Argentínsky Rodolfo v Opere SND

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Neviem či je to záležitosť genetiky alebo klímy, ale z operných spevákov Latinskej Ameriky sa mimo svojho kontinentu mimoriadne úspešne uplatňujú práve tenoristi. Od Mexičanov cez Andíncov po Argentínčanov sú významnou zložkou speváckych obsadení od MET a La Scaly cez Paríž, Barcelonu, Mníchov, Berlín a Viedeň až po „menšie“ európske operné domy.

Argentínčan Gaston Rivero spieva skôr v menších a významom stredne veľkých operných divadlách a pred dvoma rokmi som ho videl ako des Grieuxa v rozpornej Herheimovej inscenácii Pucciniho Manon Lescaut v rakúskom Grazi. Teraz „vhupol“ do Konwitschneho bratislavskej Bohémy ako Rodolfo.

Jeho výkon by som označil ako kvalitný avšak bez použitia superlatívov. Vlastní lyrický tenor s niekedy údernou a lesklou, inokedy trocha úzkou výškou, dobre cíti hudobné akcenty a správne frázuje. Jeho hlas je farebne príjemný s výnimkou niektorých tónov vo vyššej strednej alebo nižšej vysokej polohe, kde občas jeho tón získava akýsi plačlivo bufózny nádych. V známej árii vysoké „c“ podržal neobyčajne dlho, hoci mu trvalo, kým ho dostal „zozadu dopredu“. Po stránke hereckej sa až zázračne úspešne zapojil do režijnej koncepcie miestami až mierne prehrávajúc mladícku roztopašnosť interpretovanej postavy.

Giacomo Puccini, Bohéma, Opera SND, D. Čapkovič (Schaunard), A. Jenis (Marcello), G. Rivero (Rodolfo), J. Benci (Colline), foto: Alena Klenková/SND

Giacomo Puccini, Bohéma, Opera SND,
D. Čapkovič (Schaunard), A. Jenis (Marcello), G. Rivero (Rodolfo), J. Benci (Colline),
foto: Alena Klenková/SND

Je mi radostné konštatovať, že inscenácia, ktorú vďaka jej kulminácii by som nazval použijúc titul D´Anunziovej drámy Triumf smrti alebo parafrázujúc názov známej Hemingwayovej poviedky Krátke šťastie básnika Rodolfa, sa už takmer dva roky od svojej premiéry darí udržiavať v pôvodných pôsobivých intenciách a tiež že stále priťahuje záujem publika. Hudobne malo recenzované predstavenie solídnu úroveň, aj keď dirigent Peter Valentovič niekedy preháňal tempá a potom mal problém zosúladiť sólistov s orchestrom. Od vzorovej Lenárdovej Bohémy mal orchester tentoraz dosť ďaleko. Páčila sa mi Mimi Kataríny Juhásovej-Štúrovej, a to tak spevácky ako herecky. Suverénnemu Alešovi Jenisovi trocha chýbalo v hlase viac farebnosti, kým Daniel Čapkovič svoj hlas farbil až nadbytočne. Spoľahlivým Collinom bol Jozef Benci. Andrea Vizvári vytvorila herecky i spevácky živý obraz Marie Christiny Rouxovej čiže románovej i opernej Musetty.

Autor: Vladimír Blaho

Giacomo Puccini: Bohéma
recenzia predstavenia písaná z reprízy predstavenia – 13. október 2015

Dirigent: Peter Valentovič
Réžia: Peter Konwitschny
Režijné naštudovanie: Verena Graubner
Dramaturgia: Vladimír Zvara
Scéna a kostýmy: Johannes Leiacker
Zbormajster: Pavel Procházka

Rodolfo: Gaston Rivero
Marcello: Aleš Jenis
Schaunard: Daniel Čapkovič
Colline: Jozef Benci
Mimi: Katarína Juhásová-Štúrová
Musetta: Andrea Vizvári
Benoit: Martin Malachovský
Alcindor: František Ďuriač
Parpignol: Igor Pasek
Seržant: Daniel Hlásny
Colník: Martin Smolnický
Predavač: Jiří Zouhar
Orchester a Zbor Opery SND
Spoluúčinkuje: Bratislavský chlapčenský zbor,
Pressburg Singers pod vedením J. Rychlej

www.snd.sk

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár