Astor Piazzolla na festivale Konvergencie 2021

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
„Som človekom tanga, ale moja hudba núti ľudí myslieť. Ľudí, ktorí milujú tango a ľudí, ktorí milujú dobrú hudbu.“ Toto motto Astora Piazzollu uvádza festival Konvergencie vo svojom tohtoročnom bulletine. Po Šostakovičovi, Bartókovi, Beethovenovi, Stravinskom a Bachovi Konvergencie ponúkajú program venovaný argentínskemu skladateľovi Astorovi Piazzollovi (1921 – 1992). Jeho diela už na tomto festivale zazneli aj v minulosti.

Konvergencie si za 22 rokov existencie vybudovali svoje renomé. Ich osou je zaujímavý program, muzicírovanie, experimentovanie, obohacovanie koncertného radu o majstrovské kurzy, diskusie, publikácie, čítanie z kníh a projekcie filmov. Za tým všetkým je team spolupracovníkov a umelcov pod vedením zakladateľa a riaditeľa Konvergencií, violončelistu Jozefa Luptáka. Sotva sme sa prebudili z pandemického útlmu, už sú hotové produkty, koncerty priam na mieru, ktoré sa dejú na rôznych miestach v centre Bratislavy.

Zorganizovať rad podujatí, zohnať na ne finančné prostriedky, partnerov, upútať médiá a zorganizovať koncerty do všetkých detailov, znamená viacročnú prácu. To je veľká úloha a počas pandémie ešte náročnejšia. Organizátori sa tešia, že doma máme skvelých sólistov, väčšina z nich tvorí akýsi nepísaný základ umeleckej dramaturgie dnešných dní a aj tej festivalovej.

Astor Piazzolla (1921 – 1992), foto: internet

Príjemným prekvapením je, že Konvergencie dokázali pozvať aj zahraničných umelcov, a to nie hocakých. Argentínčan Marcelo Nisinman je tým najlepším príkladom. Účinkoval na koncerte v Slovenskom rozhlase a zúčastnil sa aj diskusie v utorok 1. 6. dopoludnia v Divadle P. O. Hviezdoslava, kde predstavil bandoneón (druh gombíkovej ťahacej harmoniky), kľúčový hudobný nástroj Piazzollu, hovoril o spôsobe hry na tomto nástroji a nešetril ani ukážkami. Ako žiak a blízky priateľ skladateľa Nisinman tlmočí veľké svedectvo o Piazzollovi, autorovi a interpretovi, ktorý sa narodil pred sto rokmi.

Prečítajte si tiež:
Konvergencie pozývajú na živé koncerty s hudbou Astora Piazzollu
Slovenská premiéra oceňovaného dokumentu o Astorovi Piazzollovi

Diskusiu viedli Oliver Rehák z Denníka N a Jozef Lupták. Keď rozoberali Piazzollovu poetiku, pomyslela som si, že hovoria o barokovej hudbe, o Monteverdim. A vzápätí to aj jeden z diskutujúcich povedal – je daná istá melódia a harmonický základ (v barokovej hudbe aj basová línia, generálny bas) a o výplň sa postará umelec, interpret. Musí sa do hudby vcítiť, rozumieť jej, vnímať jej tlkot a emócie a pokúsiť sa aj konať ako skladateľ. A ozdobuje, ako keby hral starú hudbu.

video

Z veľmi dobrej ponuky festivalu som si vybrala dva koncerty v nedeľu 30. mája, ktoré sa mali konať v legendárnom Albrechtovom dome, ktorý žije a získava patinu svojich dnešných, hlavne záhradných návštevníkov. Je to výsledok obdivuhodnej, vyše 10 rokov trvajúcej aktivity muzikológa Igora Valentoviča a občianskeho združenia Albrecht Fórum. Spolupráca s festivalom Konvergencie vyústila v zámer prispieť na ďalšiu obnovu objektu benefičným koncertom. Podľa slov Jozefa Luptáka a Igora Valentoviča sa k nápadu pridáva aj nebo. Žiaľ, „odmeňuje“ priehrštím vody (vlani – šťastní to návštevníci – videli vnútro domu, kam sa skryli pred búrkou) a tento rok vetrom, ktorý by prekazil nahrávanie. Takže sa obidva koncerty napokon museli presunúť do kostola Klarisiek.

Treba osobitne zdôrazniť, že koncerty sa streamujú a možnosť zažiť ich má množstvo záujemcov (ich záznamy sú dostupné na YouTube). Veľmi som túžila patriť k tým, ktorí videli koncerty naživo, ale napokon som si ich, v dôsledku neočakávaných okolností, žiaľ, pozrela z domova. Ale aj obrazovka počítača vyžarovala atmosféru a nadšenie ľudí z voľného pohybu vonku, možnosti naživo počúvať hudbu a tešiť sa spoločne s umelcami.

Konvergencie 2021, Jozef Lupták, foto: Martina Šimkovičová

Konvergencie majú dobrú dramaturgiu, vynikajúci, obsažný (Andrej Šuba) a grafický krásny bulletin (Zuzana Číčelová), úspešnú propagáciu, majú ohlas v médiách, všímam si výbornú výtvarnú stránku projektu – nielen bulletin, ale aj osvetlenie sál, kvalitnú kameru a réžiu, prezrádzajúcu dokonalú znalosť partitúr. Iba drobnosť – trochu mi na webovej stránke chýbali informácie o predošlých ročníkoch festivalu a jeho histórii. Stránka je však prehľadná a svieža a nie je zahltená zbytočnosťami.

Z pohodlia domova som si teda pozrela dva koncerty, naplánované na nedeľu 30. mája 2021, ktoré sa kvôli poveternostným podmienkam uskutočnili v Klariskách. Stelesňovali akoby esenciu celého festivalu. Hudbu Astora Piazzollu si na nich mohol poslucháč užiť plnými dúškami. Na prvom z nich, nazvanom podľa kompozície Milonga per tre, účinkovali gitaristi Martin Krajčo a Ondrej Veselý, huslista Peter Biely, akordeonista Boris Lenko a violončelista Jozef Lupták.

Konvergencie 2021, koncert Milonga per tre, foto: Martina Šimkovičová

Na programe boli Piazzollove diela v aranžmáne bratov Assadovcov. Sú to známi brazílski gitaristi, ktorí skladateľa spoznali v Paríži v roku 1983 a ktorých sme mali možnosť zažiť aj v Bratislave na Medzinárodnej tribúne mladých interpretov na Bratislavských hudobných slávnostiach v roku 1979.

Oba nedeľné koncerty Konvergencií boli veľmi komorné, priam intímne. Piazzolla je neuveriteľne originálny a sugestívny, a zároveň umožňujúci dostať sa cez rytmus a jeho pulzáciu, cez dynamizmus a malé dramatické príbehy priam do extázy. Energia prichádza so stupňujúcim sa rytmom, jeho ostentatívnosťou, najmä pokiaľ ide o tango. V Piazzollovej hudbe a interpretácii špičkovými slovenskými interpretmi bolo toľko výrazových nuáns a emotívnych odtieňov, že to bolo priam pohladenie duše, srdca i tela.

Konvergencie 2021, koncert Milonga per tre, foto: Martina Šimkovičová

Vzájomné sympatie Piazzollu a bratov Assadovcov vyústilo do kompozície pre týchto skvelých brazílskych gitaristov Tango suite, ktorá je jednou z najhranejších skladieb 20. storočia pre dve gitary. Jozef Lupták ju má veľmi rád a viackrát vo svojich príhovoroch zdôraznil, že festival získal od bratov Assadovcov povolenie na uvedenie ich aranžmánov.

Gitara je svojou podstatou intímny nástroj a Piazzollove diela sú v jej súzvuku so sláčikmi jedinečné. Zvuky gitár sú kultivované, ozdoby premyslené a určite dobre zosúladené s ostatnými umelcami. Najskôr hrá len gitarová dvojica Martin Krajčo a Ondrej Veselý s Jozefom Luptákom, plynie Tango II, svižné AusenciasZita – vnímame Piazzollu nežného v pomalých, meditatívnych a svižného, energického a nespútaného v temperamentných častiach.

V službách diplomacie som mala možnosť spolupracovať s Martinom Krajčom v Paríži. S kolegami z Bratislavského gitarového kvarteta vyryl nezabudnuteľnú brázdu v tamojšom Európskom dome. Nezmenil sa. Je to umelec, ktorý hudbu preciťuje natoľko, že jeho sugestívny prejav sa odzrkadľuje i na jeho tvári. Aj keď Piazzolla prežiaril svojho kolegu, výborného Ondreja Veselého a všetkých, ba aj na tvári Jozefa Luptáka sme mohli sledovať blažený výraz a jemný úsmev. Bola to radosť počúvať aj pozerať.

Konvergencie 2021, koncert Milonga per tre, foto: Martina Šimkovičová

Ďalšie tri skladby by som mohla nazvať ódou na husle v podaní Petra Bieleho. Počujeme aj škrípanie huslí, ale hlavne veľa sugestívnych melódií v Escualo, fascinujúcu skladbu Fuga y Misterio, pri ktorej sa nedá nemyslieť na Bacha, a Revirado. Peter Biely zažíva vynikajúce umelecké uplatnenie na Slovensku, v USA a v Španielsku, kde je druhým koncertným majstrom Granadského komorného orchestra a kde hrá aj v súboroch venujúcich sa barokovej a novej hudbe či džezrockovej fúzii flamenca.

Na recenzovanom koncerte sa postaral o vysokú úroveň Piazzolových diel. Husle sa úplne prirodzene vynímajú v zvukovej pulzácii a interpret svojím výrazom strháva. K jeho krásnemu a prenikavému zvuku huslí sa pripájali nádherné jemné zvuky gitár a farebne sýta viola i violončelo v sústredenej, veľmi pôsobivej interpretácii Martina Rumana a Jozefa Luptáka.

V centre diania bola skladba Milonga per Tre – melódia, podľa ktorej sa aj koncert volal, kde konečne zaznel bandoneón, kultový nástroj pre interpretáciu Piazzollovej hudby, ktorý obdivuhodne ovláda všestranný, skvelý majster akordeónu Boris Lenko.

Bandoneón znie ako klavír, organ, akordeón, dá sa využiť aj jeho korpus pre dotyky, šumy, údery. Lenko ho hladí, vkusne znie crescendo a decrescendo, to, čo v hudbe Piazzollu umocňuje napätie. Zručnosť obidvoch rúk a vrodená muzikalita sú podmienkou. Lenko je nespútaný, neuveriteľne skromný a všetkej pozemskej sláve vzdialený, skvelý hudobník. Poznáme ho z Breinerovho tria i zo sólovej kariéry, v slovenskej hudbe je fenoménom.

Konvergencie 2021, koncert Milonga per tre, Boris Lenko, foto: Martina Šimkovičová

Piazzolla svojou hudbou hladí, fascinuje jej príbehmi, rozpráva o láske, nehe, o sklamaní. Všetci piati Piazzollovi interpreti nedeľného podvečera sú v symbióze, volia veľký dynamický rozsah, ozdobujú, zvýrazňujú zvuk od šepkania až po vrchol v istej dravosti. Inými slovami, zišli sa multižánroví interpreti, ktorí vedia hrať džez, rock aj etno. Piazzolla, to je aj džez, veď od dvoch do 16-tich rokov žil v New Yorku, mal ale aj klasické školenie u Nadie Boulanger v Paríži, takže zasahuje do všetkých žánrov, vrátane klasickej hudby.

Po tejto skladbe prichádza DecarissimoFracanapa. Na záver znie dielo, ktoré aranžoval Ondrej Veselý, Fugata. Hrali všetci piati špičkoví inštrumentalisti. Piazzolla zahrial vypredanú sieň Klarisiek i nás pri obrazovke. Znel nádherne.

Druhý nedeľný koncert Pod názvom Five tango sensations sa venoval tangu. Účinkovali Boris Lenko a Konvergencie Quartet (Marián Svetlík, Peter Biely, Martin Ruman a Jozef Lupták). Bol to benefičný koncert zameraný na podporu Albrecht Fórum, o.z.

Keď si Európan predstaví Argentínu, tango je to prvé, čo mu príde na um. Poznáme ho ako nákazlivý tanec, začlenený aj medzi súťažné spoločenské tance na celom svete. Pravdaže, špeciálne argentínske tango vyučujú tanečníci na to školení a je to vždy veľký príbeh lásky. O tangu sa píše, že je o dobýjaní ženy, ktorá chce zo vzťahu odisť. Citujem z bulletinu: „…“Z pôvodne tanečnej formy vytvoril Piazzolla hudbu na počúvanie, ktorá sa stala sofistikovanou bez toho, aby stratila svoju spontánnosť. Z tanga urobil „nové tango“, Tango Nuevo.“

Konvergencie 2021, koncert Five tango sensations, foto: Martina Šimkovičová

Kto vlastne Piazzolla bol? Citujem z textu Fernanda Gonzaleza z festivalového bulletinu: „Astor Piazzolla sa narodil v roku 1921 v Mar del Plata, v meste pri mori, ktoré bolo vzdialené od Buenos Aires približne štyristo kilometrov južne. O dva roky neskôr ho jeho otec, Vicente, ktorý bol holičom a Asunta, jeho matka, povolaním kaderníčka, vzali so sebou na lodi do New Yorku. S výnimkou krátkeho návratu strávil Piazzolla v tomto meste štrnásť rokov. Vyrastal v Greenwich Village, kde navštevoval katolícku školu. Bol to svet ťažko pracujúcich imigrantov, gangstrov a pouličných gangov. Jeho súčasťou boli nahrávky tanga, ktoré mal rád jeho otec, ale tiež hudba Caba Callowaya a kluby v Harleme. Piazzolla mal osem či deväť, keď mu otec daroval prvý bandoneón. Ako raz povedal: „Noty som si začal hľadať sám.“ Neučil sa hrať len tango, ale tiež hudbu Schumanna, Gershwina a Ellingtona. Keď sa napokon vrátil do Buenos Aires, mal šestnásť…

… Po štúdiách v Paríži u Nadie Boulangerovej a zjavení v podobe koncertu saxofonistu Gerryho Mulligana bol v polovici 50. rokov na ťahu, aby nadobro skoncoval s pravidlami. Ponechal si pikantnosť a lyrickosť tanga, odmietol však jeho sklony k sentimentálnosti a záchvaty morbídnej sebaľútosti. Obohatil jeho harmonický jazyk o vplyvy Ravela, Debussyho, Pucciniho i Messiaena, s príležitostným koketovaním s cool jazzom Mulligana a Lennieho Tristana. Odišiel z tanečného parketu, no jeho hudba získala novú vitalitu používaním kontrapunktu, walking basu, improvizácií na spôsob jazzu a používaním dramatických akcentov pripomínajúcich Bartóka…“

Tango sa zrodilo na prelome storočí v Buenos Aires. Táto hudba je zmesou africkej, európskej a domácej kultúry a jej symbolom je nástroj chudobných, bandoneón.

Konvergencie 2021, koncert Five tango sensations, foto: Martina Šimkovičová

Suita Five Tango Sensations pre bandoneón a sláčikové kvarteto vznikla v roku 1989. Skladateľ ju vytvoril pre slávny americký Kronos Quartet. O dva roky vznikla aj nahrávka, ktorá je dodnes referenciou pre hudobníkov. Ide o výraz lásky, smútku, bolesti, tragédie a krásy v symbióze všetkých týchto prvkov a emócií. Jej pôsobenie na poslucháča bolo v dojímavej atmosfére festivalovej nedele zjavné z ovácií publika.

Skvelí interpreti, vynikajúco zohratí a naladení na seba, s radosťou sa oddávali tejto neodolateľnej hudbe, ktorá vťahuje, obšťastňuje, umožňuje im siahnuť po všetkých výrazových rezervách a využiť ich, zdá sa, nekonečné interpretačné zručnosti. Nadšenému publiku pripravili umelci ešte dva prídavky, ktoré korunovali koncert: Fuga y misterio a Michelangelo 70.

Autor: Viera Polakovičová

Písané zo streamu 2 koncertov festivalu 30. 5. 2021

Piazzola Konvergencie
recenzované koncerty

Milonga per tre
Kostol Klarisiek, 30. 5. 2021

Ondrej Veselý, gitara
Martin Krajčo, gitara
Peter Biely, husle
Boris Lenko, bandoneón
Jozef Lupták, violončelo

Tango II / Andante (Tango suite, arr. S. Assad)
M. Krajčo O. Veselý J. Lupták
A. Piazzolla: Ausencias (arr. S. Assad)
M. Krajčo O. Veselý J. Lupták
A. Piazzolla: Zita (Suite Troileana, arr. S. Assad)
O. Veselý M. Krajčo J. Lupták
A. Piazzolla: Escualo (arr. S. Assad)
M. Krajčo O. Veselý P. Biely
A. Piazzolla: Fuga y misterio (arr. S. Assad)
O. Veselý M. Krajčo P. Biely
A. Piazzolla: Revirado (arr. S. Assad)
O. Veselý M. Krajčo P. Biely
A. Piazzolla: Milonga per tre (arr. S. Assad)
M. Krajčo O. Veselý P. Biely B. Lenko
A. Piazzolla: Decarissimo (arr. S. Assad)
M. Krajčo O. Veselý P. Biely B. Lenko
A. Piazzolla: Fracanapa (arr. S. Assad)
O. Veselý M. Krajčo P. Biely B. Lenko
A. Piazzolla: Fugata (arr. O. Veselý)
O. Veselý M. Krajčo P. Biely Lupták B. Lenko

Five tango sensations
Kostol Klarisiek, 30. 5. 2021

Boris Lenko, bandoneón
Konvergencie Quartet
Marián Svetlík (1. husle), Peter Biely (2. husle), Martin Ruman (viola), Jozef Lupták (violončelo)

A. Piazzolla: Five Tango Sensations (1989)
I. Asleep – II. Loving – III. – Anxiety – IV. Despertar – V. Fear

Prídavky
Fuga y misterio
Michelangelo 70

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár