkciu, sú veľmi rozsiahle, ale nemal inú možnosť ak chcel dosiahnuť, aby výsledok znel harmonicky podobne ako originál aj v takejto menšej zostave orchestra“ – uviedol Januschke.

Martin Gyimesi tvrdí, že hudba je veľmi dobre napísaná aj zo speváckeho hľadiska. ,,Môj part je písaný pre lyrický hlas.  Autor myslel na speváka,  je z tohoto hľadiska podobne dobre napísaný ako Lenskij v Oneginovi. Hudba je moderná, ale krásne melodicky spracovaná. To pokladám za veľmi podstatné kvôli deťom, pretože aby ich to oslovilo, hudba nesmie byť príliš ťažká, ako bývajú niektoré príliš disonantné produkcie. Potom to nepríjmu. Navyše budú mať ešte aj zlú prvú skúsenosť s operou a môže ich to úplne odradiť. Toto je však krásna hudba, naozaj úprimne pozývam deti, aby si to prišli vypočuť.“ – uviedol Gyimesi. ,,Podľa mňa je toto na niektorých miestach trošku hudobne podobné muzikálu. Počujem tam však aj Straussa alebo Pucciniho – hlavne Turandot. No a zbory sú zase ako Verdi. Podobnosť s Verdim vidím ešte aj v tom, že u Verdiho sa speváci častokrát musia dostať k výškam cez prechodné tóny  – to bol jeho spôsob písania zborových partov a tu je to podobné. Ale celkovo musím povedať, že sa to veľmi dobre spieva, hoci je tam aj vysoké „C“.

Najkrajší je pre Gyimesiho duet s Gerdou a potom časť, keď ho Snehová kráľovná chce odlákať od Gerdy. ,,Tam práve počujem Turandot, ale samozrejme ide len o pár taktov“.

Karsten Januschke popisuje hudbu podobne ako Gyimesi:  ,,Hudba je veľmi melodická, niektoré árie štýlom a farbou zvuku orchestra pripomínajú Pucciniho, iné časti sú skôr moderné s hudbou mierne disonantnou – ale zase nie príliš modernou, tak aby bola ešte stále zrozumiteľná deťom. Hudobne pripomínajú Šostakoviča. Striedajú sa tam hudobne romantické časti s ,,akčnými“, a čo je podstatné – ani na chvíľu neopadne hudobné napätie. To je veľmi dôležité, lebo ak deti stratia pozornosť, hneď to zistíte. Keď nie sú koncentrované, začnú byť hlučné, dajú vám najavo, že sa nudia.  Preto zmeny hudobného štýlu udržujú pozornosť. Niekedy sa však hudba mení tak rýchlo s dejom, že časť opery dokonca pripomína filmovú hudbu“.

Martin Gyimesi bude postavu Kaia spievať 11 krát, ostatné predstavenia sa alternujú. ,,Nesmiem ochorieť ani si zlomiť ruku, pretože okrem mňa a mojej jedinej alternácie túto rolu nikto v okolí nenaštudoval, pre Európu mimo Ruska je to úplne neznáma opera. Ak by som ochorel, nemá to kto za mňa zobrať. Samozrejme, raz, dvakrát môže zaskočiť moja alternácia, ale dlhodobo sa to nedá. Preto si uvedomujem svoju zodpovednosť, nie je to ako s inými operami, ktoré sa bežne hrávajú a vždy sa nájde niekto, kto to za Vás môže zobrať. Nejem v týchto dňoch radšej žiadnu zmrzlinu a vyhýbam sa silne klimatizovaným priestorom. Je to jednoducho pocit zodpovednosti k tým ostatným ľuďom. Ale na druhej strane si uvedomujem, že je to pre mňa obrovská príležitosť. Ak bude mať opera úspech a ja budem dobre spievať, môže mi to otvoriť dvere oveľa ďalej, a ja si to samozrejme veľmi dobre uvedomujem.“ – povedal Gyimesi.

Z veľkých mien, ktoré sa podieľajú na opere Snehová kráľovná spomeňme ešte známu kostýmovú výtvarníčku Annu Sofie Tumu. O jej produkciách sa veľa píše nielen v rakúskej a nemeckej tlači, ale aj inde vo svete.  Naposledy napríklad vzbudila veľký záujem kostýmami v produkcii Arabelly na Veľkonočnom festivale v Salzburgu v roku 2014, kde spievala aj  Gabriela Beňačková.

Roland Tóth: ,,Je to krásna opera. V Rusku veľmi populárna, vo svete úplne neznáma. Niekto by si myslel, že je to ľahké hranie, lebo je to len taká rozprávka, opak je však pravdou. Niektorí hráči symfonického orchestra pomenovali modernejšie časti opery ako ortopedickú hudbu v narážke na to, že skladateľ asi nikdy nehral husľové party, ktoré sám napísal. Sú totiž nesmierne ťažké na interpretáciu. Celkovo je však orchester výborný a aj tieto ťažké party zvláda s gráciou, všetci si ho tu veľmi pochvaľujú“.

Roland Tóth v čase tohtoročnej snehovej kalamity v New Yorku, počas ktorej muselo byť zrušené predstavenie Jolanty a Modrofúza v Metropolitnej opere (písali sme o tom TU…), rokoval s generálnym riaditeľom Metropolitnej opery Petrom Gelbom o možnosti, že by celú produkciu Snehovej kráľovnej tento operný dom uviedol. Zatiaľ sa nedohodli, pretože Metropolitná opera už  mala predrokovanú inú detskú operu, avšak do budúcnosti zostali dvere otvorené. Zámerom zostáva spropagovať v Európe neznáme dielo Sergeja Baneviča a pritiahnuť detského diváka k opere ako takej. V blízkej budúcnosti sa uvidí, ako sa tento zámer podarí naplniť.

Premiéra detskej opery Snehová kráľovná sa koná tento piatok 12. júna 2015 a reprízy predstavenia budú pokračovať 14. 06.,  20. 06.,  21. 06.,  27. 06. a 28. 06. 2015 v dvoch rôznych speváckych alternáciách.

Julia Novikova: Pootvárame Snehovej kráľovnej dvere do sveta 

Júlia Noviková je svetoznáma ruská sopranistka, víťazka opernej súťaže Plácida Dominga Operália z roku 2009, ktorú do  role Gerdy odporučila osobne Anna Netrebko. Noviková sa vo svete stala známou aj ako Gilda v televíznej produkcii Rigoletta v hudobnom naštudovaní dirigenta Zubina Mehtu vysielanej v 148 krajinách sveta, kde s ňou spoluučinkoval Plácido Domingo (ako Rigoletto). Preslávila ako Zerbinetta v Toulone a v Taipei na Taiwane, ako Lakmé v Santiagu de Chile, ako Gilda v Antibes, a ako Jemmy (Guillaume Tell) v Monte Carle. Vysoko hodnotená bola aj ako Kráľovná noci na festivale v Salzburgu. Vo Viedenskej štátnej opere spieva Kráľovnú noci, Adinu, Zerbinettu. Okrem toho pôsobila v berlínskej Staatsoper Unter den Linden, v Buenos Aires, Frankfurte nad Mohanom a vo Washingtone. V roku 2006 pod taktovkou Valeria Gergijeva debutovala aj v Mariinskom divadle. Pre Opera Slovakia poskytla krátky rozhovor.

Pani Novikova, čo považujete Vy osobne za najväčší rozdiel pri interpretovaní detskej opery v porovnaní s bežnou operou?

V tom, že všetko na scéne musí byť zrozumiteľné, kto čo urobil a prečo. Na to aby sa deti nenudili musia presne rozumieť aký príbeh sa im rozpráva.

Prvý krát spievate Gerdu?

Áno aj nie. Spievam túto postavu prvýkrát v takomto rozsahu. narodila som sa v tom istom meste ako skladateľ Banevič a okrem toho v Rusku je to veľmi známa opera – dávajú ju pravidelne aj Boľšom teatri aj v Mariinskom teatri, a napríklad ária Gerdy je tak známa, že ju spievajú všetky soprány na konzervatóriu. V treťom ročníku majú za úlohu predviesť nejakú súčasnú áriu a všetci si vyberajú áriu Gerdy. Ja som ju tiež spievala. Ale operu ako celok robím po prvýkrát.

No áriu Gerdy ste vtedy spievali v ruštine a teraz v nemčine. Je to iný pocit?

Áno , je to zvláštne. Veľmi zvláštne. Treba si uvedomiť, že nemecký a ruský majú úplne inú melodiku a v ruštine podľa mňa tá hudba znie inak. Pre mňa bolo zložitejšie interpretovať túto verziu, keďže mám napočúvanú verziu v ruštine a stále sa mi vynárajú porovnávania toho, ako to znie v melodike jedného a druhého jazyka. Pre mojich rakúskych kolegov to bolo oveľa jednoduchšie, pretože sa zoznámili s nemeckou verziou ako prvou, a neporovnávajú ju s inou, lebo inú nepoznajú.

Melódia jazyka je iná, ale melódia hudby bezohľadu na  jazyk zostáva rovnaká. Ak spojíte oba vplyvy naraz, naozaj to bude až taký veľký rozdiel?

Podľa mňa áno. V nemčine je oveľa viac spoluhlások než v ruštine. Treba ich vyslovovať dôrazne a precízne, čo robí zvuk menej melodickým a viac rytmickým. Znie to potom úplne inak. Ale postupne sa mi zapáčila aj nemecká verzia. Je iná než ruská a chvíľu som si musela zvykať, ale teraz môžem povedať, že sa mi celkom páči.

A libreto je tiež trochu iné. Pôvodná verzia vznikla koncom sedemdesiatych rokov a bola taká veľmi romantická, rozprávková. Táto verzia je o niečo súčasnejšia, používa slovník dnešnej doby, častokrát nachádzam výrazy, ktoré v pôvodnej verzii neboli. Taktiež boli vyškrtnuté veľké masové scény, kde bol aj balet a pantomíma, táto verzia je komornejšia.

A to je dobré, alebo zlé? Páči sa Vám tá väčšia komornosť a súčasnejší jazyk alebo to kritizujete?

Mne sa táto verzia páči. Ale na druhej strane som ovplyvnená tou, ktorú poznám z Ruska. Som zvyknutá na to, že keď sa prezentuje palác Snehovej kráľovnej, je monumentálny, keď sa ukazuje trhovisko v mestečku, sú tam urobené domčeky. Musela som si zvykať, že tuto to nie je možné predovšetkým z priestorových dôvodov. Ale táto verzia má zase iný šarm a komornosť verzie má aj jednoznačné plusy. Napríklad hľadisko je úplne blízko orchestra a deti uvidia hudobné nástroje z takej bezprostrednej blízkosti, ktorú by im veľká sála neumožnila. Domnievam sa, že možnosť pozorovať hráčov v úplnom detaile bude pre nich veľmi zaujímavá. Uvidia aj výrazy tváre spevákov, pretože nás nerozdeľuje veľká orchestrálna jama a sme divákom fyzicky veľmi blízko.

Prečo v Rusku tak populárna opera s prekrásnou hudbou je inde v Európe – a vo svete – úplne neznáma?

Podľa mňa globalizácia postihla aj operný priemysel – teda pokiaľ ide o klasický repertoár. Napríklad Traviata sa hrá aj na Taiwane aj v Afrike, hoci je im možno kultúrne úplne vzdialená. A súčasná moderna akoby zostávala len v tých štátoch, v ktorých sa vytvorila. Preto sme teraz urobili prvý krok, aby sme túto operu priniesli tak povediac do sveta. A keďže je to detská opera, logicky sa musí interpretovať v jazyku, ktorému deti rozumejú, preto sa preložila do nemčiny. Podľa mňa sa týmto otvárajú dvere, aby sa mohla šíriť aj ďalej, mimo Ruska.

Ako ste pocítili patronát Anny Netrebko nad produkciou?

Anna ma pozvala do tejto produkcie, ona si ma vybrala, aby som spievala Gerdu, ona vybrala aj túto operu a priniesla ju do Rakúska – práve z dôvodu, ktorý ste spomenuli – že ju tu nepoznajú. Schvaľovala kostýmy, kulisy, pozná režisérsku koncepciu, takže si myslím, že sa veľmi dobre oboznámila s tým, čo tu robíme. Dúfame, že sa jej to bude páčiť, čakáme, čo na to všetko nakoniec povie….

Pripravil: Peter Bleha