V tomto roku si celý hudobný svet pripomína 110 rokov od smrti českého svetovo uznávaného hudobného skladateľa Antonína Dvořáka. Jeho tvorba má široký rozmer a preslávil sa aj opernými dielami. Dvořák ako predstaviteľ klasicizujúceho romantizmu, bol spolu s Bedřichom Smetanom tvorca českej národnej hudby. V tomto článku si priblížime osobnosť, aj pre Slovensko významného hudobného génia, a spoločne navštívime Múzeum Antonína Dvořáka v Prahe.
Cesta k úspechu
Antonín Dvořák sa narodil 8. septembra 1841 v českej obci Nelahozeves v okrese Mělník. Už v detstve sa venoval hre na husliach, klavíri, organe ale aj spieval. Jeho starý otec i otec boli mäsiari a aj on sa napriek hudobnému talentu učil rodovému remeslu. Neskôr predsa len vyhralo umenie a v Prahe sa začala jeho cesta za hudobným vzdelaním. Hudobné začiatky skladateľa v Prahe sa spájajú s organom a postupne sa začal čoraz viac venovať komponovaniu a aj dirigovaniu svojich skladieb.
Zložil mohutný zbor Hymnus, v ktorom spievalo takmer 300 spevákov a hrali ho spojené orchestre pražských divadiel. Dvořák sa predovšetkým touto skladbou, ale aj ďalšími inými, stal známym skladateľom. Slovanské tance a Moravské dvojspevy mu už priniesli svetové uznanie. Inšpirovaný týmito úspechmi sa pustil do ďalšej tvorby. Dvořák skomponoval veľké množstvo hudobných diel sakrálneho aj svetského charakteru. Poznáme jeho oratóriá, kantáty, symfónie, piesňové cykly, komorné a klavírne skladby, koncerty a samozrejme aj opery.
Dvořák ako operný skladateľ
Dvořák sa preslávil nielen symfonickou hudbou, ale aj opernou tvorbou. Najväčší úspech však dosiahli rozprávkové opery Čert a Káča a Rusalka, ale aj Jakobín, v ktorom oslávil českých učiteľov. Rusalka sa môže považovať za jeho profilovú operu a spolu so Smetanovou Predanou nevestou sa stala najpopulárnejšou českou operou a súčasťou svetového operného repertoáru. Vytvoril opery – Alfréd, Kráľ a Uhliar, Vanda, Tvrdé palice, Šelma sedliak, Jakobín, Čert a Káča, Dimitrij, Armida, Rusalka.
Formoval českú aj svetovú hudobnú kultúru
Dvořák ako orchestrálny hráč hral aj v Smetanových operách pod jeho taktovkou. Napríklad v máji 1868 účinkoval v orchestri na slávnostnej premiére Smetanovej opery Dalibor pod taktovkou autora pri položení základného kameňa Národního divadla. Aj týmto spôsobom sa zúčastňoval na viacerých významných udalostiach pri formovaní českej hudobnej kultúry. Spočiatku účinkovaním v orchestroch a neskôr aj svojimi kompozíciami. Jeho tvorbou prispel k umeleckému rozvoju českej filharmónie, ktorej prvý koncert dokonca sám dirigoval.
Ako profesor pražského konzervatória Antonín Dvořák vychoval významných českých skladateľov ako napr. Josefa Suka, Vítězslava Nováka, Oskara Nedbala, ktorý ovplyvnil aj slovenskú opernú kultúru. Tri roky pôsobil ako riaditeľ konzervatória v New Yorku, kde vznikli skladby ovplyvnené inou kultúrou a zároveň vzťahom k rodnej vlasti. Nielen toto pôsobenie, ale predovšetkým kvalitná tvorba a práca ho posunuli na post svetového hudobného skladateľa. Po návrate ďalej komponoval a stal sa riaditeľom pražského konzervatória. Získal mnoho ocenení doma aj v zahraničí. Jeho hudba je vo svete hraná dodnes.
Múzeum Antonína Dvořáka v Prahe
V Prahe sa nachádza Múzeum Antonína Dvořáka, ktoré tvorí súčasť Českého muzea hudby v rámci Národního muzea. Vzniklo v roku 1932 a odvtedy sídli v barokovom letohrádku nazývanom Amerika. Je to významná stavba architekta Kiliána Ignáca Dienzenhofera zo začiatku 18. storočia. V múzeu sa nachádza stála expozícia, ktorá vykresľuje život skladateľa a zároveň sprístupňuje rôzne zaujímavé dokumenty či fotogalériu. V tejto stálej expozícii sú okrem dokumentov zo života a diela skladateľa vystavené aj jeho bežné predmety ako napr. peňaženka, pero, osobná korešpondencia, promočný talár, písací stôl na ktorom skomponoval diela svetovej hudobnej literatúry ako aj klavír skladateľa.
Múzeum Antonína Dvořáka predstavuje dôležité centrum dvořákovského bádania a spolupodieľa sa aj na rôznych druhoch vedeckej činnosti, usporadúva koncerty, prednášky a výstavy. Múzeum navštevuje nielen odborná obec, ale aj milovníci jeho hudby a turisti prichádzajúci do českej metropoly z celého sveta. V múzeu sú priestory so stálou expozíciou, koncertnou sálou a malou predajňou. V jednej z miestností je nainštalovaný moderný interaktívny panel s kľúčovými dátumami zo života a diela skladateľa. Na tomto paneli je umiestnené aj audio zariadenie, na ktorom si návštevníci môžu sami vybrať a vypočuť rôzne skladby z jeho tvorby.
Malá predajňa v múzeu ponúka na predaj rôzne suveníry ako aj nahrávky Dvořákových skladieb.
Medzi tradičné aktivity Múzea Antonína Dvořáka patrí aj pietna spomienková slávnosť pri jeho hrobe na Vyšehradskom cintoríne, ktorá sa koná predvečer výročia Dvořákovej smrti (1. máj 1904) a v Pamätníku Antonína Dvořáka v Nelahozevsi sa koná slávnostné matiné predchádzajúce dátumu jeho narodenia (8. septamber 1841), s názvom Dvořákova Nelahozeves.
Múzeum sprítomňuje osobnosť Antonína Dvořáka a zažijete v ňom neopísateľnú atmosféru a ducha tohto hudobného génia. Hlavou vám prebehne Humoreska, Cigánske melódie, symfónia emol Z nového sveta, či ária Rusalky Měsíčku na nebi hlubokém.
Antonín Dvořák zomrel 1. mája 1904 v Prahe. Jeho tvorbou významne prispel k rozvoju svetovej hudby a stala sa veľmi obľúbenou po celom svete a je tomu tak dodnes. Napriek veľkej svetovej sláve a obdivu zostal veľmi skromný. Často hovorieval:
,,Jsem docela prostrý český hudebník“.
Pripravil: Ľudovít Vongrej
Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!
video
