ARTE koncert s Janou Kurucovou v rámci projektu Europe@Home venovaný Slovensku

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nemecko-francúzsky kultúrny kanál ARTE, povestný svojou vysokou profesionálnou kvalitou, pripravuje sériu vysielaní huslistu Daniela Hopa Europe@Home venovanú hudbe krajín Európskej únie. Čestné miesto práve na veľkonočnú sobotu 3. apríla 2021 pripadlo Slovensku a jeho umeleckej vyslankyni, mezzosopranistke Jane Kurucovej.

Pod mottom l’Europe tout entière s’invite (Pozýva sa celá Európa) predstavuje Jana Kurucová Slovensko svojím spevom a komentárom. Spoluúčinkujú autor relácie, britský huslista Daniel Hope a dlhoročná umelecká partnerka Jany Kurucovej, klaviristka Tahmina Feinstein.

Daniel Hope je medzinárodne uznávaný huslista. Narodil sa v Durbane v Južnej Afrike, kam jeho rodičia ušli pred nacizmom. Od šiestich rokov žil vo Veľkej Británii. Je hosťujúcim profesorom na Kráľovskej akadémii hudby v Londýne, aktívnym sólistom a komorným hráčom, od roku 2016 hudobným riaditeľom Zürcher Kammerorchester a od roku 2018 umeleckým riaditeľom New Century Chamber Orchestra, pôsobiacom v oblasti zálivu San Francisca.

Koncert Jany Kurucovej Europe@Home – Slovaquie, ARTE, 2021, Daniel Hope, foto: screen zo záznamu OS

Daniel Hope vytvoril počas pandémie projekt koncertov Hope@Home. Začali sa v podobe domácich koncertov v Berlíne, ktoré naživo vysiela televízia ARTE, a ako pri ostatných jej produktoch, ostávajú istý čas k dispozícii na webe. Od začiatku pandémie sa Hope zaslúžil o vyše 100 koncertov a pozrelo si ich vyše milión záujemcov.

Koncert Jany Kurucovej a Tahminy Feinstein s názvom Europe@Home – Slowakei nahrali umelci v Berlíne. Až do 2. júla 2021 si ho záujemcovia budú môcť pozrieť na tomto odkaze .

Predstaviť krajinu prostredníctvom hudby je vždy dobrý nápad, ale keď ho prezentuje známa – a bez preháňania môžeme skonštatovať, že svetoznáma televízia – ide o nevšedný záber a dosah. Osobne sa veľmi teším, že práve v tejto televízii sa vďaka Jane Kurucovej prezentuje Slovensko ako zaujímavá, umeniu a hudbe žičiaca krajina. Na ARTE to nebolo vždy tak. Počas mečiarizmu som zachytila reláciu, kde bolo Slovensko označené ako apartheid v strednej Európe… Bolo to práve v čase, keď sa Francúzsko rozhodlo predstaviť Slovensko v podobe unikátnej celoročnej prehliadky slovenského umenia a kultúry v celej krajine (Présences slovaques en France / Podoby Slovenska vo Francúzsku), aby ukázalo, že napriek depešiam Európskej únie nás kultúrna Európa chce spoznať a kultúru a umenie oddeľuje od politiky.

Dnes sme jedným z členov európskej dvadsaťsedmičky a prekonávame podobné problémy ako azda všetky krajiny EÚ. Francúzsko aj Nemecko, o ktorých je v súvislosti s ARTE reč, vynaložili maximálne úsilie, aby nás prezentovali a priblížili kultúrnym partnerom a širšej verejnosti. Inštitúcie nadväzujú s ich slovenskými partnermi trvalé vzťahy a vychádzajú v ústrety aj profesionálnej snahe zastupiteľských úradov – veľvyslanectiev a slovenských inštitútov – ukázať paletu kultúrneho a umeleckého života na Slovensku, ako aj krajinu v jej komplexnosti.

Koncert Jany Kurucovej Europe@Home – Slovaquie, ARTE, 2021, foto: screen zo záznamu OS

Ako diplomat so skúsenosťou z týchto dvoch krajín by som rada zdôraznila, akou oporou bola slovenskej diplomacii (aj) Jana Kurucová, najskôr vo Francúzsku, kde v parížskej Invalidovni spoluúčinkovala pri koncerte v Rossiniho diele Petite messe solennelle (nedá mi nespomenúť, ako sa po tomto koncerte vyjadril jeden z účinkujúcich sólistov, Peter Mikuláš – „ …videl som na nebi lietať anjelov…“) či v Nemecku, kam ju zaviedla profesionálna dráha.

Jana Kurucová prijala pozvanie vystúpiť na inaugurácii stálej expozície umeleckého a úžitkového skla na slovenskom veľvyslanectve v Berlíne Vorsicht Zerbrechlich! (Pozor SKlo), ktorej cieľom bolo prezentovať zbierky skla zo Slovenskej národnej galérie a slovenskej značkovej filmy vyrábajúcej produkty z 5 hviezdičkového skla ako reprezentatívne prvky – „značky“ SK, a to tak v rovine umeleckej, ako aj industriálnej (pozn. VP prešmyčka SK + sklo + Illo).

Tak, ako pred ňou Edita Gruberová, bola Jana Kurucová aj na diskusii v kresle hosťa v Berlíne (pozn red.: v rámci sérií diskusií Slovenského inštitútu na veľvyslanectve v Berlíne, ktorého bola pani Viera Polakovičová riaditeľkou, s poprednými umelcami, pochádzajúcimi zo Slovenska), a účinkovala aj na slávnostnom koncerte Bratislavského chlapčenského zboru k 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky a 25. výročiu nadviazania diplomatických stykov Slovenska a Nemecka v Berlínskom dóme (zúčastnil sa na ňom aj minister zahraničia Ivan Korčok).

Koncert Jany Kurucovej Europe@Home – Slovaquie, ARTE, 2021, Tahmina Feinstein, Jana Kurucová, foto: screen zo záznamu OS

Jane Kurucovej sa na nahrávku ARTE do Berlína podarilo dostaviť aj napriek pandémii, a to aj s klaviristkou Tahminou Feinstein. Toto duo funguje niekoľko rokov, muzicíruje s citom pre súlad a je v dokonalej súhre. Tahmina Feinstein pochádza z Tadžikistanu, je rodáčkou z Dušanbe. Hudbu vyštudovala v Moskve a diplom koncertnej klaviristky získala na Vysokej hudobnej škole Hansa Eislera v Berlíne. Je laureátkou viacerých súťaží, o.i. Medzinárodnej súťaže Casagrande v talianskom Terni a Medzinárodnej súťaže Johannesa Brahmsa v Hamburgu. Pôsobí ako pedagóg v Berlíne a koncertuje sólovo i v komorných zoskupeniach. Pri hre Janu Kurucovú pozorne sleduje a plne sa podriaďuje jej koncepcii, ktorú spoluvytvára.

Daniel Hope je známym huslistom a kultivovaným moderátorom. Jana Kurucová a Tahmina Feinstein našli v jeho osobe výborného umeleckého partnera. Vďaka Hopeovej spolupráci s Paulom Batemanom mohli hrať niektoré časti koncertu v aranžmán pre spev, husle a klavír tohto britského skladateľa. Hope zdôraznil zvukom svojich huslí (Guarneri 1737) krásu melodických oblúkov interpretovaných diel.

Program, ktorý Jana Kurucová vybrala, mal svoju logiku v kontexte s témou koncertu – išlo o prezentáciu krajiny prostredníctvom typických melódií Slovenska. Daniel Hope moderoval koncert v anglickom jazyku a úlohou umelkyne bolo nielen uviesť piesne, priblížiť ich aj slovom, hovoriť o ich obsahu a dôvode, kvôli ktorému sa pre túto dramaturgiu rozhodla, ale aj pridať perličky o krajine a jej kráse. Jana Kurucová to urobila so šarmom jej vlastným, pôvabne a úprimne sa vyznala z lásky ku Slovensku, jeho ľuďom, prírode a hudbe.

Koncert Jany Kurucovej Europe@Home – Slovaquie, ARTE, 2021, Tahmina Feinstein, Daniel Hope, Jana Kurucová, foto: screen zo záznamu OS

Jadrom 47-minútového podujatia boli piesne Mikuláša Schneidera-Trnavského a Antonína Dvořáka. Touto voľbou istým spôsobom zidealizovala Slovensko ako krajinu krásnych melódií a prírody. Dva razy však jemne pripomenula, že Slováci sú síce otvorení ľudia s veľkým srdcom, ale vedia byť aj žiarliví. Chcela hlavne tlmočiť publiku lásku, ktorú pociťuje ku krajine pod Tatrami, kde vyrástla, a ktorá sa odchodom z nej znásobuje a stimuluje aj túžbu po nej (rovnaký efekt bolo cítiť pri vyjadreniach Lucie Popp či Edity Gruberovej, vyplývajúcich z politického embarga totality).

Spomienka na časy, keď Jana Kurucová ako dieťa hrávala v rodnej dedinke Tvarožná pri Kežmarku na organe, sa jej vynorila v súvislosti s odkazom na Schneidera-Trnavského ako autora Jednotného katolíckeho spevníka. Jej komentáre boli krátke – ku skladbám, krajine, k obsahu piesní a emóciám. Okrem Tatier spomenula hrady, kaštiele, národné parky. V kontexte s Dvořákovými piesňami hovorila o láske a dôležitosti tohto citu. A aj vyjavila, prečo vie piesne tak dobre precítiť – ako dvojnásobná matka vysvetľovala piesne Mikuláša Schneidera-Trnavského z pohľadu milujúceho dieťaťa a matky, materinského citu.

Jana Kurucová je veľká osobnosť slovenského umenia. Aj keď sa postupne predstavila aj na slovenských pódiách (pod jej prvé vystúpenie sa podpísala agentúra Kapos – pozn. red.) a opakovane hosťovala na Slovensku, doma je aj v Nemecku.

Koncert Jany Kurucovej Europe@Home – Slovaquie, ARTE, 2021, foto: screen zo záznamu OS

Zažila som ju v nejednom predstavení na jej bývalej domovskej scéne v Berlíne a v experimentálnom štúdiu Die Tischlerei Nemeckej opery Berlín v postavách Rosiny, Feneny, Hänsel, Mercedes, Zerliny, Mélisandy, Lišky Bystroušky, Meg Page, Suzuki, stvárnila Maffia Orsiniho po boku Edity Gruberovej a Pavla Bršlíka v opere Lucrezia Borgia a excelovala aj ako Elisabetta v Marii Stuarde).

Aj keď možno mohla zaradiť do programu jednu svetovú áriu, slúži jej ku cti, že ostala v čistom tvare piesňového koncertu, ktorým poukázala na najkrajší slovenský klenot – ako sama povedala – slovenské melódie a prírodu. Aj Kurucová, tak ako Bršlík, siaha pri každej vhodnej príležitosti po piesňach Mikuláša Schneidera-Trnavského, slovenského barda, ktorý ich, podobne ako Franz Schubert, po sebe zanechal stovky.

Prečítajte si tiež:
Mikuláš Schneider-Trnavský – veľký autor piesňových a duchovných kvetov

Z 11 piesní cyklu Piesne o matke, op. 80  Mikuláša Schneidera-Trnavského uviedla tri. Keby tak vedeli na nebi (text Dominik Štubňa Zámostský), Mamička (text Ladislav Hohoš) a Keby ja vedel (text Ľudmila Podjavorinská) pre spev, husle a klavír v ozvláštnení husľovým partom v aranžmán Paula Batemana. Jana Kurucová vysvetlila postavenie skladateľa i svoj vzťah k jeho piesňam a ich obsahu. Bez koketérie, ale so šarmom a úprimnou prirodzenosťou jej vlastnou.

Hovoriť, navyše po anglicky, hneď za tým spievať, naladiť sa na posolstvo diel, to vôbec nie je ľahké, ale Jana Kurucová má nielen mimoriadny talent, je aj pracovitá a okrem toho, že má skvelú techniku, citlivo tlmočí zmysel hudby, v tomto prípade aj zmysel poézie. Deklamuje text s obdivuhodnou jasnosťou. Schneider-Trnavský je v týchto dielach, ktoré vznikli v rokoch 1939-1940, zrelým majstrom. Siaha po poézii slovenských básnikov a púta úprimným výrazom a krásnymi líniami. To Kurucovej mimoriadne sedí.

Koncert Jany Kurucovej Europe@Home – Slovaquie, ARTE, 2021, Tahmina Feinstein, Jana Kurucová, foto: screen zo záznamu OS

Neprekvapil ma výber diela Antonína Dvořáka, ktorého cyklus V národním tónu, op. 73 púta pozornosť špičkových spevákov sveta. Český majster melódie, ale aj drámy, načrel do ľudovej tvorby svojho národa, ale aj do pokladov Slovenska. Jana Kurucová prezentovala svoj temperament a veselosť i ohromnú lásku k životu. V prvej piesni Dobrú noc, má milá, aranžovanej Paulom Batemanom, účinkoval aj Daniel Hope. Tklivá melódia jej sedela rovnako, ako milostné spievanie v piesňach Žalo dievča, žalo trávu a Ach, není, není tu a samozrejme, dynamické v Ej, mám já koňa.

Po úvodnej piesni odznela skladba Antonína Dvořáka v aranžmán huslistu a skladateľa Fritza Kreislera Když mne stará matka zpívat učívala. Skladateľ ju skomponoval v roku 1880. Je štvrtou piesňou z cyklu Cigánské melodie B. 104, op. 55 na text Adolfa Heyduka. Do repertoáru ju zaradili aj speváčky Gabriela Beňačková, Elisabeth Schwarzkopf, Joan Sutherland, Edita Gruberová, Magdalena Kožená či Renée Fleming. Verzia, do akej pieseň prepracoval Fritz Kreisler (husle a klavír), zaujala popredných umelcov, ako Glenn Miller, Julian Lloyd Webber, Yo-Yo Ma, Itzhak Perlman či Joshua Bell. I keď patrí k veľmi obľúbenému repertoáru, po zhliadnutí koncertu sa mi žiada pripomenúť jej text:

Když mne stará matka zpívat, zpívat učívala, podivno, že často, často slzívala. A teď také pláčem snědé líce mučím, když cigánské děti hrát a zpívat, hrát a zpívat učím!

Koncert Jany Kurucovej Europe@Home – Slovaquie, ARTE, 2021, Tahmina Feinstein, Daniel Hope, foto: screen zo záznamu OS

Umnosť umelkyne a autora projektu sa ukázala v dramaturgickej koncepcii – program zarámovali dve ľudové piesne – v úvode zaznela Páslo dievča pávy v aranžmán Paula Batemana, ktorú, ako uviedla Jana Kurucová, pozná na Slovensku úplne každý. Páslo dievča pávy je známa nielen vďaka Suchoňovej opere Krútňava, ale aj filmom či aranžmánom v podaní známych populárnych speváčok.

A na záver to bolo Červené jabĺčko. Malo sprevádzať akt špeciálneho slovenského darčeka. A znova sme sa ocitli v prírode. Jablko, ktoré Jana Kurucová priniesla Danielovi Hopeovi ako dar, považuje umelkyňa za typické slovenské ovocie, ktoré podľa nej symbolizuje čistotu, krásu a lásku. Myslím, že ten, kto ešte nebol na Slovensku, jednoducho nemôže takéto pozvanie neprijať.

Autor: Viera Polakovičová

písané z online prenosu 3. 4. 2021 na arte.tv
(záznam koncertu je k dispozícii online do 2. 7. 2021 TU…)

Koncert Europe@Home – Slowakei
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
3. apríla 2021, koncert bez prítomnosti divákov odvysielaný online na arte.tv

Jana Kurucová, mezzosoprán
Tahmina Feinstein, klavír
Daniel Hope, husle moderátor

Páslo dievča pávy (aranžmán: Paul Bateman pre spev, husle a klavír)
A. Dvořák: Když mne stará matka zpívat učívala, pieseň z cyklu Cigánské melodie (aranžmán: Fritz Kreisler, husle a klavír)
M. Schneider-Trnavský: Piesne o matke, op. 80
Keby tak vedeli na nebi
Mamička
Keby ja vedela (aranžmán: Paul Bateman)
A. Dvořák: “V národnom tóne”, op. 73
Dobrú noc, má milá (aranžmán: Paul Bateman)
Žalo dievča, žalo trávu
Ach není, není tu
Ej, mám já koňa
Červené jabĺčko, ľudová pieseň, (aranžmán: Paul Bateman) pre spev, husle a klavír

Realizačný tím: Stefan Mathieu, Nemecko 2021

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár